KLUB tehuliek (121): Život je boj

Mamička Beátka: Je to super byť doma!

Vítame všetkých. Prešiel nám ďalší týždeň a my sme konečne doma. Jeeej, to je pocit! Verím, že už späť nepôjdeme. Len ak tak na kontrolu, a to je všetko. V stredu nás prekladali do inej izby a o pár hodín nás prepustili.

Tak som volala Marošovi, kedy príde na návštevu, a keď prišiel, tak sme sa usmievali vo vetrovke a fusaku a že ideme domooooooooov! Skoro spadol z nôh. Všetci dookola nám prajú.

Malý pije veľmi pomaličky, ale zlepšuje sa to. Každý deň vypije svojich 50 ml mliečka na jednu dávku tak za hodinu a pol, ale vždy sa to o nejakú tú minútku skráti. Takže stále len kŕmim. To nové mliečko znáša celkom dobre. Zatiaľ nevidím žiaden problém.

Mliečko je špeciálne pre nášho malého Luku. Je to štiepená bielkovina. Vypije menej ako v nemocnici, ale ak som nekŕmila ja, tak mu dávala sestrička a niekedy to aj „vyblinkal“…

Tak som sa rozhodla, že radšej menej, ale nech to ostane v brušku. Určila som si však aj nejaké hranice, pod ktoré nemôže ísť. Nesmie vypiť máličko. Už si niekedy pripadám ako lekár.

Teraz si všetko zapisujem, čo, kedy a ako. Pre istotu. No je to len pre mňa dobre. Zatiaľ nepriberá, čo zase nie je žiadna sláva, ale rozhodla som sa, že ešte počkám do ďalšej kontroly, ktorá bude zajtra.

Prečítajte si tiež:

Ako podporiť nástup laktácie
Upokojujeme dieťatko zabalením
Spi, dieťatko, spi alebo Spánok novorodencov a najmenších detí

Ani doma to už za tých pár dní nebolo také ružové, ako sme si mysleli. Rodina je strašne zlatá a ústretová. Len berú to tak, veď spinká, tak ho nechaj, veď vypil trošilinku, to neprekáža… a stále dookola.

Ja sa potom cítim ako krkavčia matka, ktorá núti dieťa papať, budí ho, cvičí s ním… Snažím sa im to vysvetliť a už ma pomaly začínajú chápať, že Luku nemôžu brať ako každé iné dieťa, ktoré sa zobudí na to, že je hladné, vypije toľko, koľko potrebuje, cvičiť nepotrebuje…

Takže je všetko na mne, pretože ho nikomu nedám, keďže mu nedajú toľko mliečka, koľko potrebuje, necvičia s ním a ani ho nezobudia, že už je čas papať. Je však krásne byť doma.

Už chodíme aj na prechádzky, aj keď len na také 30-minútové, ale je to super byť doma.

Beátka

Mamička Rudy: V daždi s dieťaťom

Šimon má za sebou ďalšiu dávku očkovania a jeho telíčko to zvládlo trošku horšie ako tú poslednú. U lekárky bol veľký hrdina a plakal podstatne menej. Obaja s Quentinom sme boli veľmi pyšní, akého šikovného syna máme.

V deň očkovania bol ešte v poriadku, ale mal veľmi nepokojnú noc, no a na druhý deň mal najprv zvýšenú teplotu a potom aj horúčku.

Organizmus bojoval a ja som bojovala s teplotou. V múdrych knihách som sa dočítala, že so zvýšenou teplotou sa viac-menej nerobí nič, až vtedy, keď je teplota nad 38 stupňov, sa má zakročiť.

Dúfala som teda, že túto métu neprekročíme, ale bohužiaľ. A tak som musela spraviť vlažný kúpeľ a to úbohé dietko doň namočiť. Ihneď som si spomenula na seba, keď som bola malá a mala horúčku, ako mi mama dávala zábaly.

Juj, či som to nemala rada, ale kto mal, však? Tak som Šimona ponorila a on vrešťal, akoby som ho na nože brala. Chudák, presne som vedela, ako sa cíti. Horúčka však ustúpila, a tak sme sa vyhli liekom, o čo išlo. Navečer bol už veselý a hravý.

Okrem boja s teplotou sme začali so Šimonom bojovať aj so spánkom. Prestáva sa mu páčiť uspávanie na prsníku cez deň.

V postieľke sa otáča, hundre si, pozerá sa do plafóna, jednoducho aj napriek únave nie a nie zaspať. Potom začne plakať a plače a plače, až ho musím rovno brať do kočíka a až tam zaspí.

Neprekáža mi to, ak je vonku slnečno, ale cez víkend dosť fúkalo a pršalo. Ja a Quentin sme boli jediná dvojica vonku v daždi s dieťaťom. Nuž, pre spánok nášho milovaného spravíme všetko.

Prečítajte si tiež:

Psychický vývoj dieťaťa počas prvých šiestich mesiacov života
Keď bábätko stále plače
S bábätkom v posteli

Napriek ťažkostiam so zaspávaním cez deň sa nočný spánok zlepšil. Stále trvá asi pol hodinku, kým ho uspím, ale okrem jedného až dvoch zobudení hneď na začiatku spánku prespí celú noc až do štvrtej rána.

Potom sa budí asi každú hodinku, ale keď mu dám prsník, tak vždy znovu zaspí. V takýchto chvíľach som šťastná za to, že dojčím. Predstava toho, že by som od štvrtej rána musela vstávať každú hodinu a zarábať mlieko, je zlá. Vystačiť si sám so sebou je veľmi príjemné.

Postupne sa začínam pripravovať na prvý príkrm. Keďže má Šimon už päť mesiacov, je načim si čo-to naštudovať, aby som vedela, ako najlepšie na to.

Zatiaľ som si o tom čítala len zbežne, ale asi mi bude trošku ľúto, keď už prejdem na príkrmy, že je to začiatok konca dojčenia. Ja neviem, či som zvláštna, ale ja si to naozaj veľmi užívam. To strkanie ručičky do môjho nosa počas dojčenia, eventuálne oka je nezabudnuteľné 🙂

Sama seba sa desím, že začínam byť emočná pri pomyslení na koniec dojčenia. Čo budem robiť, keď Šimon pôjde do školy?:)

Prajem pekný deň.

Rudy