KLUB tehuliek (77): K doktorovi rezeň, na letisko foťák

Tehuľka Katarína v 38. týždni: Idete k doktorovi? Nezabudnite rezeň medzi chleba

Máme tu máj. Pre nás výnimočný mesiac, kedy očakávame príchod nášho dievčatka. A keďže sa pomaličky blíži koniec môjho tehotenstva, tak som si povedala, že si užijem každý jeden kopanec, vlnenie bruška a štikútku. No a samozrejme ešte aj pokojné noci, ktorým čoskoro odzvoní :).

Beh a aj bozky

Prvý máj sme privítali zase behom – teda tá netehotná časť našej rodiny behala a tá tehotná s rapkáčom poctivo povzbudzovala. Boli sme na celkom vydarenom podujatí v Ivanke pri Dunaji, kde si svoje odbehol tatinko a aj Kubko.

Počasie bolo krásne, a tak sme prežili príjemné športové predpoludnie. No a poobede sme sa vybozkávali pod našou rozrastajúcou sa čerešňou, nech nám tá láska vydrží.

Hodiny v čakárni

Absolvovala som svoju prvú poradňu v ružinovskej nemocnici. Keďže som predpokladala, že sa zdržím dlhšie, tak som sa tam vydala autobusom, s tým, že ma moji chlapi potom vyzdvihnú.

Nečakala som ale, že v čakárni presedím bez pár minút štyri hodiny. Som človek trpezlivý, no toto dostalo aj mňa. Keďže som sa ráno ponáhľala, nestihla som si dať žiadne raňajky, no a ako to chodí – tak v peňaženke som nemala ani 20 centov, bufet na poliklinike, samozrejme, platobné karty neakceptuje a bankomat bol v nedohľadne.

A ja som sa zase bála vzdialiť viac ako dvadsať metrov od ordinácie, lebo čo keby sa to práve teraz rozbehlo. No nerozbehlo sa a o pol dvanástej ma riadne hladnú a smädnú vyslobodili Kubko s tatinom a priniesli mi pečivo a pitie. Nuž aspoň mám poučenie – na budúci týždeň beriem rezeň medzi chleba 🙂

Tlak u lekára vždy vyskočí

Aspoňže samotná poradňa dopadla dobre, síce som mala trošku vyšší tlak, ale to ma už neprekvapuje – u lekárov mi vždy tak nejako vyskočí. Keďže si ho doma pravidelne niekoľkokrát denne meriam a vždy je v poriadku, tak sa nad tým neznepokojujem a výsledky si zapisujem na papier, ktorý mám vložený v tehotenskej knižke.

Ostatné výsledky boli v poriadku. Iba ma sestrička upozornila na nález streptokoka, ale aj to som si už stihla naštudovať na internete a viem, čo to obnáša. Ako aj pani sestrička povedala, ešteže máme ten internet.

Prečítajte si tiež:

Ako vybrať pôrodnicu
Čo všetko dokáže novorodenec

15-minút slávy

Na druhý deň som bola objednaná na monitor, ktorý tiež dopadol dobre. Maličkej sa síce veľmi nechcelo hýbať, ale zato som krásne počula jej srdiečko a pred dverami ordinácie zase džavot môjho Kubka, ktorý ma tam čakal. Hneď sa staral, či som v poriadku a či ma to nebolelo, keď som tam ležala.

Pred monitorom sme sa boli s Kubkom fotiť pre babyweb. Konečne nám to vyšlo, keďže už dvakrát sme fotenie museli odložiť pre chorobou. Musím povedať, že som mala trošku obavy, keďže nepatrím k ľuďom, ktorí si užívajú, keď je na nich upriamená pozornosť, ale atmosféra bola veľmi uvoľnená a príjemná.

Svojich pätnásť minút slávy si vychutnal aj Kubko, ktorý si to fotenie vyslovene užíval a strúhal jednu grimasu za druhou – on to nazýva „úsmev“. Som veľmi zvedavá na výsledok a teším sa, že sme to pred pôrodom ešte stihli.

Víkend sme strávili na záhrade, sadili sme slnečnice, oddychovali a tešili sa z našej prvoročnej úrody ríbezlí, egrešov, čerešní a hrušiek, ktoré sú síce ešte zelené a dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky, ale sú naše.

O týždeň som tu s novinkami zo života tehuľky (a čo vy viete, možno už aj čerstvej maminy:) opäť.

Katarína

Katarína je už v 38. týždni, pôrod doslova za dverami…

Katka: Rok ako mama

Náš predošlý týždeň sa niesol v znamení rôznych akcií. O zábavu sme teda mali postarané a teda nielen o to. Pribudli aj starosti, no boli to tie najkrajšie.

Letecké dni, to sú spomienky

Všetko sa to spustilo prvým májom, teda sviatkom práce. Priateľ mal voľno a navyše, dovolenku si zobral aj po zvyšné dni. Spravil si tak kratšiu dovolenku a verte-neverte, čas na seba sme aj tak nemali. V tento deň sa u nás v meste tradične konajú letecké dni. My sme na nich boli prvýkrát len vlani. Ale bol to deň, na ktorý nikdy nezabudnem. Prečo?

V tom čase som bola tehotná a bol to posledný deň, z ktorého mám ešte ako tehotná fotku. A posledný deň, ktorý som ešte strávila doma.

Na ten ďalší som už totiž putovala do nemocnice, kde ma pre preeklamsiu museli hospitalizovať. Presne takéto myšlienky na napádajú pri pomyslení na letecké dni 🙂

Trošku divné spojenie, no pre mňa veľmi osobné.

Z drobca v brušku slečinka

Keďže tento rok to bolo iné, lebo Nela nebola v brušku, ale už pobehovala okolo nás, rozhodli sme sa, že ju na letecké dni vezmeme a ukážeme jej lietadlá.

Tatino sa dohodol so susedom a „vybehli“ na letisko aj s deťmi. Ja som ostala, žiaľ, doma a poriadne poupratovala. Už to ten náš dom naozaj potreboval. Cez týždeň upratujem povrchne a cez víkend zas v rýchlosti, aby to bolo čím skôr hotové a mohli si užívať voľno.

Nelka tak s tatinom strávila pár hodín na letisku. Tato zhodnotil, že Nela pri pohľade na lietadlá ani nedýchala. S nemým úžasom sledovala lietadlá, ktoré poriadne hučali, štartovali v jej blízkosti a potom sa vznášali nad jej hlavou. Ten hluk ju však aj desil a priateľ povedal, že sa od neho ani nepohla. Celý čas ju držal v náručí a ona sa ho pevne držala.

Keďže tento deň je pre mňa veľmi symbolický, chcela som mať fotku, na ktorej budem o rok staršia a držať svoju dcéru v náručí.

Tak, ako vtedy som bola tehotná, teraz som chcela vidieť, ako sa všetko behom jedného roka zmenilo. Ako som sa z tehuľky stala mama a ako z drobca v brušku vyrástla úžasná malá slečna. Moje dieťa. Moja Nela.
Takže „misia letecké dni“ bola úspešná. Nela videla lietadlá a ja sa vytešujem spoločnej fotke.

Očkovaciu dilemu rozhodlo počasie

Nasledujúci deň som však mala dilemu. Čakala nás poradňa a aj očkovanie.

Rozmýšľala som, či jej to očkovanie nepresuniem o týždeň neskôr. Blížili sa totiž Nelkine narodeniny a v prípade, že by ju chytili horúčky, bola by mrzutá a nikto z nás by si neužil plánovanú oslavu. Na druhej strane, počasie malo byť na očkovanie ideálne. Žiadne horúčavy a len tak polooblačno. Keďže veľa času trávime vonku, nechcela som ju vystavovať prílišnému slnku a teplu. A teda bolo aj rozhodnuté. Nelka bola zaočkovaná.

Našťastie fáza po očkovaní prebehla v poriadku. Doma sme jej dali ešte studené obklady, čípok a v noci som ju bola ešte raz skontrolovať. Teplotu nemala.

Zvýšila si až na druhý deň. Nebola to však tragédia, niečo okolo 37,7. Takže ešte asi dvakrát sme jej dali sirup a teplota sa viac neukázala. Na Nelkinom správaní sa zatiaľ očkovanie neprejavilo, len počas tých prvých dvoch dňoch bola veľmi plačlivá a umrnčaná. Verím že to bolo práve tým, že organizmus bojoval s vakcínou.

Kak do nočníka

Nelka má teda rok, váži 8 900gramov a meria 79 cm. Celkom pekné čísielka, nemyslíte?

Páčila sa mi aj reakcia pani doktorky, ktorá sa len tak „medzi rečou“ a celkom náhodne opýtala, či sme už skúšali aj nočník. S úplnou samozrejmosťou som jej povedala, že mi „kakáme už len do nočníka“, a teda sedíme na ňom od 6-tich mesiacov.

Bola udivená a neverila vlastným ušiam. Vraj ani nedúfala, že som ju tam vôbec skúšala dávať a „len tak“ sa ma to opýtala. Nelku vzápätí pochválila a jedným dychom dodala, že pri tak šikovnom dieťati si pokojne môžeme spraviť druhé. No veru, ja by som aj nedbala 🙂

Čítajte aj:

Vaše dieťa ešte nechodí na nočník?
Nežiaduce reakcie na očkovanie

Oslavy nekončia, len sa začali

Piatok nás čakali samé akčné veci. Prvým bolo fotenie pre babyweb. Bolo skoro ráno, čo bolo aj super, lebo poobede sme už plánovali oslavovať Nelkine narodeniny. Tentoraz som mala pocit, že fotenie bolo náročné a akosi som nebola v pohode.

Myslím, že to bolo tým, že Nelka je už veľká a chodí. Udržať ju na jednom mieste a zaujať ju bolo umenie. Takže uvidíme, ako si s našimi super pózami poradí pán fotograf a snáď sa nájde aspoň zopár fotiek, ktorými vás potešíme.

Po fotení sme sa ponáhľali späť domov. Museli sme zariadiť kopec vecí kvôli oslave. Rozhodovali sme sa v poslednej chvíli, či oslavovať v piatok alebo v sobotu. Váhali sme kvôli počasiu.

Nakoniec sme zariskovali a oplatilo sa. Oslava bola v piatok a počasie vyšlo. Pozvali sme susedov a prišli aj krstní rodičia. Nelka si sfúkla svoju prvú sviečku na ružovej torte s miláčikom Charliem, pochutnala si na páročkoch, pošantila s deťmi a ako prvá odpadla do postele. Až sme sa smiali, že oslávenec to zabalil ako prvý.

Potom sme ešte sedeli s bezdetnými susedmi na teraske, popíjali, vyjedali a rozprávali sa. Oslava sa vydarila, aj napriek všetkým tým stresom a starostiam s prípravami, ktoré má asi každý, keď niečo organizuje a chce, aby to dopadlo dobre.

Len neviem, či sa ešte tešiť, alebo sa rovno psychicky pripraviť na minimálne ďalšie dve takéto oslavy. Gratulovať budú ešte priateľovi rodičia a aj tí moji. Takže nasledujúce víkendy máme plne obsadené na počesť narodenia našej ratolesti. Oslavujeme tak celý mesiac 🙂

Foto: Braňo Herchl