Alergia a dedičnosť

Slovo alergia vzniklo zložením gréckych slov allos (= iný) a ergon (= práca), teda voľne preložené – ide o čosi, čo „pracuje inak“.

Alergický zápal

Alergény sú zvyčajne bielkoviny tak rastlinného, ako i živočíšneho pôvodu. Zdravý jedinec tieto bielkoviny toleruje, naproti tomu alergik na ich prítomnosť reaguje prostredníctvom svojej obranyschopnosti alergickou (alebo ak chcete precitlivenou, premrštenou, nadmernou, skrátka akousi „hysterickou“) reakciou.

Lekár vidí alergiu predovšetkým ako proces, ktorý môže poškodiť jednotlivé orgány i celý organizmus. Precitlivená reakcia totiž poškodzuje tkanivá, v ktorých prebieha, zvyčajne v slizniciach a na koži. Tomuto stavu sa hovorí alergický zápal a nachádza sa najčastejšie v sliznici dýchacích ciest (nádcha, priedušková astma), v koži (napríklad ako dobre známy ekzém alebo klasická žihľavka) či v tráviacom trakte (očakávajme napríklad nechutenstvo, vracanie, bolesti a predovšetkým alergické hnačky).

Alergia a genetika

Na prepuknutie alergického ochorenia sú potrebné dva nezameniteľné faktory. Faktor vnútorný – dedičný a faktor vonkajší – spúšťač. Alergia má genetický podklad. Ale pozor, i celkom zdravým rodičom sa môže narodiť alergické dieťa, gény sa popletú až pri splynutí vajíčka so spermiou, býva to okolo 10 % potomkov. Ak je však postihnutý alergiou otec, riziko ochorenia stúpa na 40 %, u matky alergičky sa riziko alergického ochorenia dieťaťa zvýši až na 50 %. A v prípade, že sú postihnutí akýmkoľvek alergickým ochorením obaja rodičia, potom je nutné počítať s budúcou alergiou ich detí v 70 až 100 %.

Atopik

Nositeľom génov pre alergické ochorenie je atopik. Toto slovo opäť vzniklo z gréckeho jazyka, atopos (= neobvyklý, podozrivý). Atopia je teda dedične podmienený sklon k tomu, aby sa človek stal alergikom. Atopia však ešte nemusí znamenať chorobu, ide len o dispozíciu. Atopik odpovedá na prítomnosť alergénov svojou obranyschopnosťou, veľmi zjednodušene povedané, produkuje proti alergénom protilátky, resp. alergické protilátky. Ide o imunoglobulíny označované veľkým písmenom E (medzinárodná skratka IgE).

Klasické alergické ochorenie prepukne v priebehu života u troch zo štyroch atopikov. A percento atopikov – a teda i alergikov – celosvetovo nezadržateľne stúpa. Zatiaľ čo ešte v polovici minulého storočia bolo atopikov sotva niekoľko percent, dnes je neuveriteľných 40 % atopikov, takže jednoduchým prepočtom máme v ľudskej populácii 30 % alergikov.

Čítajte tiež:

• Potravinová alergia u detí a život s ňou
• Neznášam mlieko. Mám to v génoch
• Alergia na spermie? Častejšia, než si myslíte

Zdroje alergénov

Zdrojom bielkovinových alergénov sú:

• peľové zrnká
• roztoče – samotné telíčka či len ich výlučky
• zvieratá – alergény srsti, ale aj ich lupiny, sliny, stolica, moč a pod., ďalej
• vonkajšie i domové plesne, resp. plesňové spóry, alebo plesňové výtrusy

Nesmieme zabudnúť ani na:

• nebezpečné hmyzie alergény – jedy, sliny i výlučky
• potravinové alergény vrátane prídavných látok – éčka, lieky
• chémiu každodenného života – kozmetiku, pracie, čistiace a iné drogériové prostriedky, lepidlá, laky
• odevy a v neposlednom rade ide o mikroorganizmy, a to infekčné i neinfekčné – baktérie, vírusy i parazity

Výpočet je teda veľmi široký, napriek tomu alergiu môže spôsobiť asi len 0,2 % všetkých známych bielkovín okolitej prírody. Tieto bielkoviny – spúšťači alergického ochorenia – sa môžu dostať do organizmu vdýchnutím, požitím, kontaktom či priamo preniknutím do kože (pichnutím či pohryznutím hmyzom, injekciou a pod.).