KLUB tehuliek (37): Kaskadér a plačúca princezná

Tehuľka Mirka: Prvé jemné pohyby

Máme doma kaskadéra. To som zistila za posledné dni. Matejko dokáže priam nemožné.

Užívame si náš stereotyp

Možno to znie zvláštne, ale chvíľku si užívam náš bežný život. Sestra mi síce chýba a dúfam, že to neznie hlúpo, ale normálne sa teším, že opäť máme chvíľu pokoj. Moji synovci sú totižto neskutočne aktívni. Vyrastali v rodinnom dome a sú na to zvyknutí. No možno by som si mala na dve deti zvykať aj ja, bol to taký trenažér:).

Opäť sme teda v „starých koľajach“, Matej ráno budíček s pesničkami, raňajky, pobyt a hry vonku, spánok, obed, von a večer opäť spať….No to už dobre poznáte, keďže som vám o tom písala.

Rozmýšľam, či sme aj niečo nezvyčajné zažili v takéto obyčajné dni. Jediné, čo môžem povedať, že moje dieťa je malý kaskadér. Dokáže totiž stvárať a vyvádzať tak, že to je niekedy priam neuveriteľné.

Kaskadér domáci:)

Schudla som

Stereotyp dní narušila poradňa. Už ráno bolo iné, lebo som na záchode chytala moč, Matejko mi pri tom asistoval :).

Potom som malého zaniesla kamarátke Zuzke, keďže tatino bol v práci a nemal ho kto postrážiť a ja som utekala k lekárovi.

Teda ešte dobre, že som sa objednala, aj keď zadarmo to nebolo. Dobre som predpokladala, že po dovolenke tam bude ľudí neúrekom. Gynekológ bol spokojný, že zatiaľ je všetko super a poprial mi aj naďalej také bezproblémové tehotenstvo. Akurát, že si našťastie nestihol všimnúť, že som schudla 2,5 kg. Neviem, čo by mi na to povedal. Nadšený by asi nebol.

Potom ma čakali ešte u sestričky odbery krvi. Už mám aj výsledky, vraj dopadli dobre.

Tak sa veľmi teším, že nemusím prežívať to čo pred rokom a pol. Ďalšia poradňa ma čaká 20. augusta, vtedy idem aj na morfologický ultrazvuk, dúfam, že sa to „drobčatko“ v brušku dobre ukáže a my budeme vedieť, čože nám bocian prinesie:).

Prečítajte si tiež:

Výpočet termínu pôrodu
Kam na detské ihrisko?

Vírus útočil

Minulý týždeň som vám písala, že mi bolo zle. No a nebola som jediná. Nášho tatinka to zastihlo tiež, bol to teda nejaký mrchavý vírus.

Povedala by som, že drahý dopadol ešte horšie ako ja, mal aj teploty. Musela som sa o neho starať, ale veď poznáme, akí sú chlapi :). Našťastie, to mal tiež len také jednodňové a Matejka to obišlo.

Program nám menilo aj počasie, dážď prekazil naše hry vonku, tak som sa aspoň dala na upratovanie. Utrela som prach v byte, povysávala a umyla dlážky.

Trocha sme si premiestnili v obývačke kvety, tak máme viac priestoru na bláznenie i kaskadérske kúsky… Samozrejme Matejko pekne asistoval, keby ste ho videli, ako držal ten vysávač a pomáhal mi 🙂

Oddych sme si vychutnávali cez víkend, nechýbala však prechádzka, poobedný spánok a ani pozeranie formuly :).

Ja som sa už prehupla do 18. týždňa a začínam už aj cítiť prvé jemné pohyby nášho malinkého bábätka.
Nemám viac slov, len že sa na vás teším opäť o týždeň :).

Vaša Mirka

Katka je už v 18. týždni, stále nevie, koho bocian prinesie.

Katka: Koliky! Pri nich som bezradná

Drahé moje tehuľky ale aj maminy, opäť sa s Nelkou trápime. Tentoraz sú našou nočnou morou koliky. Niežeby to bolo pre nás niečo nové, ale tento týždeň bol šialený. Prečo?

Plač, plač, plaaač

Nechcela som nič zakríknuť, a preto som to ani nespomínala, no už bolo obdobie, keď sa koliky objavovali len raz za dva-tri dni. Kŕče pomaly ustupovali a my sme sa dokázali vykakať aj bez plaču. Bol to pre nás úspech a už som sa tešila na lepšie obdobie. Bolo to však predčasné.

Sme akoby opäť na začiatku, trápi nás každý jeden prdík a plač je automatický pri každom kakaní. Márne sa pokúšam cvičiť s nožičkami, priťahovať ich k brušku, masírovať bruško, rôzne polohy….nepomáha nič. Nelka si kŕčovito priťahuje nožičky k brušku a plače tak o dušu, že je hneď červená.

Nedajbože, že jej zabehne slina a ešte sa k tomu začne aj dusiť. Chýba málo a plakala by som spolu s ňou. Nenávidím tento bezradný pocit, keď jej neviem pomôcť a jediné, čo mi ostáva, je čakať, kým to prejde.

Čítajte aj:

Ako rýchlo uspať dieťa
Starostlivosť o dieťatko

Priznávam, sme zúfalí

A aby to prešlo čím skôr, vrátili sme sa späť k Espumisanu. SabSimplex sa nám neosvedčil, tak sme išli na istotu. Nelka je po ňom pokojnejšia.

S jeho užívaním sme však o trošku opatrnejší, pretože sme čiastočne poslúchli aj rady neonatologičky – používanie sme obmedzili, nech si žalúdok a črievka nezvyknú na pomoc pri trávení a užívame ho priebežne počas dňa (ráno, na obed, večer).

Ak prídu kŕče nečakane, dám jej ho priamo na lyžičku a po chvíli je lepšie. Veľmi ma bolí, že sa Nelka musí takto trápiť.

Taký malý človiečik a už musí zažívať takéto muky. Hneď by som to pretrpela za ňu. No nedá sa a jediné, čo mi ostáva, je podávať jej lieky a v neposlednom rade aj cvičiť. Len fakt dúfam, že sa toto obdobie skončí v tom treťom či štvrtom mesiaci (ako to všade píšu). Sme z toho už pekne na nervy a zúfalí.

Fuj, tie obavy!

Dnes, keď vám píšem, boli koliky dosť časté. Poobede boli také silné, že ma vyľakali až tak, že som myslela rovno na pohotovosť. Niekedy premýšľam, či je to normálne, že ju to tak bolí.

Začínam sa obávať, či nie je nejako chorá a či ma všetko dobre vyvinuté. Sú to otrasné myšlienky, no nikto v mojom okolí takéto kŕče so svojimi deťmi neprežíval. Nelkin plač už poznajú všetci susedia na ulici.

Keď sa s ňou prechádzam, susedia ma už vítajú so slovami: „Dnes sme ju počuli plakať, zas tie koliky?“ Alebo naopak, ak je jej doobeda dobre, hneď sa zaujímajú, či ju to už prešlo. Ach drahé mamičky, ak viete poradiť, tak smelo do toho. Prijmem akúkoľvek radu ako jej to uľahčiť.

Návštevy

Keby nebolo toto trápenie, tak tento týždeň bol celkom dobrý. Niesol sa v znamení návštev. Jednu sme podnikli my, ostatné sme prijímali.

S Nelkou sme sa vybrali do Trnavy navštíviť moju kolegyňu z práce. Pred dvoma mesiacmi sa vydávala a tak o novinky bolo postarané. Na návštevu sme prišli až podvečer, takže bolo jasné, že nás tam čaká aj ukladanie na spánok.

Kúpanie sme vynechali a uložili malú do spálne. Zaspala rýchlo, takže sme mali dosť času na debatovanie o svadbe, o novinkách v práci a o nás. Bolo dobre a čas ubiehal rýchlo. Nechceli sme tam ostávať nejako veľmi dlho, no aj tak až okolo jedenástej sme sa pobrali domov.

Ďalšie návštevy už prišli k nám domov. Bola to ďalšia moja kolegyňa. Tá, ktorá bola tiež tehotná a v podobnom termíne ako ja a spomínala som ju ešte v prvých článkoch. Narodil sa jej krásny synček.

Prišla na návštevu spolu s ním. Bol nádherný a dobručký. Celú návštevu pekne odspinkal, len raz jedným očkom mrkol na Nelu. V ten istý deň prišla ešte aj sestra našej susedy. Táto návšteva u nás bola nečakaná, keďže pôvodne prišla za sestrou.

Neboli však doma a tak na nich počkali u nás. No mali ste ju vidieť, tak sa vytešovala malej Nele. Nechcela ju z náručia ani len pustiť. Zbožňuje deti a hneď by také malé prijala aj ona. Tak uvidíme, možno nás prekvapí čo nevidieť 🙂

Nelka pekne priberá, robí nám radosť, teda až na ten plač.

Rastieme

Okrem návštev som ešte absolvovala aj poradňu. Nebola plánovaná, len akosi sme si to zle vyrátali s umelým mliekom a potrebovali sme ďalší recept. V rámci toho nás doktorka odvážila a rýchlo prezrela, či je všetko v poriadku. A aj bolo.

Opäť nás vychválila, ako krásne priberáme a vyzeráme. Máme už 4100 gramov. Takže raz toľko, čo pri narodení. Tiež to znamenalo, že recept na umelé mlieko dostávame posledný raz.

Najbližšie si ho už budeme hradiť celé. Otázne tiež bude, aký druh si zvolíme. Môžme pokračovať v tom, čo máme teraz, alebo ho vymeníme za iné, napríklad anti-kolikové.

Tak mám opäť dilemu, lebo toto aktuálne je výživnejšie, no to anti-kolikové zas ľahšie stráviteľné. Zrejme sa poradím až s neonatologičkou v centre pre predčasne narodené deti.

Túto návštevu máme v pláne budúci týždeň, takže môžem postupne spisovať otázky, ktoré sa chcem opýtať. V rámci tejto návštevy nám budú robiť aj sono mozgu a kontrolovať očné pozadie. Mám pocit, že kolotoč doktorov a vyšetrení sa opäť spúšťa.

Nevadí, hlavne, že budeme mať istotu, že je všetko v poriadku. Od začiatku ma pripravovali na fakt, že predčasne narodené deti sú viac pod drobnohľadom lekárov a do jedného roka nás vyšetrení čaká viac, ako je normálne.

Toto je asi tak všetko podstatné z tohto týždňa a už sa teším na novinky z tých nasledujúcich. Čaká nás cestovanie domov do rodného mesta, v rámci toho aj krátka dovolenka strávená s najbližšími a aj svadba. A koho?? Nechajte sa prekvapiť 🙂

A to sme my, už ako rodinka

Foto: Braňo Herchl