KLUB tehuliek (75): Sny o kontrakciách aj plodovej vode

Tehuľka Katarínka v 36. týždni: Režim nám vytvárajú pouličné lampy

Ahojte maminky a tehuľky. Ďalší týždeň ubehol ako voda a mne sa to už naozaj kráti. Každý večer zaspávam s tým, že možno sa v noci zobudím na to, ako mi odteká plodová voda alebo začínajú kontrakcie. V hlave už splietam plány, ako sa s tým všetkým vysporiadame.

Lampy a kakauková fľaša

Dni sa predlžujú a my ich značnú časť trávime vonku, či už na prechádzke, ihrisku alebo na záhrade. Tatinko s Kubkom majstrujú a ja si len tak sedím a ohrievam sa – za tento týždeň som nazbierala nadmerné množstvo vitamínu D, takže mám zásobu aj na tých päť (dúfam, že nie viac) dní, ktoré strávim v pôrodnici.

Predlžujúce dni pociťuje aj náš Kubko. Už som písala, ako veľmi je orientovaný na pouličné lampy, niekedy mám pocit, že sú preňho alfou a omegou jeho malého trojročného života :).

Čím sú dni dlhšie, tým neskôr sa lampy rozsvecujú, no a kým nesvietia nielen na našej ulici, ale aj na ulici oproti (a tam sú nastavené o 15 minút neskôr), tak ho do vane nedostanem. Rovnica je totiž jasná, nesvietia lampy = ešte nie je tma :).

Neviem, kde moje dieťa berie toľko energie, ale pojem poobedňajší spánok nepoznáme už od roku a pol. A ráno o pol siedmej už veselo hopsá okolo mojej postele, aby mi oznámil životne dôležitú informáciu, že lampy už nesvietia a „kakauková fľaška“ je prázdna, a tak teda treba spraviť nové.

Škôlka by bola ideálna

Cez víkend sme boli blahoželať babke k narodeninám a Kubko sa tam stretol so svojou sestrenicou a bratrancom a boli sme až prekvapení, ako krásne sa spolu zahrali.

To mi zase len potvrdilo, že by mal naozaj viac času tráviť aj s inými deťmi a škôlka by bola pre neho ideálna. Tak uvidíme. Vyjadrenie, či ho prijali alebo nie, by sme mali dostať v priebehu mája.

Prečítajte si aj:

Kedy ísť do pôrodnice alebo Päť základných situáci
Pôrod nie je zadarmo

Smerujem k pôrodníkovi

V pondelok som absolvovala poslednú poradňu u môjho lekára – výsledky dobré, či už tie krvné, ale taktiež aj môj tlak, čo sa veľmi teším. Dokonca mi ani nechýba železo, čo som bola naozaj prekvapená, keďže som s tým už počítala. Krčok maternice síce mäkne, ale drží sa a maličká váži skoro 2800 gramov.

Podľa lekára to bude veľké bábo a pravdepodobne sa narodí trošku skôr, tak uvidíme. Kubko bol dva týždne pred termínom. No a od budúceho týždňa budem teda navštevovať poradňu v nemocnici každý štvrtok.

Stihla som vybaviť aj poučenie a potvrdenie o epidurálnej anestézie, takže ďalší bod, ktorý môžem odškrtnúť zo svojho „predpôrodného“ zoznamu. Ďalšia vec na programe je upratať postieľku a komodu, ktoré sú zatiaľ plné vecí, ktoré treba zbaliť do vákuových vriec a uskladniť v skrini – tak snáď sa to tento týždeň podarí.

Tak sa s vami lúčim – idem si dať zmrzlinu :), zase som od nej závislá. Prajem vám krásny týždeň a vo štvrtok som tu zas.

Katarína

Kataríne sa deň D blíži, už je v 36. týždni

Katka: Slzičky aj vstup do svedomia

Paráda, máme slniečko a teplučko. Konečne sa to rozbehlo a vonku trávime celé dni. No nezabúdame na tekutiny, ale aj ochranné krémy.

Nela za oknom školy

Predošlý týždeň sa niesol v znamení školy a školských povinností. Potrebovala som odísť do školy a odprezentovať prácu. Priateľ si teda vzal deň voľna a ako rodina sme mohli vyraziť do Bratislavy.

Kým som odišla do učebne, priateľ strážil Nelku v parku pri škole. Keďže bolo teplo, okná v učebni boli otvorené a už som len počula, ako sa Nela smeje, výska, plače a aj priateľove „Nela, nesmieš!, Nela, poď sem!, Nela, nie nie!“

Už som tam nedokázala len tak sedieť a začínala som byť čoraz viac nervóznejšia. Po odprezentovaní jednej spolužiačky, som poprosila profesorku, či je možné, aby som čo najskôr odprezentovala prácu, lebo „to dieťa, čo vonku plače, je moje.“ Profesorka bola dosť v pomykove, ale súhlasila. Takže behom pol hodiny som školu vybavila a mohli sme sa vrátiť domov.

Vstúpila som si do svedomia

Hoci to takto na papieri znie možno jednoducho, veruže tá moja škola mi dáva pekne zabrať. Nedávno som dostala otázku, ako to zvládam, školu aj dieťa. No veru, nezvládam, a práve naopak, dosť to flákam a nie som z toho nadšená.

Dôkazom toho je aj reakcia jednej profesorky na moju seminárnu prácu, ktorú zhodnotila ako katastrofálnu a neakceptovateľnú. Áno, presne tú, čo som zbúchala za hodinu. Po tomto hodnotení som sa až zahanbila a vstúpila si do svedomia.

Už keď som si štúdium vybrala, dotiahnem to do konca, aj keby čo bolo. Bude to náročné, ale to som vedela a rátala som s tým, keď som si podávala prihlášku. Ale tiež viem, že pokiaľ zaberiem, tak za dva roky bude po všetkom.

Zimný semester dopadol dobre, už len letný semester nezanedbávať. Čoskoro sa začne skúškové a ešte stále sa ocitám v kolotoči seminárnych prác a projektov. Tentoraz však ponocujem a robím veci poriadne. Už nechcem sklamať iných, ale najmä nie seba. Takže, potom čo Nela zaspí, sadám za počítač a do takej jednej druhej píšem práce a spracovávam materiály.

Nejako som si už zvykla na redukovaný spánok. Minule som šla spať hádam o pol desiatej a do pol noci som sa prehadzovala, čo som nevedela oka zažmúriť. Aj som sa na seba nahnevala, že koľko som už mohla mať spravené do školy, kým sa ja v tej posteli len tak prehadzujem…

Čítajte tiež:

9 viet, ktoré by ste svojim deťom nemali nikdy hovoriť
Kedy sa vaše dieťa naje samo

Biele rožky už trčia

Ale máme aj pekné správy a ako to býva, to zlé vykompenzuje to dobré. Jednou z tých dobrých správ je, že konečne nám vykukli horné jednotky. Máme ich už druhý týždeň a Nelka vyzerá ako taký upírik. Zatiaľ jej trčia len také biele rožky.

No a pokročili sme aj v jedení. Začiatky boli ťažké, naozaj sme robili pokroky po lyžičkách. Zistila som, že naše dieťa je veľký špekulant. Strašne nás skúša a nestíham sa diviť, čo všetko chce, ako to chce a že sme stále takí milujúci, že jej spravíme po vôli.

Robila som cestoviny, nabrala sebe a aj Nele. S tým, že v Nelinej miske boli cestoviny pokrájané na menšie kusy. Ibaže Nela vôbec nechcela cestoviny z jej misky, ale len z môjho taniera. Takže som nabrala z jej misky, akože ponorila lyžičku s tým kúskom do svojho taniera a dala jej. Herečka krásne otvárala ústa, lebo si myslela, že jej dávam zo svojho taniera a ja som jej po celý čas dávala jej porciu.

Ďalším príkladom bol špenát so špargľou. Odmietala ho a už som strácala nervy. Nepomáhalo ani Spievankovo, ktoré pravidelne musí ísť, keď Nela obeduje. Nechala som ju tak a dala jej obed o dve hodiny neskôr. Zjedla komplet všetko.

Slzičky od radosti

A neuveríte,cez víkend som skoro od radosti plakala. Robila som paradajkovú polievku. Musela jej veľmi chutiť, lebo sa rozčuľovala, ako pomaly jej dávam lyžičky. Zjedla celú porciu a ešte si pýtala.

Neverila by som koľko radosti budem prežívať z toho, že moje dieťa zje moje jedlo. Strašne sa teším z toho, že jej chutí. Za posledné dva týždne sme teda s malými aj veľkými úspechmi obedovali len varené jedlo. Huráá.

A slzičky aj pre hračky

Inak dni trávime väčšinou s kamošmi Teom a Nickym. Návštevy striedame, takže deti majú každý deň rôzne hračky na hranie.

Ako to už býva, každé jedno chce to, čo má to druhé. Takže začíname riešiť už aj tie typické naťahovačky a plač pre hračky. Mám však to šťastie, že Nela je síce najmenšia, ale povahu má ako generál. A ešte k tomu neuveriteľne piští. Keď sa jej niečo nepáči, dá to najavo aj svojimi hlasivkami.

Hoci sú chalani o pol roka starší, hračky si od nich nenechá vziať. Naopak, to ona naháňa ich a berie im ich.
Ak nie sme priamo na záhrade, tak potom chodíme ešte na prechádzky do mesta. Vybaviť poštu, lekáreň alebo menšie nákupy. Samozrejme, že v rámci takejto prechádzky nezabudneme pristaviť aj na zmrzline. Áno, áno, najlepšia časť prechádzky.

No a pieskovisku sme ostali stále verní. Chodíme tam väčšinou až poobede, keď prídu aj ostatné deti zo škôlky. Potom sa nás tam stretne kopec mamičiek a detičiek a už klebetíme.

Takže okrem tej školy, prežívame celkom pohodové dni. Dúfam, že také sú aj tie vaše a čítame sa znova vo štvrtok.

Foto: Braňo Herchl