KLUB tehuliek (116): Realita býva krutá
Beátka má za sebou ďalší týždeň v nemocnici pri svojom bábätku. Začína premýšľať, či by k väčším pokrokom nedochádzalo doma. Malý Luka má neskutočnú vôľu žiť a Beátka obdivuje jeho silu bojovať. Keď sa Rudy díva spätne na svoje predstavy o materstve, musí sa nahlas smiať. Realita je totálne odlišná. Našťastie sa raz do týždňa nájde čas na „pokec“ s ostatnými mamičkami, ktoré riešia rovnaké problémy.
Mamička Beátka: Luka sa berie do života
Prešiel ďalší týždeň a my sme ho zase prežili v nemocnici. Síce ubehol rýchlo, ale nemáme sa čím chváliť. Stále dookola to isté.
Niekedy sa zamýšľam, že ak by sme boli doma, bolo by to lepšie a malý by sa uzdravoval rýchlejšie. Ako ubieha deň za dňom, som na 100 percent presvedčená, že by sa piť naučil doma oveľa rýchlejšie a bolo mi to povedané aj od niektorých sestričiek.
Je potrebná veľká trpezlivosť, čo mám. No čo z toho, ak vám to zmaria sestričky a už nemôžete spraviť pre svoje dieťa maximum? A to ubíja aj mňa. Nevravím, že tak reagujú všetky, ale prevažná časť áno, a to nás brzdí v pokroku.
Píšem, že sa nemáme čím chváliť, ale nie je to presne tak. Máme sa čím chváliť, deň čo deň vidím, že sa to zlepšuje, aj keď nie všetky výsledky smerujú k lepšiemu, ale verím, že aj to príde. Krásne reaguje, pozerá…. Boli sme na ortopédii, potom sme mali kontrolu ušiek – tieto vyšetrenia prebehli v poriadku a máme dobré výsledky.
Prečítajte si tiež:
Nielen mama a otec, ale aj partneri
Šok z choroby alebo Ako zachrániť dieťa
Materstvo sa musí odžiť a hlavne oddrieť
Luka je nádherné dieťa. Neskutočne sa berie do života. Dospelý človek toľko nezvládne ako on. Už nám pribral aj 420 g, takže máme 2 420 g. Stále sa s ním rozprávam a prihováram sa mu. Krásne reaguje na moje hlasy aj spev. Tie moje piesne nie sú nič moc, ale sú zaspievané z lásky.
Dospelý človek by toľko nezvládol ako Luka. Je to silný bojovník. Nikto z rodiny ho ešte ani nevidel, môžem byť s ním len ja. Aj pre rodinu je to ťažké. Tatko ho videl raz asi minútku. Ani ho pohladiť nemohol, ani nič iné.
Tento týždeň sa budeme snažiť spraviť ďalšie pokroky…
Beátka
Mamička Rudy
Raz bolo povedané, že s narodením dieťaťa sa rodí aj matka. A je to veľká pravda. Nech mám akékoľvek školy, certifikáty, diplomy, ocenenia, musím sa sama na sebe smiať, keď sa tak spätne na seba pozriem. Narodením Šimona sa vo mne narodila matka a niekedy je to sakramentsky ťažká úloha.
Ťažké to je hlavne vtedy, keď Šimon plače a ja vidím, že mu niečo je, ale neviem čo. Bolí ho bruško? Napapal sa veľa? Málo? Je mu zima? Udrel sa? Jednoducho niekedy tápem, i keď sa snažím zo všetkých síl, aby bol veselé bábätko.
Nuž a potom je to ťažké ešte v takých situáciách, ktoré určite pozná každá matka. Dáte ten uplakaný uzlíček spať, poviete si, konečne, utekáte rýchlo na záchod alebo vám mikrovlnka urobila akurát „cink“ a vy sa už veľmi tešíte, že si dáte niečo do žalúdka, lebo už vidíte dvojmo od hladu, a vtedy to spustí.
Ten pravý, nefalšovaný, hrdelný plač. Vtedy rátam do desať. Ešteže bývam blízko prírody a v takýchto chvíľach beriem Šimona a ideme sa von predýchať.
Keď sa na seba spätne pozriem, tak sa rehocem. Ako som si bláznivo myslela, že dieťa samo zaspí, keď je unavené. Že keď je hore, samo sa zabaví. Že budem mať čas na materskej pracovať na polovičný úväzok.
A budem mať čas každý deň cvičiť, chodiť na kávu, do mesta atď… Smejem sa hlasito. Hlavne vtedy, keď Šimona márne už hodinu uspávam, fungujem ako animátor jeho voľného času na plný uväzok, práca mi nepríde ani na rozum a pri predstave toho, žeby som si mala nájsť čas na cvičenie alebo kávičku, sa mi krížia oči od únavy.
Jednoducho, presne tak, ako som si to predstavovala. Som hrdá na to, ako viem perfektne odhadovať svoje životné etapy.
Prečítajte si tiež:
Syndróm ideálnej matky
Aký má vaše dieťa temperament?
Je dobré hovoriť na dieťa dvomi jazykmi?
Kúštik času však sem-tam mám, a tak ho investujem do stretávania sa s ostatnými matkami. Keďže sme na chodbe štyri mamičky na materskej, začali sme sa pravidelne stretávať, aby sme „pokecali“ a prišli trošku na iné myšlienky.
A tak sa raz za týždeň stretneme vždy u jednej na pokec. Je to super vec, lebo človek sa aspoň môže porozprávať so ženami, ktoré riešia tie isté problémy, a nemá pocit, že svojimi rečami otravuje okolie.
Ono, povedzme si otvorene, nie je to žiadna zábava, keď čerstvá matka hovorí na stretnutí so svojimi bezdetnými kamarátkami stále len o tom svojom dieťati.
Takto sa vyrozprávam v kruhu matiek a potom môžem s bezdetnými riešiť ich bezdetné životné problémy a radosti. A tak sme všetci spokojní.
Prajem všetkým krásny teplý deň.
Rudy
