KLUB tehuliek (44): Škola, nové okná i nešťastné náušnice

Tehuľka Mirka: Pre moju bábiku všetko

Práve teraz, keď vám píšem, tak malinká v brušku je plne akčná a kope ostošesť. Matejko spinká a priznám sa, že som skoro na vás zabudla. No len skoro, nakoniec prezradím, čo je nového.

Spánok pri vŕtačke

Náš panelák začali zatepľovať. Fúuuh. Je to čistý otras, ale nejako to musíme vydržať a pretrpieť, hlavne, že už bude pekná bytovka a teplejšia.

Robotníci pripravovali veci asi týždeň… nie a nie začať. No potom nastalo jedno krásne poludnie. Uložila som Matejka spať a oni začali presne na našej strane vŕtať. Do mňa hádam aj sto čertov vošlo!

Na vchodových dverách žiadny oznam, úplne ma to rozčúlilo. Nevedela som totiž, ako bude moje dieťa reagovať na takýto hluk. Tak som ho rýchlo preniesla do detskej izby na posteľ, kde ten rachot nebolo až tak počuť. Hluk bol však neuveriteľný. Keby ste ma ale videli, ako som chodila po byte, nervózna…

Otvorila som hneď okno a slušne a pekne spustila na tých robotníkov. Chudáci, pozerali sa na mňa s vygúľanými očami, že oni za to nemôžu, vraj sa mám sťažovať vedúcim. Tí tam samozrejme neboli. Neviem, či to pomohlo, ale neskôr prestali vŕtať. Matejko sa aj vyspinkal a teraz to už tak neriešim.

Vŕtajú a búchajú aj teraz, no on zatiaľ spinká. A dúfam, že ešte chvíľu bude, aby som vám dopísala.

Prečítajte si tiež:

Neznášam mlieko. Mám to v génoch
Ako rýchlo uspať dieťa

Takto narástlo moje bruško, poriadne čo?:)

Ranný prepad

Vďaka zatepľovaniu však nastal aj môj vytúžený deň :). Keďže bývame v podnájme, tak to išlo trošička ťažšie.

Majitelia bytu sa neukážu, aký je rok dlhý a komunikuje s nimi väčšinou môj svokor. Ten sa tvári, že s nami býva, ale len občas k nám zabehne, operie si, niečo prinesie(zeleninu a tak).

No a keďže zatepľujú dom, majitelia bytu museli chtiac-nechtiac vymeniť staré okná.

Tešila som sa nesmierne, lebo tie staré okná už boli totálne hnilé a aj mravce nám cez ne preliezali. S robotníkmi sme si však užili:).

Prepadli nás ráno, hihi ešte teraz sa na tom smejem. Zvonili o 7.30, no my sme boli ešte v posteli, lepšie povedané, preberali sme sa. Zvonček ma však vytrhol z postele, zhodila som pyžamo, rýchlo navliekla tričko a kraťasy.

Ešteže sme si veci spod okien odpratali večer predtým. Matejkovi som stihla podať do rúčky fľašu s mliekom a utiekli sme pred robotníkmi von.

Matejko v parku

Veľké upratovanie

Z okien sa teším naplno, ale ten neporiadok, ktorý tu ostal. Nemyslela som, že môže byť až takýto. Tak som si postupne začala upratovať, dlážky som si umyla hneď, ale asi trikrát. Neviem, či ešte aj teraz sú dosť čisté.

Ostatné som upratovala postupne, systém – každý deň inú izbu. Musela som vždy čakať na čas, keď Matejko spí, lebo pri ňom upratovať… Chce síce pomáhať, ale zväčša je z toho ešte väčší neporiadok.

Teraz to už mám za sebou, takže oddychujem. Veľké upratovanie mi už moje tehotenstvo ani nedovolí robiť. Dosť ma bolievajú kríže a bedrový kĺb. No nejako to už do konca vydržím. Kvôli malej bábike všetko:).

Veď už som v 25. týždni, neuveriteľné! Sestra mi posielala ešte nejaké veci, čo jej vrátil bratranec. Boli tam aj také malinké, na zimu. Neuveriteľne som sa unášala šťastím.

Matejko mi už dosť podrástol aj ústočká sa mu začínajú rozväzovať. Neskutočne ten čas ubehol….

Kravičkine mliečko

Asi vyše dvoch týždňov som sa usilovala preučiť Matejka na normálne mliečko od kravičky. Teda, aby som bola presnejšia na plnotučné mlieko. To vám teda bolo…

Najprv tri večery mi odpovedal „ne, ne, ne“. Nevedela som, či preto, že mu nechutí alebo má plné bruško, lebo stále do seba niečo dával.

Snažila som sa ho okabátiť jemným prisládzaním, no nebolo to ono. No nakoniec si zvykol a teraz pekne pije ráno a večer, aj keď menšie množstvo, ale aspoň voľačo. Na striedačku mu ho ochucujem, najviac zatiaľ malo úspech banánové.

Cez víkend sme si dali prechádzku. Lepšie povedané som sa prechádzala ja. Matejko sa viezol na bicykli.

Keďže mne už bruško nedovolí bicyklovať, tak ho teraz bráva tatinko. A mne taká malá relaxačná prechádzka prospela. Boli sme opäť pozrieť kozičky, lamu a daniele. Skoro som zabudla na kačičky, tie sme vynechať nemohli.

Tak opäť o týždeň sa na vás teší Mirka

Bábika v brušku má už 25. týždňov

Katka: Nelka rozpráva a bola už aj na zápise do školy:)

Tak a mám dosť. Počas uplynulého týždňa sme toho s Nelkou zažili až-až. Obehali sme lekárov, spravili ďalšie pokroky vo vývoji, prežili prvé cestovanie autobusom a bratislavskou MHD a dokonca aj zápis do školy. No ale pekne poporiadku.

Lekárka mi nahnala strach

Ako prvé spomeniem bežnú kontrolu u neonatologičky. Tú sme už mali mať za sebou, ale keďže sme boli na dovolenke u rodičov, musela som ju preložiť. Nečakala som žiadne komplikácie a brala som to už ako poslednú kontrolu v nemocnici. Bohužiaľ, lekárka mala iný názor.

Nelka mala spočiatku dobrú náladu, no po kontrole obličiek ultrazvukom spustila veľký plač a nešlo ju utíšiť. Bola uplakaná a nervózna. A záver lekárky znel, že Nela je hypertonická a odporučila nám navštíviť neurológiu a prípadné cvičenia Vojtovou metódou.

Pojem hypertonická bol pre mňa nový, no Vojtova metóda nie. Preto som sa dosť zľakla, či ide o vážny stav, keď spomína práve tento druh rehabilitácie. Ešte v ten deň som sa zastavila u neurologičky a dohodla čo najskorší termín.

Vydýchli sme si

Našťastie, táto kontrola dopadla oveľa lepšie. Lekárka Nelku celú prezrela, skontrolovala motoriku, tonus a veľa sa aj pýtala. Zaujímalo ju, čo všetko Nelka dokáže a ako vníma a reaguje na prostredie.

Po kompletnej prehliadke nás ubezpečila, že je Nela normotonická a napreduje veľmi dobre. Neustále máme mať v pamäti, že jej vývoj má zodpovedať 2,5 mesačnému dieťaťu. To Nelka spĺňa a dokonca, v niektorých veciach sa vyrovná už 4 mesačnému bábätku.

To nás veľmi potešilo a hlavne, že žiadna Vojtova metóda nám nehrozí a stačí pokračovať v dojčenskej gymnastike. A tak právom sme odchádzali od lekárky spokojní.

Čítajte aj:

Vyvíja sa naše dieťa dobre?
Cumlík alebo palček?

Každá dierka inak

Spokojná som už ale nebola po návšteve našej detskej pediatričky. Konečne som sa s ňou dohodla na prepichnutí ušiek. Na starosti to mala sestrička, lekárka dokonca odišla z ambulancie nakoľko mala pohotovosť v inom meste. A hoci sestrička nepotrebovala moju pomoc pri držaní Nelky, radšej som tam ostala a hladkala jej nôžky. Môj drobček neskutočne plakal a slzy sa tisli aj mne.

Teraz ušká niekoľkokrát denne dezinfikujeme liehom a natierame framykoinom. No a prečo som nespokojná?

Sestrička prepichovala dierky chirurgickou ihlou a nejako sa jej to nepodarilo spraviť presne. Jej dierky sú úplne inak na jednom a druhom ušku. Je to dosť viditeľné. Všimli si to aj ľudia, ktorých som na to ani neupozorňovala. Takže, čaká nás oprava. Samozrejme, už to dám spraviť niekomu inému. Mrzí ma to, no takto to určite nie je dobré.

Nelka rozpráva

Radosť nám však robí Nelka a jej nové pokroky. Začala vnímať hračky vo svojej blízkosti a načahovať sa za nimi.

Ešte nemá priestorové videnie a tak sa stáva, že hoci sa natiahne po hračke, nechytí ju. Nevie ešte odhadnúť, ako ďaleko sa hračka nachádza. Ak sa jej to podarí, snaží sa ju vopchať do úst, alebo aspoň požmolkať.

Takto sa už pohráva aj s cumlíkom. Ak sa po ňom natiahne a chytí ho, snaží sa ho vopchať do úst. No zatiaľ len opačným koncom, ale ona na to nakoniec príde a už si bude cumlík strážiť sama. Rovnako cvičíme aj s hračkami alebo len s plienkou. Hračky jej vkladáme do dlaní, aby si cvičila úchopový reflex.

Dlane roztvorí len na moment a aj hračku udrží len krátko, ale aj tak na jej korigovaný vek je to veľký úspech. Žmolkanie plienky tiež podporuje tento reflex a rozcvičuje aj pršteky.

No a novinkou je aj Nelkine mrmlanie, ktoré býva už častejšie. Mrmle si pri cmúľaní prstov, ale aj pri zaspávaní. Uložíme ju do postieľky a cez babyphone počúvame ako sa sama so sebou rozpráva. Ticho je znakom toho, že už pekne spinká.

Nelka už pekne vníma hračky:)

Nelča už bola na zápise do školy:)

Ako som spomínala v predošlom článku, navštívila nás Peťa a Dominika. Tento týždeň sme boli na rade my. Dohodli sme si stretávku priamo v Bratislave.

Spojila som to rovno so zápisom do školy. Dokončujem si totiž magisterský titul a zápis sme mali tento týždeň. Ráno sme odchádzali dosť skoro, keďže zápis bol už o ôsmej. Nabalila som kočík, ergonosič, tašku s fľaškami a s mliekom a mohli sme vyraziť. Priateľ nás odniesol priamo ku škole. Tam nás už čakali spolužiačky z bakalárskeho štúdia.

Nelku videli prvýkrát. A musím povedať, že nielen oni boli z nej unesené. Rovnako aj ujo na recepcii i ujo, čo nám prednášal BOZP či teta zo študijného oddelenia.

Dosť som sa obávala, ako to tam zvládneme a hlavne, či Nela bude dobrá. Klasika, neobsedela a musela som ju furt nosiť na rukách. Mala som problém už len zapísať predmety do indexu.

V tom mi pomohol ujo z BOZP. Bol taký zlatý, že prišiel ku mne, vzal si malú na ruky a pochoval ju, kým som si zapisovala predmety. Medzitým mi stihol povedať, že už má vnúčence a ďalšie na ceste. Takže, prajem malým ratolestiam veľa veľa zdravíčka, a nech to očakávané rastie do krásy. A ďakujem za pomoc.

Pomoc a pochopenie budem potrebovať aj u profesorov, keďže ide o dennú formu štúdia a bude pre mňa náročné chodiť na prednášky a semináre. Budem to musieť riešiť osobitnými dohovormi s profesormi a snáď aj individuálnym študijným plánom. Držte palce, nech sa s nimi v pohode dohodnem a nebudem tam musieť chodiť, veď kde by som toho svojho drobca aj nechala.

Zápis Nelča zvládla na jednotku, ale cestovanie autobusom, či prednášky by už boli komplikovanejšie. Bola by nepokojná a ja by som mala problémy s kŕmením, s písaním poznámok a so sústredením.

Mňami, mňam

Skúsili sme aj MHD

Rovnako by sme nedokázali cestovať každodenne autobusom alebo MHD po Bratislave. Priznám sa vám, že mám z toho poriadny stres. Teraz som tam našťastie mala kamarátky a tie mi pomohli s kočíkom do trolejbusu, ale keby nebolo ich, asi by som sa pekne trápila. Mne je strašne nepríjemné požiadať niekoho o pomoc s kočíkom a hlavne sa bojím toho, že by tam ani nikto nebol.

Ale je to isto len v tej mojej hlave, veď v tej Bratislave je kopec mamičiek s kočíkmi a bežne cestujú MHD. Veď aj Peťa ma upokojovala, že to taký problém nie je. Škoda len, že sa nám s Peťou nakoniec nepodarilo stretnúť. Malá Dominika bola v noci nepokojná a mala aj horúčku. Rozhodli sme sa naše stretnutie preložiť, keďže Dominika potrebovala pokoj a nechceli sme ani Nelku ohroziť, keďže sme nevedeli, čo to Dominiku tak trápi.

Dúfam však, že to boli len zúbky a malej je už lepšie. Prajem jej skoré uzdravenie a hádam sa uvidíme čoskoro.

Katka