KLUB tehuliek (65): Nelka chodí, Kristínka sa chystá na svet

Tehuľka Kristína v 36. týždni: Dočkala som sa. Som na materskej!

Už pár dní mám taký zvláštny pocit. Som totiž domaaa, stres z práce a školy opadol a ja si môžem vychutnávať pocit, že keď niečo nestihnem v domácnosti dnes, môžem to urobiť aj zajtra. Veď predsa budem doma:).

A môžem ísť rodiť

Materská nakoniec predsa len dorazila. Konečne si užívam voľno a stíham dorobiť veci, čo ma čakali v domácnosti a ktoré som tak troška zanedbala pre školu a prácu.

Ale teraz už nezanedbávam nič, každý deň troška oddychujem, niečo doma urobím, pobehala som zvyšných lekárov, čo som ešte musela obehať a dokončila som všetky skúšky zo zimného semestra.

Takže môžem ísť s dobrým svedomím rodiť a viem, že mi neostali žiadne povinnosti.

Sekcia ma obišla

Ale poďme pekne po poriadku. Prvý deň materskej som ešte strávila v škole na skúške, no našťastie aj túto poslednú skúšku som urobila a víkend som si užila doma s manželom. Pekne sme upratali, poprali – taká bežná sobota a nedeľu som celú ukážkovo prelenošila. :).

V pondelok som bola na kontrole na očnom. V roku 2007 som absolvovala operáciu očí excimerovým laserom a aby som mohla rodiť prirodzenou cestou, tak som si bola nechať skontrolovať očká, že sú v poriadku.

Čo aj boli, tak som spokojná, že ani pre oči nebudem musieť rodiť sekciou. Teraz som si už stopercentne istá, že pôrod prebehne v poriadku a podľa mojich predstáv.

Dnes som bola aj v nemocnici nahlásiť sa do poradní tam, keďže u svojho doktora som bola poslednýkrát. Som zvedavá, ako to bude v nemocnici prebiehať, ale tak všetko sa dozviem, dúfam v pravý čas.

Troška som sa obávala, že sa budem doma nudiť no zatiaľ, som nemala kedy:). Je to síce zvláštny pocit vedieť, že nemusím robiť všetko ihneď, lebo aj zajtra budem mať na to čas, ale je to príjemný pocit.

Čítajte aj:

Pôrod nie je zadarmo
Koľko môžeme v tehotenstve pribrať?

Mačka na bruchu:)

Poslíčkovia, počkajte na tortu

Čo sa týka môjho bruška, tak to stále rastie a mám pocit, že je každým dňom väčšie a väčšie. Najviac sa však páči našej mačke, ktorá keď ma vidí leňošiť na gauči, tak do minúty leží na mojom bruchu. A je jej jedno, či ležím na chrbte alebo na boku, aj vtedy sa dokáže na mne pohodlne usalašiť, asi sa jej páči to mrvenie môjho brucha.

Okrem toho sa čím ďalej tým častejšie ozývajú poslíčkovia a začínajú byť už pekne bolestivý, takže vždy, keď sa nejaký „posliček“ zjaví, tak začnem rozmýšľať žeby už?

Najlepší je manžel, tento týždeň oslavuje okrúhle narodeniny, a tak vždy, keď sa zjavia poslíčkovia, pozrie na mňa a na bruško a skonštatuje: „Ešte nie, ešte nemôžeš prísť, nemal by mi kto upiecť tortu“. 🙂

Je pri tom taký milý a tak zlatučko vyplašený, že ma väčšinou pekne rozosmeje. Občas mám pocit, že toto posledné obdobie bude práve pre neho viac stresujúce ako pre mňa.

O tom, ako dopadla prvá poradňa v nemocnici a oslava Ivanových narodenín vám napíšem nabudúce.
Majte sa krásne

Kristína

Kristína už je v 36. týždni, bábo už je poriadne veľké

Katka: Krok za krokom. Chodíííme

Drobec pekne búva, pizza sa pečie v rúre a ja mám kúsok času na to, aby som vám v krátkosti zhrnula náš uplynulý týždeň. Dni sme trávili v spoločnosti suseda Tea, podnikli sme výlet do Trenčína a stihli aj víkendové kúpanie v termálnom bazéne.

Neposedí ani minútku

Postupom času je čoraz zložitejšie vyplniť našej ratolesti program, keďže sedenie a hranie ju už nebaví. Najnovšie spoznáva zákutia svojho okolia a nášho domu. Boli sme tak nútení ukryť smetný kôš, porcelánové šálky a všetky drobnosti z poličiek, na ktoré už Nelka krásne dočiahne.

Niekde som čítala, že deti robia najväčšie pokroky v deviatom mesiaci. Začnú loziť, dokážu sa sami posadiť, skúšajú sa postaviť na nohy, poprípade spravia prvé kroky s pomocou. A veru, u nás to naozaj platí.

V tomto mesiaci Nelka spravila najväčšie pokroky a zo dňa na deň sa jej schopnosti zlepšujú. Dlho len cúvala, no teraz by len chodila a chodila. Neposedí ani minútu a furt hľadá čosi, čoho by sa mohla chytiť a postaviť sa.

Najlepšie je, že drobec nemá vôbec strach a hoci niekoľkokrát spadla, furt skúša a posúva svoje hranice. Je veľmi nebojácna a odvážna. Až sa niekedy musím smiať, že jej ani „nedopne“, že môže spadnúť.

Bum-bác a hore a bum-bác a opäť hore…

Pri obývačkovom stolíku máme aj malé kožené taburetky, ktoré Nelča obľubuje a furt sa o ne zapiera a stavia na nohy. No teraz sa už taburetiek prestáva držať a chce stáť bez pomoci. Ešte jej to však nejde a rovnováhu udržať nevie.

Takže zakaždým spadne, potom sa opäť zodvihne, poťapká po stole, otočí sa, pustí taburetky a bum-bác, opäť je na zemi a takto to ide dokola. Úprimne, toto obdobie mi berie hádam najviac síl.

Mám pocit, že obdobie, keď sedela trvalo krátko, alebo akosi skoro ubehlo. Kým sedela a hrala sa, mala som čas aspoň niečo porobiť, buď povysávať alebo navariť. No teraz sa to už absolútne nedá. Padol koniec našim hračkám a oveľa viac sú zaujímavejšie dekorácie v poličkách, stolík, kuchynské skrinky a aj kúpeľňa. A keďže chodiť ešte nevieme, pavúka nemáme, mama musí s Nelkou chodiť všade tam, kde to malého drobca akurát napadne.

Niekedy sa len tak krútime dokola, dva kroky dopredu, dva doprava, potom späť a ja si poriadne unavená líham do postele a prestávam cítiť chrbát.

Prečítajte si tiež:

Sedmoro pre detské zúbky
Proti horúčke a chorobám detí pomôžu bylinky a zábaly

Susedské a detské doobedia

V tomto období mi tak dobre padne, ak aspoň doobeda trávime spoločne so susedkami. Vždy striedame, u koho sa stretneme a deti sa vedia už aj spolu zahrať. Malého Tea a aj Nicolaska baví, ak tlačia Nelu na odrážadle.

Nela to odrážadlo zbožňuje, takže som jej z internetu objednala podobné. Toto je totiž pôvodne malého Tea a vždy keď prídeme k nim, Nelina prvá cesta je akurát k nemu. Len by sa vozila. Neviem sa dočkať jari, keď už budeme môcť tráviť viac času aj vonka. Odrážadlo tam určite využijeme aspoň na kratšie prechádzky.

Malá „veľká“ aquabela

Sobotu sme strávili v Trenčíne u priateľovej sestry. Tá sa totiž s frajerom sťahovala do nového bytu, tak sme to išli „skolaudovať“ :).

Nezdržali sme sa tam dlho a hneď v nedeľu sme sa pobrali aj domov. Poobede sme mali na pláne termálny bazén. Dohodli sme sa s niekoľkými susedmi, že tam zájdeme aj s deťmi. No bola paráda.

Keďže sme prišli okolo štvrtej, bolo tam dosť ľudí a aj hluk kvôli spusteným vírivkám. To Nelu asi dosť vystrašilo, lebo najprv bola veľmi vydesená a chcelo sa jej plakať. Držala sa nás ako kliešť a nechcela sa nás vôbec pustiť.

Postupne však, ako videla známe tváre a deti vo vode, tak strach pominul a herečka bola vo svojom živle. Isto bude z nej malá aquabela, lebo hoci bola najmenšia, radosť z vody mala najväčšiu.

Híkala, výskala a dokonca aj plávala. Tľapkala rukami a kopala nohami. No radosť na ňu pozerať. Keby to nebolo také drahé, tak sme na termálnom aj každý víkend. Teším sa však na to, ako budeme mať napustený bazén v lete na záhrade. Tam si to Nela teda užije a nemusíme ani nikam chodiť.

Jar, kde si?

A viete na čo sa ešte teším? Na bicyklovanie.

Plánujem dokúpiť detskú sedačku, Nelke prilbu a len čo to počasie dovolí, budeme sa bicyklovať. Cítim sa dosť obmedzene, keďže máme len jedno auto a v tom našom super „veľkom“ meste dokopy nič nie je. Keď chcem niečo podniknúť, musím cestovať autobusom do vedľajšieho mesta alebo poprosiť susedu o odvoz.

Bicykel mi tak dá aspoň kúsok slobody a budeme si môcť s Nelkou aj niekam vyraziť. Určite si vyrazíme aj na ekofarmu, ktorú máme len niekoľko kilometrov od nás. Je tam kopec zvierat, super prostredie, veľa zelene a detské ihrisko pre deti.

No len už aby prišla tá vytúžená jar.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl