Dá sa otehotnieť i bez piluliek?

Teplotná metóda

Po uvoľnení vajíčka z vajíčkovodu uprostred menštruačného cyklu vzniká na vaječníku žlté teliesko, ktoré produkuje hormón progesterón. Riadi premenu maternicovej sliznice tak, aby bola pripravená na prijatie a uhniezdenie oplodneného vajíčka. Tento hormón spôsobuje aj zvýšenie telesnej teploty o 0,2 – 0,4 °C udržiavanej prakticky počas celej druhej polovice menštruačného cyklu až do nasledujúceho menštruačného krvácania.

Zvýšenie teploty svedčí o tom, že ovulácia prebehla. U viac než osemdesiatich percent prípadov stúpne teplota zo dňa na deň, u ostatných sa zvyšuje postupne v priebehu dvoch až troch dní. Tam, kde ovulácia z akéhokoľvek dôvodu nenastáva, zostáva teplota na rovnakej úrovni po celý čas cyklu.

Dôležitý je spôsob merania tejto teploty. Telesná teplota je totiž závislá aj od príjmu potravy, predovšetkým teplých nápojov. Preto teplotu meriame za štandardných podmienok ráno bezprostredne po prebudení, meriame ju vždy na rovnakom mieste, a to buď v ústach, konečníku alebo pošve. Hoci bežný lekársky teplomer ukáže konečnú hodnotu už asi po pol minúte, odporúča sa dodržiavať čas merania najmenej tri minúty v prípade konečníka alebo pošvy a štyri až päť minút v prípade úst.

Teplota sa zapisuje do špeciálneho menštruačného kalendára s označenou stupnicou, takže v typických prípadoch vykáže od menštruácie k menštruácii dvojfázovú krivku. V prvej polovici cyklu býva táto krivka nižšia, v druhej polovici potom o 0,2 – 0,4 °C vyššia, pričom drobné jednodňové výkyvy nie sú podstatné.

Pre výpočet neplodných dní je najbezpečnejšie pravidlo „tri po šiestich“. Ak sa teda nameria v troch po sebe nasledujúcich dňoch teplota vyššia než v šiestich dňoch predchádzajúcich, znamená to nástup neplodného obdobia až do začiatku ďalšej menštruácie. Znova musím pripomenúť, že ide o priemery nameraných hodnôt a epizodické jednodňové výkyvy je možné prehliadnuť. Po týchto troch dňoch zvýšenej bazálnej teploty sa môžeme spoliehať na to, že v ženských rodidlách už s najväčšou pravdepodobnosťou nedozrieva vajíčko schopné oplodnenia.

Hlienová metóda

Pre istotu sa však oplatí brať ohľad aj na charakter hlienu vylučovaného maternicovým hrdlom. Prítomnosť tohto hlienu môžeme zistiť v pošvovom vchode. V dňoch bezprostredne po menštruácii je hlien hustý, tvorí sa v menšom množstve, často ho medzi pyskami ohanbia nenájdeme vôbec. Preto sa toto obdobie nazýva „suchými dňami“.

Keď sa blíži ovulácia, hlien sa stáva redším, vodnatým, vysoko kĺzavým a ťažným. Uvoľňuje sa z maternicového hrdla vo väčšom množstve, takže je dobre hmatateľný medzi pyskami ohanbia, lepí sa na toaletný papier a je možné vyťahovať ho medzi prstami až na vzdialenosť niekoľkých centimetrov. Tieto zmeny sú najlepšie viditeľné práve tri dni pred ovuláciou a dva dni po nej a predstavujú tak najplodnejšie obdobie v celom menštruačnom cykle. Potom sa vplyvom hormónu žltého telieska charakter hlienu zmení a znova nastupujú suché dni.

V dňoch bezprostredne po menštruácii má žena jasný pocit sucha v oblasti pošvového vchodu a dotyk toaletného papiera napríklad v súvislosti s močením nezanecháva žiadne stopy hlienu. Po prvom náleze nemá ešte hlien vyslovene ťažný charakter, no i prítomnosť hustejšieho a menej kĺzavého hlienu svedčí o tom, že pomenštruačné suché dni sa končia. Táto zmena nastáva v priemere šesť dní pred ovuláciou.

Niekedy sa udáva obdobie väčšieho rozptylu – od prvého nálezu hlienu zostáva do ovulácie šesť až desať dní. Len úplne výnimočne bolo niekedy zaznamenané dlhšie obdobie. Keď sa blíži ovulácia, žena má stále vlhkejší pocit spojený s určitou klzkosťou. Pysky ohanbia po sebe vzájomne lepšie kĺžu, na prste sa objaví značne pružný, ťažný a podstatne redší hlien. Vzhľadom sa podobá surovému vaječnému bielku. Niekedy je uprostred cyklu ešte mierne ružovkastý, čo je dané mikroskopickým krvácaním, ktoré niekedy ovuláciu sprevádza.

Posledný deň výskytu tohto riedkeho a ťažného hlienu označujeme ako „hlienový vrchol“. Nie je to teda deň, keď sa vyskytuje najväčšie množstvo hlienu, ale posledný deň jeho výskytu. Nasledujúci deň sa hlien stáva opäť hustým a menej ťažným, eventuálne sa objavujú „suché dni“, trvajúce až do nasledujúcej menštruácie. Treba však zdôrazniť, že na zmeny hlienu môže pôsobiť zápalové ochorenie pošvy sprevádzané výtokom alebo i sexuálne vzrušenie, ktoré sa väčšinou rovnako prejavuje zvýšeným zvlhčením pošvového vchodu.

Pozorovanie hlienu by sa preto malo uskutočňovať vo vyhovujúcom čase, teda vtedy, keď ide žena ráno na toaletu. Po vymočení býva niekedy viditeľná dokonca visiaca nitka takzvaného „plodného hlienu“. Každodenné pozorovanie sa môže zaznamenávať do menštruačného kalendára písmenami H = hlien a S = sucho alebo rôznymi farbami.

Hlien je dobré označiť ešte ďalším znakom pozorovanej kvality, ako napríklad hustý, lepkavý, číry, tenký, klzký, biely a podobne. Zmeny hlienu nastávajú u každej ovulujúcej ženy, majú však často individuálny charakter, ktorému sa musí naučiť porozumieť žena sama. Vrchol ťažnosti, hojnosti a najslabšej konzistencie hlienu sa do kalendára nápadne zaznačí a nasledujúce dni sa potom číslujú 1, 2, 3. V prípade, že sa v priebehu týchto dní znova objaví ťažný hlien, dni sa označia a rátajú sa zas od začiatku.

Ak sa hlienová metóda používa na antikoncepčné ciele, je možné mať nechránený pohlavný styk bezprostredne po menštruácii, keď sa spravidla objavuje prvý suchý deň. Hneď ako sa však objavia prvé stopy vlhkosti alebo ak je možné objaviť stopy hlienu na toaletnom papieri, prípadne medzi prstami, žena by sa mala pohlavného styku zdržať. I v priebehu suchých dní sa odporúča pohlavný styk obdeň, pretože zostatok mužského semena môže byť v nasledujúcom dni zamenený za začiatok výskytu ovulačného hlienu.

Po dni vrcholného výskytu hlienu sa odporúča sexuálna abstinencia ešte tri dni (označené v kalendári 1, 2, 3) a od nasledujúceho dňa je potom možná nechránená súlož až do začiatku nasledujúcej menštruácie.

Existuje však jedna komplikácia. Občas v prvej polovici menštruačného cyklu chýbajú suché dni. Stáva sa to najmä u žien, ktorých cyklus je značne kratší (dvadsaťpäť dní a menej). Prvá fáza cyklu je potom skrátená a ovulácia sa dostaví skôr. V takomto prípade sa odporúča nechránený styk až v druhej polovici cyklu, teda až štvrtý deň po výskyte ovulačného vrcholu.

Čítajte tiež:

• Keď imunita bráni počatiu
• Ako pomôcť otehotneniu
• Diéta kontra počatie

Symptotermálna teplota

Niekedy sa v rámci periodickej abstinencie hovorí aj o symptotermálnej teplote. Čo toto učené slovo znamená? Symptómy – to sú všetky príznaky ovulácie vrátane opisovaných zmien hlienu, k čomu sa ešte priráta krivka bazálnych teplôt – metóda termálna.

Niektorí nadšení propagátori hlienovej metódy tvrdia, že je sama o sebe dostatočná a že teploty sa už merať nemusia. Argumentujú zbytočnou zložitosťou, dotýkajúcou sa najmä zamestnaných žien a žien z rozvojových krajín. Táto námietka sa však zdá nepotvrdená. Napokon i prostým sedliackym rozumom je pochopiteľné, že čím viac ukazovateľov ovulácie sa sleduje, tým musí byť metóda presnejšia a spoľahlivejšia.

Niektoré ženy v deň svojej ovulácie bezpečne pociťujú určitú bolesť v podbrušku, u iných sa zas objavuje slabý náznak krvácania (viď ružové zafarbenie ovulačného hlienu). Niekedy je možné všetky tieto úkazy doplniť nahmataním maternicového čapíka. Je síce pravda, že niektoré ženy majú zábrany siahať si hlboko do pošvy, v polohe v podrepe je však väčšina žien schopná si svoj maternicový čapík bez problémov nahmatať. Toto vyšetrenie je možné vykonávať prstami pravej ruky s ľavou nohou pokrčenou na stoličke (u ľavákov bude, pochopiteľne, pokrčená pravá noha).

Bezprostredne po menštruácii je maternicový čapík tuhý asi ako nosná chrupavka, uprostred jeho vyklenutia je jamka alebo štrbina, teda otvor vedúci do maternice. Štyri až päť dní po ovulácii čapík mäkne. Namiesto charakteru nosnej chrupavky má hmatateľný charakter dolnej pery a súčasne sa žena môže špičkou prsta presvedčiť o tom, že sa otvor vedúci do maternice mierne pootvára. V období ovulácie je čapík ťažšie dosiahnuteľný.

Všetky tieto opísané spôsoby samovyšetrovania majú nespornú prednosť v tom, že ich prostredníctvom sa žena učí rozumieť svojmu vlastnému telu. Austrálsky lekár Bilings s nadšením učí ženy všetkým týmto metódam a ako sám presvedčivo tvrdí, ku každej žene hovorí jej prirodzená vlastná intímna reč.

Propagácia periodickej sexuálnej abstinencie s využitím hlienovej metódy je zároveň veľkým ústupkom katolíckej cirkvi, ktorá predtým prísne zakazovala akékoľvek intímne dotyky a jej opatrenia boli dokonca i na úkor normálnej hygieny. Privítajme preto skutočnosť, že i kňazi už vysvetľujú ženám, ako správne pátrať prstami medzi pyskami ohanbia, vyťahovať medzi prstami hlien alebo si hlbokými hmatmi vyšetrovať tvrdosť či mäkkosť maternicového čapíka.

Metóda symptotermálnej teploty sa teda v prvých dňoch po menštruácii riadi charakterom hlienu – súlož je dovolená iba v „suchých“ dňoch. Po ovulácii je možné riadiť sa bazálnymi teplotami (pravidlo „tri po šiestich“ – viď vyššie), pričom zisťovanie hlienu môže hrať podpornú a kontrolnú úlohu. Ak sa riadime oboma kritériami, majú tretí deň zvýšených bazálnych teplôt a štvrtý deň vrcholu výskytu hlienu rovnakú výpovednú hodnotu a znamenajú bezpečné obdobie.

Niekedy sa tomu hovorí metóda dvojitej kontroly. Vyšetrenie maternicového čapíka, slabé ovulačné špinenie a ovulačná bolesť v podbrušku môžu hrať ďalšiu podpornú úlohu. Tieto znamenia však samy o sebe spoľahlivú metódu nepredstavujú. Najmä bolesť v podbrušku môže byť spôsobená úplne inou príčinou. Napokon, koho občas nebolí brucho?

Kalendárová metóda

Na záver zostáva zmieniť sa ešte o obyčajnej kalendárovej metóde, ktorá bola predtým veľmi odporúčaná. Sama o sebe však nepredstavuje príliš spoľahlivý spôsob určovania termínu ovulácie. Je to spôsobené predovšetkým tým, že u väčšiny žien nie sú ani dva po sebe nasledujúce menštruačné cykly úplne rovnaké tak do celkovej dĺžky, ako aj do načasovania ovulácie. Napriek tomu existuje určité percento žien, u ktorých prebieha menštruácia i ovulácia pravidelne ako hodinky. U takejto ženy funguje i obyčajná kalendárová metóda k celkovej spokojnosti.

Táto metóda vychádza z pozorovania, že ovulácia nastáva dvanásť až šestnásť dní pred prvým dňom nasledujúcej menštruácie. Na základe toho sa dá podľa dĺžky predchádzajúceho cyklu usudzovať termín ovulácie v cykle nasledujúcom. K tomu je však treba prihliadať na životnosť vajíčka a spermie. Čím viac predchádzajúcich cyklov sa berie do úvahy, tým je metóda spoľahlivejšia. Skúsení autori odporúčajú, aby sa bralo do úvahy najmenej šesť predchádzajúcich a po sebe nasledujúcich menštruačných cyklov. Výpočet je potom veľmi jednoduchý.

• Počet dní najkratšieho cyklu mínus 20 = prvý plodný deň.
• Počet dní najdlhšieho cyklu mínus 10 = posledný plodný deň.

Dĺžky posledných menštruačných cyklov boli napríklad 28, 26, 28, 29, 27 a 29 dní. Potom platí:

• 26 – 20 = 6
• 29 – 10 = 19

Počítané od prvého dňa menštruácie sa žena musí zdržať pohlavného styku od šiesteho do devätnásteho dňa, teda plných štrnásť dní. Niektorí autori pripúšťajú namiesto čísel 20 a 10 odpočítať čísla 18 a 11, teda:

• 26 – 18 = 8
• 29 – 11 = 18

Žena môže súložiť o dva dni dlhšie pred ovuláciou a začať o deň skôr po ovulácii. Čas odporúčanej sexuálnej abstinencie sa teda skráti o tri dni, namiesto štrnástich dní trvá len jedenásť dní, ale tento výpočet už predstavuje úplnú hranicu bezpečnosti metódy.