Ste tehotná? Vaše telo čaká množstvo zmien

Zmeny prebiehajúce v organizme tehotnej ženy môžu byť najrôznejšieho charakteru. Týkajú sa zmien v stavbe a funkcii orgánov a procesov látkovej premeny v tele matky. Dochádza k rastu tkanív, zadržiavaniu tekutín, uvoľňovaniu hladkého svalstva a ďalším zmenám.

Jedným z možných pohľadov je delenie týchto zmien na tie, ktoré sa odohrávajú na pohlavných orgánoch tehotnej ženy, a tie ostatné.

Zmeny na pohlavných orgánoch tehotnej ženy

Maternica je orgán prakticky najvýraznejšie ovplyvnený tehotenskými zmenami. Jej hmotnosť sa počas tehotenstva zväčší zo sedemdesiatich gramov pred tehotenstvom na takmer tisícsto gramov v období pôrodu. Pri raste plodu sa maternica zväčšuje a vystupuje z panvy, pričom v treťom mesiaci tehotenstva dosahuje horný okraj lonovej spony, v šiestom mesiaci dosahuje k pupku, v deviatom mesiaci pod mečovitý výbežok hrudnej kosti a v desiatom lunárnom mesiaci zasahuje jej horný okraj dva až tri prsty pod ňou. Najčastejšie býva mierne naklonená a natočená na pravú stranu, čo je ovplyvnené uložením koncovej časti hrubého čreva.

Hrdlo maternice asi mesiac po oplodnení mäkne a nadobúda fialkastú farbu. Z časti medzi hrdlom a telom maternice sa počas tehotenstva vytvára časť maternice nazývaná dolný maternicový segment.

Vaječník tehotnej ženy plní trochu iné funkcie. Počas tehotenstva v ňom neprebieha zrenie a uvoľňovanie vajíčok (ovulácia). Po oplodnení tu vzniká žlté teliesko, v ktorom sa tvoria ženské pohlavné hormóny estrogény a najmä progesterón nevyhnutné na udržanie a ďalší vývoj tehotenstva. Okolo ôsmeho týždňa tehotenstva začína funkciu žltého telieska preberať vyvíjajúca sa placenta, ktorá je však plne funkčná až od dvanásteho týždňa tehotenstva.

Zmeny v pošve a na hrádzi súvisia s tým, že sa v týchto miestach zvyšuje prekrvenie, presiaknutie a mäknutie tkanív. Pošvová stena sa stáva silnejšou a pošva sa vplyvom zväčšujúcej sa maternice vystupujúcej z panvy predlžuje. Sliznica pošvy je fialkastá (lividná). Zvyšuje sa pošvová sekrécia, čo sa môže navonok prejaviť nesvrbivým svetlým výtokom.

Prsia sa v tehotenstve vplyvom ženských pohlavných hormónov zväčšujú a pripravujú na tvorbu mlieka (laktáciu). Zväčšujú sa a tmavnú prsné dvorce. Niekedy už od prvých týždňov tehotenstva, väčšinou až v jeho druhej polovici môže z pŕs samovoľne odtekať výlučok mliečnych žliaz (kolostrum), čo je viskózna žltkastá tekutina. Po pôrode dochádza vplyvom poklesu ženských pohlavných hormónov k spusteniu procesu tvorby mlieka – laktácii. Nastáva zvyčajne tretí deň po pôrode.

Ostatné zmeny v organizme tehotnej ženy

Nároky na srdce sa počas tehotenstva postupne zvyšujú. Okysličenou krvou musí zásobovať tak telo matky, ako aj maternicu s placentou, cez ktorú sa kyslíkom a živinami zásobuje aj plod, preto sa množstvo srdcom prečerpanej krvi zväčší až o štyridsať percent. Pri pôrode sa toto množstvo ešte zvýši.

Krvný tlak sa v prvej polovici tehotenstva mierne znižuje v porovnaní so stavom pred otehotnením, potom sa postupne vracia na svoju pôvodnú hodnotu. Horná hranica normálnej hodnoty krvného tlaku tehotnej ženy sa pohybuje do 140/90 torrov. Krvný tlak sa meria pri každej návšteve tehotnej ženy v prenatálnej poradni. Jeho zvýšenie môže byť prvým znakom závažných tehotenských komplikácií.

S krvným obehom matky súvisí aj stav, keď jej poloha na chrbte vyvoláva nevoľnosť a mdloby. Nazýva sa syndrómom dolnej dutej žily a je spôsobený znížením prietoku krvi dolnou dutou žilou, čo vedie k zníženiu množstva krvi vracajúcej sa k srdcu. Tento stav sa zvyčajne viaže k druhej polovici tehotenstva, keď je už maternica výrazne zväčšená. Riešením býva zmena polohy tehotnej ženy.

Tehotenstvo je charakteristické zadržiavaním tekutín v tele, najvýraznejšie je v poslednom trimestri. Nahromadenie tekutiny v tkanivách vedie k ich presiaknutiu. V cievnom systéme vedie táto skutočnosť k zvýšeniu objemu obiehajúcej krvi. Má to do istej miery preventívny význam v tom zmysle, že matka je takto pripravená na určitú fyziologickú krvnú stratu pri pôrode, ktorá je aj pri normálnych pôrodoch nevyhnutná.

Hodnoty červených krviniek sa v tehotenstve vďaka istému „zriedeniu krvi“ o niečo znižujú, naopak, celkový počet bielych krviniek sa v porovnaní s hodnotami netehotnej ženy zvyšuje. Krvné doštičky nebývajú tehotenstvom výraznejšie ovplyvnené.

V tehotenstve dochádza aj k vyššej zrážanlivosti krvi. Ide o dôsledok hormonálnych zmien, do určitej miery o stav chrániaci matku pred väčšími stratami krvi pri pôrode. U žien, ktoré majú z nejakého iného dôvodu zvýšený sklon k tvorbe žilných zrazenín (trombóz) už pred otehotnením, pôsobí táto skutočnosť nepriaznivo a predstavuje zvýšené riziko. Existujú však účinné opatrenia, pomocou ktorých je možné týmto prípadným komplikáciám v tehotenstve predchádzať.

Dýchací systém je ovplyvnený predovšetkým rastom maternice s plodom, ktorá v pokročilejšom štádiu tehotenstva vytláča bránicu a obmedzuje pohyblivosť hrudníka. Hormonálne zmeny potom prispievajú k rozšíreniu priedušiek.

Čítajte tiež:

• Tvrdnutie bruška v tehotenstve
• Výživa v tehotenstve
• Chute v tehotenstve

Zvýšený prietok krvi obličkami kladie na ne v tehotenstve zvýšené nároky. Vzhľadom na to, že maternica býva naklonená a natočená mierne doprava, nie je ničím výnimočným, ak sa u tehotnej ženy náhodne zistí rozšírenie pravej obličkovej panvičky a močovodu, a to bez toho, žeby tehotnej žene spôsobovali akékoľvek problémy. Pri každej návšteve prenatálnej poradne sa vyšetruje moč nastávajúcej mamičky. Dôvod je, že sa pátra po prítomnosti bielkoviny, cukru či iných látok v moči, ktoré by mohli poodhaliť iné, niekedy závažnejšie stavy.

Tráviace ústrojenstvo je rovnako pod vplyvom výrazných hormonálnych zmien. Zvyšujú sa nároky na prísun energie a vitamínov. Tehotná žena máva zvýšenú chuť do jedla a niekedy sa objavujú chute na nezvyčajné kombinácie jedál. Obdobie ranných nevoľností sa končí približne v polovici druhého trimestra. K tehotenstvu patrí zvýšená tvorba slín, čo ovplyvňuje kyslosť ústnej dutiny a vedie k zvýšenej kazivosti zubov. Ďasná sú prekrvené a krehké, takže majú väčší sklon ku krvácaniu.

Hormonálnymi zmenami spôsobená znížená pohyblivosť čriev môže viesť k zápche. V pečeni prebiehajú len funkčné zmeny. Zmeny látkovej premeny vedú v tehotenstve k zvýšenému sklonu k tvorbe žlčových kameňov.

Na pokožke sa počas tehotenstva môžu zvýrazniť už existujúce pigmentové névy (pehy). Tým rýchlo sa zväčšujúcim by sa mala venovať zvýšená pozornosť a mal by ich vyšetriť odborník. Asi u polovice tehotných žien sa objavuje červenanie dlaní. Môžu za to hormonálne zmeny a stav sa po pôrode upraví sám.

Veľkú pozornosť venujú tehotné ženy tehotenským pajazvičkám (striám). Ide o trhlinky v povrchovej vrstve pokožky vznikajúce narušením štruktúry elastických vláken. Majú ružovú alebo purpurovú farbu, objavujú sa na stehnách, na prsiach a v oblasti podbruška. Podľa dostupných poznatkov nie je ich vznik ovplyvnený zvyšujúcou sa telesnou hmotnosťou, ale zvýšeným napínaním pokožky. Účinné preventívne opatrenia zatiaľ nie sú známe. Po pôrode, bohužiaľ, nezmiznú, len ich farba sa zmení na striebornosivú.

Hormonálne zmeny prispievajú aj k zvýšenej pigmentácii kože. Môže sa vyskytovať prakticky kdekoľvek na tele, ale typické je stmavnutie pokožky v okolí pupka a pod ním na strednej čiare, na hrádzi a v oblasti pŕs.

Počas tehotenstva sa kvalita vlasov väčšinou zvyšuje a ich tendencia k vypadávaniu sa výrazne znižuje. Po pôrode sa však situácia môže vplyvom hormonálnych zmien úplne zmeniť. Zlepšenie sa znovu dostavuje približne o šesť až dvanásť mesiacov.

Z hľadiska zraku, tehotné ženy sa často sťažujú na rozmazané videnie. Je to spôsobené opuchom očnej šošovky a rohovky. Tento stav sa po pôrode upraví sám. Pozor by si však mali dať tie ženy, ktoré šoférujú v pokročilých fázach tehotenstva. Ich schopnosť včasnej reakcie môže byť totiž znížená.

V dôsledku rýchleho rastu plodu a placenty a ich zvyšujúcich sa nárokov na živiny nastávajú v tehotenstve výrazné zmeny látkovej premeny (metabolizmu). Koncom tehotenstva dochádza k jej zvýšeniu o pätnásť až dvadsať percent. Činnosť väčšiny žliaz produkujúcich hormóny v tehotenstve stúpa. Najvýraznejší prejav možno pozorovať predovšetkým v súvislosti so štítnou žľazou. Hormonálne zmeny vedú aj k zvýšeniu nárokov na spracovanie cukrov vyplavených do krvi. Výsledkom toho môžu byť prejavy takzvanej tehotenskej cukrovky (gestačná diabetes).

Normálny hmotnostný prírastok v tehotenstve sa pohybuje v rozmedzí ôsmich až dvanástich kilogramov. Veľmi orientačne pripadajú na prvý trimester dva kilogramy, na druhý trimester päť kilogramov a na tretí trimester ďalších päť kilogramov hmotnostného prírastku. Zdravá rodička stratí už desať dní po pôrode bez problémov aj dva kilogramy, a to len vylúčením vody zadržanej počas tehotenstva.

Hormonálne vplyvy pôsobia aj na pohybový systém. Najvýraznejším z nich je uvoľnenie väzov spájajúcich kosti panvy a chrbtice. To vedie koncom tehotenstva spolu s pôsobením hmotnosti tehotnej maternice k typickému prehnutiu bedrovej chrbtice smerom dopredu.

Mozog a centrálny nervový systém sú výrazne ovplyvnené najrôznejšími emocionálnymi, sociálnymi a kultúrnymi faktormi. Tie ovplyvňujú psychický stav ženy počas tehotenstva a pôrodu. Tehotenstvo je nepochybne veľkou zaťažkávacou skúškou pre ženu aj jej okolie, najmä ak všetko neprebieha úplne hladko a normálne. Tehotenstvo, pôrod a najmä šestonedelie sú typické aj výraznými zmenami nálady. Určitou prevenciou je dostatočná informovanosť tehotného páru. Môže zmierniť nervozitu, zabrániť konfliktom medzi partnermi a znížiť strach z pôrodu.

Otázka:
Som v tridsiatom ôsmom týždni tehotenstva a z prsnej bradavky mi vyteká žltkastá tekutina. Je to normálne?
Odpoveď:
Áno, ide o kolostrum.

Otázka:
Počas tehotenstva som pribrala len šesť kilogramov. Je to normálne?
Odpoveď:
Záleží na tom, z akej hmotnosti ste vychádzali. Ak plod rastie normálne, pravdepodobne nie je dôvod na znepokojenie.