KLUB tehuliek 12: Vítame Petru

Tehuľka Petra: Test nás oklamal

„Bolo to obrovské prekvapenie a radosť zároveň, najmä preto, že som si už jeden tehotenský test robila a vyšiel negatívne,“ spomína na pozitívny výsledok testu tehuľka Petra. Dnes už je v 18. týždni a užíva si zatiaľ bezproblémové tehotenstvo, do klubu prišla tento týždeň namiesto Eriky. Na začiatok sa vám trošku predstaví:

Ahojte!

Mám 32 rokov a žijem v Bratislave. Po strednej škole som nastúpila do práce a keďže som vyštudovala obchodnú akadémiu, začala som pracovať ako účtovníčka v automobilovej predajni. O tri roky neskôr som začala popri práci diaľkovo študovať na vysokej škole. Ako 21-ročná som sa zasnúbila som svojím dlhoročným priateľom (poznáme sa totiž už od mojich trinástich rokov) a začali sme spolu bývať u nás doma, kde som dovtedy bývala iba s mamou.

Priateľ bol v podstate cez týždeň preč – pracuje ako vodič kamiónu. Dieťatko a svadbu sme plánovali až po skončení školy. Čo čert nechcel, v 3. ročníku na vysokej sa mi vymkol z rúk stres, ktorý som mala z každodenného kolotoča – práca, večer učenie a cez víkend škola. Zabúdala som sa najesť, až to prerástlo do anorexie. V priateľovi som oporu a pomoc nenašla, situáciu mi viac komplikoval, preto sme sa po dlhých rokoch rozišli a odsťahoval sa.

Následkov bolo veľa…

Liečba trvala dva roky, no následky som niesla aj dlhšie – stratila som zamestnanie, menštruáciu mi musel lekár upravovať hormonálnou liečbou. Bolo treba dať dokopy rozvrátený a zoslabnutý organizmus, a to si vyžadovalo každý deň boj. No vyhrala som! Úspešne som doštudovala. Prišla aj ponuka opäť sa zamestnať v automobilke. Príjemný návrat do starej robotky. Dnes tu robím vedúcu oddelenia.

Posledný rok som žila v podnájme, aby som si vyskúšala žiť sama. Po pol roku v podnájme sme sa s bývalým snúbencom dali opäť dokopy. Začali sme na internete hľadať vlastné bývanie. Tu nastal problém, zrazu sme sa nevedeli zhodnúť na mieste bývania. Je z dedinky blízko Senca, preto preferoval okolité dediny. No ja som chcela ostať čo najbližšie k rodine. Opäť prišli nezmyselné hádky. Pamätám si na posledný týždeň v podnájme, urobila som si tehotenský test, po dieťatku som túžila už posledný rok, no bez úspechu. Ani tento test neukázal to, čo som chcela vidieť. Presťahovala som sa domov a prestala stretávať s priateľom.

Bol to šok

No stále som sa cítila akosi zvláštne, bola som precitlivená a pociťovala som taký zvláštny tlak v podbrušku a veľmi ma boleli prsia. Po mesiaci doma som si preto opäť spravila test. Keď som zbadala výsledok, úplne som sa rozklepala – na teste boli jasné dve ružové čiarky. Hneď som volala priateľovi, aby som mu oznámila túto skvelú novinu. Bol v šoku. Možno už ani on neveril, že mohol mať dieťa prirodzeným spôsobom. Hneď na druhý deň som sa objednala na vyšetrenie. Termín mi dali o týždeň. Bol to neuveriteľne dlhý týždeň, no skvelú správu mi lekárka potvrdila. Spravila mi ultrazvuk a povedala: „Toto je váš zázrak“. Bola to taká malá machuľka so srdiečkom.

Petrino bábätko tu malo 6,2 centimetra

Neskôr sa ma zmocnili obavy, uvažovala som, kde budem s bábom bývať, či sa oňho dokážem sama postarať, z čoho vyžijeme. Na priateľa som sa spoľahnúť nemohla, rovno mi povedal, že keď s ním nechcem žiť, nebude mi ani prispievať a že za dieťaťom nechce chodiť len na návštevy. Viem, je to ťažké pre oboch, ale tak veľmi mi ublížili jeho slová v prvých dňoch tehotenstva.

Strach i radosť zároveň

Samozrejme, už mám za sebou zopár tehotenských „stresov“. V 12. týždni som bola na veľkom ultrazvuku na zistenie Downovho syndrómu. Našťastie bolo všetko v poriadku a aj krvné testy boli negatívne. Tento ultrazvuk mi ostane v pamäti do smrti. Bábätko na mňa mávalo ručičkou ako na pozdrav, jednoducho úžasný pohľad. Začiatkom marca idem na morfologický ultrazvuk, trochu sa bojím, no zároveň sa teším, že sa s malým alebo malou znova uvidíme.

Petra je v 18. týždni, takto sa vyvíja jej bábätko v brušku.

Tehuľka Soňa: Som v polovici

Čaute!

Ani som sa nenazdala a už som v polovici. V polovici môjho vytúženého tehotenstva. A aj keď mám pred sebou tú väčšiu polovicu, teším sa. Viem, že neexistuje väčšia a menšia polovica, ale táto bude určite s väčším bruškom.

Zatiaľ plus dve kilá

Teraz som v 20. týždni a zatiaľ som pribrala len dve kilá. Snáď to pôjde takýmto tempom aj ďalej a aspoň to po pôrode nebudem mať problém zhodiť. Už pár týždňov si poctivo natieram bruško, prsia aj zadok proti striám. Mám sa našťastie dobre, aj choroby ma obchádzajú, i keď sem-tam pokašliavam, ale to asi z toho, že okolo mňa je pomerne dosť chorých ľudí, čo ma trošku štve.

Počúvame ako sa má bábätko…

S manželom Romanom máme v poslednom čase novú zábavku. Od kamaráta som si požičala fonendoskop a tak počúvame, čo sa deje v mojom brušku. Väčšinou je počuť len žblnkot plodovej vody a musíme sa veľmi snažiť, aby sme počuli biť srdiečko. Pomaličky začínam cítiť pohyby, aspoň si myslím, že to je ono. Je to taký zvláštny pocit, také šteklenie. Teda dúfam, že to nie sú pohyby mojich čriev. Niekedy je na mojom brušku aj vidieť, kde sa bábätko nachádza. Neviem, či vystrkuje zadok, ale na jednej strane je taká malá vydutina, ktorá je tvrdá. Už sa teším, keď sa to zintenzívni a budem môcť sledovať, kedy maličké spinká a kedy vymýšľa.

Bábätko v 20. týždni