KLUB tehuliek (82): Jedinečné chvíle, jedinečná láska

Katarína: Piknikovala aj Bessy a Kristínka v kočíku

Milujem rána, keď sa zobudím a sledujem Kristínku. Tie emócie, ktoré jej prebiehajú cez spiacu tvár, sú neskutočné. Strašne rada ju pozorujem a už sa neviem dočkať, kedy opätuje môj úsmev a bude reagovať na moje slová, každým dňom sa tam pomaličky približujeme.

Malé-veľké poklady

Ani sa mi nechce veriť, ako už vyrástla, ako sa zmenila jej tvár. Niekedy sa bojím, že čas tak neskutočne letí a ja nestíham žiť pre moment.

Často si len tak pre seba poviem, že toto je úžasné, že to si musím zapamätať – a do večera už sú tie spomienky len hmlisté. Odkedy sa mi narodil Kubko, tak tvrdím, že láska, ktorú cíti mamina k svojim deťom je jedinečná. K nikomu inému nemôžete cítiť to isté, čo cítite k svojim malým pokladom.

Ľúbim svoje deti a aj keď mám z času na čas pocit, že sa na mňa dohodli a skúšajú, koľko vydržím, tak by som ich za nič na svete nevymenila.

Prečítajte si tiež:

Dokrmujete? Vyznáte sa v mliečkach a vo fľaškách?
Ako správne dojčiť

Babka mieša betón

Uplynulý týždeň sa pre nás opäť niesol v znamení vybavovania refinancovania našej hypotéky, ale už sme pomaly na konci a ja sa tomu nesmierne teším, že si vydýchneme a nebudeme musieť týchto našich dvoch drobcov nakladať a vykladať z auta a obiehať pobočky bánk a poisťovní.

Víkend sme si spravili taký rodinný. V sobotu nás navštívila druhá babi. Je vidno, že Kubko bol doteraz zvyknutý, že všetka pozornosť od babiek išla jemu, a tak si teraz tú pozornosť aj naďalej vyžaduje. Nakáže babkám, aby Kristínku položili a už má pre ne úlohy – miešanie imaginárneho betónu, nakladanie a vykladanie piesku a podobne.

Tatinko mu spravil veľmi pekné pieskovisko, a tak teraz veľa času trávi na ňom, no a babi musela samozrejme tiež.

V nedeľu sme si všetci po straaaašne dlhej dobe vyšli na kávičku. Bolo to príjemné posedenie, Kubko sa zahral s ostatnými deťmi a neskôr sa k nám pridali aj naši susedia a ich dve dievčatá. Deťom sa vôbec nechcelo ísť domov.

Kristínka celý čas prespala v kočíku a neskôr na rukách – je fajn, že počasie sa už umúdrilo a ja sa nebojím vytiahnuť ju s kočíka, aby neprechladla.

Kde je piknik?

S Kristínkou nás tento týždeň čakala ďalšia poradňa a aj kontrola kĺbikov. Obe dopadli fajn. Krásne prospieva, váži 4020 g a narástla na 54 cm. Kĺbiky sú v poriadku a nie je potrebné viazať nôžky naširoko, čomu sa vzhľadom na stúpajúce teploty teším, keďže v tých horúčavách je to pre detičky naozaj utrpenie.

S Kubkom sme si jeden deň na záhrade spravili piknik. Sníval o ňom už strašne dlho, odkedy to počul v nejakej rozprávke, no nie som si istá, či celkom porozumel, že čo to ten piknik vlastne je 🙂
Keď som už nachystala deku, nejaké občerstvenie, on si priniesol štyri bagre a roztiahli sme slnečník, tak sa ma spýtal: „A kde je piknik?“

Nuž ale v rámci aktivity „nezanedbávajme staršie dieťa“ to bolo celkom príjemné spestrenie dňa.

Samozrejme, pridala sa aj Bessynka, keďže ona nesmie chýbať nikde, kde sa akokoľvek manipuluje s jedlom a Kristínka vedľa nás pekne spinkala v kočíku.

Škôlka – zamietnutá

Do schránky nám prišlo aj vyjadrenie zo škôlky. No a tak ako sme vzhľadom na situáciu v našej obci očakávali, naša žiadosť bola pre nedostatočnú kapacitu zamietnutá.

Nezúfame, skúsime ešte podať odvolanie a uvidíme. Ak to nevyjde, tak investujem do farby na vlasy. Aby som prekryla šediny, ktoré sa mi pri dvoch deťoch určite vo zvýšenej miere objavia 🙂

Viac mi je to ale ľúto kvôli Kubkovi, ktorý by bol naozaj rád medzi deťmi.