KLUB tehuliek (33): Mamičkovstvo. Vždy niečo prekvapí

Tehuľka Mirka: Brm-brm, fuu-fu i la-la

Každý deň premýšľam, čo vám napíšem. Mám totiž pocit, že každý deň je rovnaký. Ráno budíček od malého, dať mu mlieko, potom raňajky, hrať sa – vybehnúť von, uspať ho, navariť, dať mu obed, opäť sa hrať, znova uspať, trošička na vzduch a večer okúpať, mliečko a zas uložiť.

A takýto kolobeh. Ale potom sa vždy niečo nájde, o čom vám môžem písať. Hoci sú to len maličkosti.

Pieskujeme i upratujeme

Chcela som napísať, že sa vraciam do starých časov. Ale potom som začala premýšľať, či sme sa my vôbec hrávali v piesku. Myslím tým teda s formičkami, lopatky, vedierka. Asi ani nie…. O to radšej teraz robím Matejkovi koláčiky a rôzne tvary z piesku. A on ich s úplným nadšením rúca a rúca.

Horšie je, keď to robí iným deťom. To musím na neho dvihnúť prst: „No, no!“

Okrem pieskovania sme sa pustili do upratovania, nie síce do veľkého, ale predsa. Už som potrebovala poodkladať nejaké veci, čo som kde-tu položila. Určite by som to mala ľahšie a lepšie, kebyže ich uložím hneď, no niekedy čas nedovolí.

Pri Matejkovi sa toho veľa stihnúť nedá, ale nevadí. Aspoň vysávať pri ňom môžem, má z toho totiž nesmiernu radosť. Chytí vysávač a ide: „Brm, brm, brm“.

Ranné prechádzky

Najnovšie sme si s Matejkom stanovili, že na prechádzky vyrazíme hneď ráno. To kvôli teplu. Vynecháme potom tie poobedné.

Aj ráno je už totiž niekedy na nevydržanie. No samozrejme, keď sa malý poobede vyspí, vyrážame nakoniec tiež.

Vlastne som vám chcela opísať jedno naše ráno. Bolo tak napoly mokro, napoly sucho, pretože v noci pršalo. Matejka som vybrala z kočíka, mal staršie tepláčky aj tričko a nasadila som mu gumáčiky, keďže vonku bola ešte mokrá tráva a on ju nikdy neobíde.

Zamieril rovno pod jeden strom, chodník tam bol mokrý a riadne špinavý a on sa mi rovno tam natiahol ako žaba.

Chudáčik, aj čelo si trošičku oškrel. Ale ani nemukol, celý bol od blata, aj na tváričke. Vtedy sme si len s kamoškou povedali, škoda, že nemáme foťáky.

Prečítajte si tiež:

Rozvíjanie schopností dieťatka pred narodením
Ísť do parku či na ihrisko?

Na nákup!

V jedno krásne horúce slnečné popoludnie sme sa vybrali s Matejom do mesta. Pomáhal mi nakupovať. Chodím do jedného anglického second-handu. Majú tam super kúsky a aj značkové. Fakt za vynikajúce ceny. Potrebovala som súrne nejaké krátke nohavice a tiež letné tričko, čo budú so mnou „rásť“.

Podarilo sa! Kúpila som a veľa neminula. A že kúpim nohavice som ani nedúfala, lebo tehotenskú módu tam moc nemávajú. Ale predsa, odchádzala som spokojná. Jasne, že Matejko neobišiel naprázdno, po ceste som mu kúpila autíčko s lopatkou, krhličkou a formičkami. Zábava neskutočná, keď som mu uviazala šnúrku na to autíčko. Obiehal hneď celý byt so širokým úsmevom.

Úžasný bublifuk

Čo je toto za srandu. O bublifuku som v Matejovom veku ani nechyrovala. Poznala som tak možno mydlovú penu. No ja som mu jeden kúpila a Matejko hneď kričal „fu,fu,fu“. Tak som nemala na výber a fúkala a fúkala, až ma to prestalo baviť. Lenže to nie je také jednoduché pri ňom prestať, ten krik, čo spustil a vzdor.

Ešte aj nohou si dupne. A to mám každý deň, ako ho zbadá, tak už musím fúkať. Stihol sa nám už aj minúť, tak som musela improvizovať a naliala som sprchový gél a vodu. Predstavte si, funguje to. Bubliny idú krásne a farebné a hlavne je ich veľaaaaaa.

Musím vstávať s hudbou

Frčím na „Spievankove“. Matejko zahlási tani, tani a už to ide. Lenže sa naučil zapínať vežu, ktorú ma na dosah svojej malej ručičky. Ráno vstáva medzi 6-tou a 6:30, tak si to viete predstaviť. Šup, už je dole z postele a zapína. Neviem ako, ale stále sa mu podarí stlačiť nejaký gombík a už sa hrá.

Ja ešte ani neviem odlepiť oči, čo by som ešte snívala a on je už plný elánu. Tak mu potom idem rýchlo urobiť mliečko, mám tak chvíľu pokoj a ešte podriemkavam.

Na cesty!

Ešte by som dodala, že sme cez víkend boli opäť na bicykli. Samozrejme sme nakŕmili kozičky a pozreli aj srnky. Nabudúce vám už Matejka vyfotím, ako kŕmi kozičky, pobavíte sa!

Čo sa týka tehotenstva, chute sa mi už zlepšili. Ešte to mäso nie je ono, ale je to oveľa, oveľa lepšie. Žeby to bolo tým, že som už prešla do druhého trimestra?

Toto tehotenstvo mi ide akosi rýchlejšie. Ani neviem, ako tieto prvé mesiace a týždne ubehli. Veď už je tu 14. týždeň.

Na záver len dodám toľko, že ma tento týždeň čaká ešte kopec upratovania a balenia. Cestujeme s Matejkom koncom týždňa na východ. Tak najbližšie sa vám prihlásim odtiaľ.

Tak držte pršteky, aby som to všetko zvládla v úplnom poriadku a pokoji.

O týždeň opäť s Mirkou.

Katka je už v 14. týždni, chute sa jej vrátili.

Katka: Hľadala som svoje bruško

Konečne sme naplno privítali Nelku na tomto svete – skvelou oslavou so susedmi. Nelkinou novinkou je aj je záľuba v hojdačke a mojou? Napríklad aj to, že počas plávania hľadám bruško.

Čľup

Ďalší horúci týždeň za nami. A ako sme ho strávili my s Nelkou? Mala som poslednú šancu ísť na plaváreň. Keďže je to školská plaváreň a počas letných prázdnin je zatvorená. Toto bol posledný týždeň, čo bola pre verejnosť prístupná a keďže šestonedelie je už za mnou, rozhodla som sa to naposledy využiť. Bolo fantasticky.

Veľa vecí sa tam nezmenilo, no jedna predsa len. Ľudia boli tí istí, priestoru na plávanie tiež a aj voda bola príjemne osviežujúca. No aj napriek tomu som prežívala nové pocity. Išlo o moje bruško-nebruško.

Počas plávania v tehotenstve som si už zvykla na nadnášajúce bruško vo vode a na Nelkine pohyby počas plávania.

Teraz už boli preč. Bolo to divné. Dokonca aj počas plávania som sa reflexívne chránila pred inými plavcami, nech mi nekopnú do brucha. A popritom, Nela už v bruchu nebola. Bola to len sila zvyku.

Nelka a hojdačka

Niečo nové objavila aj naša Nelinka. Je to pohodlie a príjemné pohojdávanie na hojdačke. Ani som netušila, ako je jej tam dobre. Hoci sme sa počas teplých dní slniečka stránili a boli sme len doma v chládku, hneď keď slnko začalo zapadať, už sme posedávali a pospinkávali na teraske.

Nela si strašne obľúbila zaspávať v náručí. Neprekáža mi to. Rada si ju pohojdám v náručí a sledujem jej grimasy. No na druhej strane, zamestnáva mi to obe ruky, čo nie je praktické, keď si chcem vypiť kávu, či dať niečo sladké.

Jedného dňa som si ju položila vedľa seba na hojdačku a natiahla sa za kávou. Kým som si ju vychutnávala a jemne sa pohojdávala, Nela vedľa mňa zaspala. A takto sa to opakovalo zakaždým, keď si tam tak ležala.
Takto sme prišli na ďalšiu vec, čo má Nelka rada.

Hojda-hojda

Opäť lekári!

Lekári nás neopúšťali ani tento týždeň. Vo štvrtok sme boli na kontrole v nemocnici u neonatologičky, ktorá nás z pôrodnice prepúšťala. Išlo len o prevenciu.

Lekárka prezrela Nelu, prešla si správu od neurologičky z minulého týždňa a bola spokojná. Vzali jej krvičku na rozbor a výsledky mi pošlú domov. Ďalšia kontrola v nemocnici nás čaká o dva mesiace.

Do poradne ideme ešte tento týždeň a keďže odber krvi máme za sebou, chcem sa opýtať ešte na očkovania a kontrolu nožičiek.

Očkovania sa zrejme robia až neskôr, takže ešte máme pár mesiacov k dobru, kým sa rozhodneme, na čo všetko sa dáme zaočkovať. No kontrolu nožičiek by som nechcela odkladať. Mám známu, ktorá už na tejto kontrole bola a jej malý synček je o 3 týždne neskôr narodený.

Hoci my si musíme odrátavať 6 týždňov, bola by som rada, ak by sme túto kontrolu mali za sebou. Nechcem nič zanedbať a hlavne chcem vedieť, či treba Nelku baliť „na široko“. Takže uvidíme, čo povie naša pediatrička a kedy podstúpime túto kontrolu.

Hurá oslava!

V piatok sme oslavovali. V našej lokalite je taký zvyk, že keď sa niekomu narodí dieťa, tak sa pozvú susedia a známi a oslávi sa príchod nového člena gulášom alebo grilovačkou.

My sme oslavovať hneď po Nelinom príchode na svet nechceli. Nevedeli sme, ako sa to celé vyvinie, či je Nela zdravá a v poriadku. Teraz, keď sa potvrdilo, že je všetko v poriadku, oslava sa mohla začať. Pozvali sme susedov s rodinami na grilovačku. Mali sme záhradu plnú detí a vône grilovaného mäsa.

Najskôr som mala obavy, ako oslavu zvládneme. Bála som sa, že Nela bude uplakaná a ja sa od nej nebudem môcť ani len pohnúť. Priateľ okrem toho musel dozerať na gril. Obávala som sa, aby sa mal kto venovať pozvaným susedom a aby bolo o nich postarané. No s pomocou hostí sme všetko zvládli.

Sused mi pomohol s marinovaním mäsa a prípravou tzatziky dressingu k mäsu. Ďalší zas pomohol priateľovi s obsluhou, kým sa pripravovalo mäso na grile. Po super večeri sme my mamičky odišli okúpať svoje deťúrence a oteckovia ostali posedávať na terase.

Potom, čo som Nelu okúpala a uložila spať do postieľky, pobrala som sa za zvyškom partie aj ja. Takto sme na terase sedeli do polnoci. Popíjali sme, rozprávali zážitky a zabávali. Osobne som bola s celou akciou veľmi spokojná. Bolo to skvelé a ďakujem všetkým zúčastneným za darčeky, ktoré potešili a za príjemné posedenie.

Čítajte aj:

Detské postieľky, matrace a doplnky
Nežiaduce reakcie na očkovanie

„Mamičkovanie“

Čo sa týka tohto týždňa, tak uvidíme, čo nám počasie prinesie. Zatiaľ občas prší, takže prechádzky sa odkladajú. Ešte šťastie, že v mojom okolí je dosť mamičiek, tak sa môžme stretávať a tráviť čas spolu doma.

Nie je to síce také ako čas strávený vonku, ale aspoň sme spolu a máme možnosť sa porozprávať.

Netrávime tak veľa času samé doma, kým naše polovičky pracujú. Je dobré, ak si máte s kým pokecať a najmä ak máte spoločné témy a viete si navzájom poradiť.

Vaša mamina Katka