KLUB Tehuliek 35: Obe sme už so svojím pokladom doma

Tehuľka Soňa: kooooooo

Celé dni s malým Jurkom trávim už len ja, Romino sa musel vrátiť do práce, no zatiaľ to zvládame. Jurko celkom dobre spí, niekedy potiahne aj tri hodinky. Inak sa s ním veľa nasmejeme, Romino, vraví, že pri papaní krochká:).

Priberá a rastie do krásy

Dni bežia ako voda a malý bude mať v piatok 3 týždne. Už sme doma sami, čiže bez Romina, ale dá sa to celkom zvládnuť. Keď Jurko spí, snažím sa niečo porobiť, prípadne oddychujem. Bola mi pomôcť aj moja mamina. Priniesla mi obed a ožehlila. Každá pomoc teraz padne vhod.

Jurko nám rastie do krásy, pekne papá a priberá, líčka má už ako škrečok. Keď sa dobre napapá zvykne spať aj tri hodinky, čomu sa veľmi teším, hlavne v noci. Romino to zatiaľ s nami zvláda v spálni, len sa sťažuje, keď malý pahltne je a „krochká“ pri papaní, tak potom nevie spať.

Vodu už znesie

S kúpaním sme na tom už trošku lepšie, ale aj tak ešte niekedy protestuje. Už mu môžeme dávať viac vody, keďže sa mu zahojil pupok. Dovtedy sa nemal moc namáčať, aby sa rana nezapálila.

Chodievame celá rodinka na prechádzky, samozrejme, keď je prijateľné počasie. Pár dní sme museli ostať doma, čo sa nepáčilo ani mne, lebo to je môj jediný pobyt na čerstvom vzduchu. Už sa teším, keď trošku podrastie a budeme môcť ísť von na dlhšie aj kamošmi.

Prečítajte si tiež:

Kúpanie, prebaľovanie, strihanie nechtov, čistenie uší
Ako rýchlo uspať dieťa

Naše zlatíčko

Mlieko som aj ochutnala

Ja sa mám už inak dobre. Rana po nástrihu sa mi pekne hojí a pomaličky mi aj odchádzajú štichy. Čo sa mojich pŕs týka, niekedy sú už pekne naliate a čakajú na hladný krk. Stáva sa mi dosť často, že keď kojím z jedného, z druhého mi vyteká mliečko. Už som ho aj ochutnala. Nemá nejakú výraznú chuť, je to skôr taká sladená zakalená voda.

Hlavné je, že Jurkovi chutí a potom to tak aj vyzerá v plienke – žltá praženicová hmota:) Pri prebaľovaní mávame rôzne „nehody“. Väčšinou malý ociká prebaľovaciu podložku, no a sem – tam aj seba, ale naposledy okadil takým prúdom podlahu, že som sa musela až smiať.

Vaša mamina Soňa

Tehuľka Petra: Už sme spolu doma!

A už som mamina. Najšťastnejšia na svete. Tamarka je krásne bábätko, ktoré spokojne spinká, papká a skoro vôbec neplače.

Ako to vlastne bolo…

Ale vrátim sa najprv ku dňu D. Do pôrodnice som prišla kvôli kontrakciám už v sobotu večer. Hneď po vstupnom vyšetrení ma „ubytovali“ na izbe pre čakateľky a napojili na monitor. Ten zopakovali počas noci ešte 3krát, aby sa uistili ako sa darí bábätku a ako často mám kontrakcie. To bola moja prvá neprespatá noc s bolesťami.

Druhý deň sa opakovali gynekologické kontroly s monitorom. Medzičasom na izbu pribudli ďalšie budúce maminy, ktoré museli ísť na sekciu. Tých som doobeda narátala 4. Mne spravili zatiaľ klystír, oholili ma a nechali ďalej čakať, či sa začnem otvárať.

Otvorená som nebola ani poobede a tak ma napojili na infúzie. Anesteziologička mi zaviedla kanilu do chrbta a podala prvé dávky epidurálky. Po nich sa mi začalo uľavovať od bolesti a kontrakcie boli tak znesiteľnejšie.

Zelená plodová voda!

Ani o piatej večer som sa stále neotvárala, a pri vyšetrení mi zistili už zelenú plodovú vodu. Lekár rozhodol, že skúsi ešte poslednú infúziu pre spustenie pôrodu, inak ukončí pôrod sekciou.

O šiestej sa stav nezmenil. Potom nastal problém – na monitore sa začali strácať ozvy malej a moje malé zlatíčko začalo mať aj tachykardiu. Okamžite ma pripravili na operačnú sálu. Zákrok netrval dlho, malú hneď vybrali, vraj mala už 2 krát omotaný pupočník.

Našťastie ju nemuseli oživovať a ja som videla iba veľmi letmo. Potom ma zašili a previezli na pooperačnú sálu. Princeznú mi priniesli ukázať neskoro večer, aby sme sa prvý krát na seba pozreli a spoznali sa. Bola akurát hore a pozerala na mňa svojimi veľkými kukadlami.

Na 4. deň sme išli domov

Po náročných 24 hodinách strávených na pooperačke ma previezli na izbu, kde mi opäť asi na hodinu priniesli malú. Od nasledujúceho rána sme boli už len spolu. Vďaka laktačnej sestre sme sa s Tamarkou naučili niekoľko polôh pre správne kojenie, a po počiatočnej obave sme sa pustili do tréningu.

Sestričky mi ukázali, ako správne prebaľovať, ošetriť pupček a polohovať dieťatko. Na tretí deň sme sa boli kúpať. A na štvrtý sme už šli domov. S obavami, no konečne domov. Aj malá cítila, že sa deje akási zmena, bola veľmi spavá a po príchode domov sa mi ju nedarilo vôbec zobudiť, nie to ešte nakojiť.

Prespala 10 hodín, a ja som bola z toho v rozpakoch, lebo som sa bála, či tým neschudla. Aj tak už bola veľmi drobučká.

Čítajte aj:

Prečo nemôžem porodiť úplne prirodzene?
Koľko plienok potrebuje novorodenec?
Keď sa dojčenie nedarí

Bez lekára?

Ďalší deň ráno som volala detskej lekárke, žiaľ, bola na dovolenke a zastupujúca lekárka nemohla prísť. Hneď som volala na Kramáre, že mi malú nemá kto skontrolovať do 24 hodín po príchode domov a že som zúfalá z toho, že mi drobec prespal deň a nič nezjedol.

Bez váhania povedali, že mám prísť na kontrolu ku nim. Našťastie malá pribrala 40 gramov a doktorka ma upokojila, že aj toho mála , čo Tamarka vypila, si vytiahla všetky potrebné živiny. To upokojilo aj mňa a hneď v čakárni si vypýtala mliečko a prisatá o cecík bola skoro hodinu. Asi cítila, že som spokojná.

Už si zvykáme

Dnes už spolu krásne fungujeme. To znamená, že dennodenne žijeme rituálom – prebaľovanie, kojenie a spanie. Tamarka nemá rada ošetrovanie pupčeka, vtedy sa trošku rozčertí, ale zato miluje po pití mliečka spokojne zaspať na mamkinom cecíku.

Okrem toho sa veľmi rada nechá masírovať, vtedy sa naťahuje ako mačiatko a vidieť na jej blaženej tváričke, že zbožňuje moje dotyky. Vždy, keď sa jej vyčarí na tvári úsmev, ihneď zabudnem, že som nevyspatá a ja naberiem novú silu v našej novej etape života.

Chcem sa poďakovať mojej rodine za psychickú pomoc v prvých chvíľach v úlohe maminy.

Vaša maminka Petra