KLUB tehuliek (88) : Všade dobre, doma najlépšie!
Rudy starostlivo zvážila všetky za a proti a rozhodla se po ôsmich rokoch vrátiť na Slovensko. Čaká ju nielen sťahovanie, ale aj príprava na pôrod v rodnej krajine. Katarína si spoločne s deťmi užíva leto na pláži a pri kávičke a pomaly pripravuje syna na pobyt v škôlke.
Tehuľka Rudy: Čas na návrat domov
Nikdy som nemala presne naplánované, ako dlho budem v Írsku žiť. Na začiatku som prišla na rok, ale ostala som osem. Tehotenstvom sa mi zmenili priority a začala som sa zamýšľať nad tým, že by bolo dobré niekde ukotviť nastálo a spraviť finálne rozhodnutie.
Pravdaže dosť veľkú rolu v mojom rozhodovaní hrá aj to, že dieťa, ktoré nosím, bude prvý vnúčik na oboch stranách a starí rodičia sa už teraz nevedia dočkať kočíkovania. Asi je jasné, kam smerujem 🙂 Tak sme sa s Quentinom rozhodli, že naša zahraničná skúsenosť sa končí a je na čase vrátiť sa domov. Pevne verím, že mi toto rozhodnutie nebude môj syn v pätnástke vyčítať s tým, koľko jazykov už mohol vedieť a aké možnosti mať…
Som pevne rozhodnutá, že je veľmi podstatné, aby mal možnosť starých rodičov si užiť naplno a nie iba cez Skype či návštevy raz za rok. To sa puto buduje veľmi ťažko. A tak sme sa rozhodli, že do toho ideme, opustíme naše zahraničné istoty a dobre platené práce a vrátime sa domov. Teda aspoň to skúsiť. Keď človek už raz mal zahraničnú skúsenosť a uspel, tak má dostatočne vyvinuté sebavedomie a vie, že uspeje znovu. Lebo už vie, ako hlboko je schopný siahnuť na dno svojich možností a ako „predať“ svoje skúsenosti a kvalifikáciu.
Takže tento týždeň sa niesol v znamení balenia nášho bytu. Som na seba naozaj pyšná, v ôsmom mesiaci tehotenstva som spolu s Quentinom bola schopná pobaliť 444 kíl 🙂 Toľko váži celý náš majetok. Už rozumiem, prečo existuje porekadlo radšej vyhorieť, ako sa sťahovať. S mojím bruchom sa mi už ťažko ohýba, a preto ma chrbát bolí už nonstop, o nohách ani nehovorím. Proste si to balenie užívam 🙂
Prečítajte si tiež:
Dieťa a detská izba
Umenie odpočívať
Cestovanie v tehotenstve
Quentin odchádza na Slovensko ako prvý, presťahovať, dorobiť byt a ja prídem za ním asi o mesiac. Keďže už má na Slovensku robotu, tak ho to trošku súri, mne je ešte priskoro na materskú odchádzať. Na mesiac ostanem iba ja a cvrček v bruchu. Musím sa priznať, že sa aj trošku teším. Keďže veľa pracujem a po práci balím, tak som v poslednom čase vôbec nemala čas na moju vlastnú komunikáciu s bábom, a preto sa už teším, ako to všetko doženiem po večeroch, keď tu budem sama.
Taktiež som zvedavá, na čo budem mať na Slovensku nárok, keďže som pracovala v zahraničí, ale rodiť budem doma. Už sa teším na prelúskavanie všetkými nárokmi, zákonmi a príkazmi. Určite podám správu, predpokladám, že nie som jediná Slovenka v takejto situácii.
Prajem pekný deň
Rudy
Katarína: Potničkám ZDAR!
Ďalší letný týždeň za nami a my ani nevieme, ako ušiel. Tiež sa vám zdá, že cez leto plynie čas akosi rýchlejšie? Ani sa nenazdáme a bude po prázdninách. A v našej rodine sa udejú veľké zmeny, predsa len život škôlkara bude vyžadovať zmenu našich raňajších zvykov, ale kým to príde – rána v pyžame patria len nám 🙂
Minulý týždeň bola na návšteve moja sestra Veronika, a tak, i keď nám bolo ako vždy trošku smutno za tatinom, sme sa tešili z jej prítomnosti. Na každý deň sme vymysleli iný program, ktorý bol prispôsobený hlavne Kubkovým túžbam, ale na svoje sme si prišli aj my. Predsa len tá kávička vždy chutí nejako lepšie v kaviarni než doma 🙂
Odkedy Kubko videl rozprávku o „Ouškovi“, ktorý si len tak so svojimi zvieracími kámošmi vybehol na pláž, túžil vybehnúť aj on. A tak sme ho vzali na tú našu, na Tyršovom nábreží. To bolo radosti a nechýbalo mu ani more. Zahral sa tam do sýtosti s vodou aj pieskom, našiel si tam niekoľko kamarátov, a tak sme pre veľký úspech absolvovali výlet na pláž v pondelok aj v piatok. A Kristínka, hoci si nemohla nohy zaboriť do piesku, bola na dvojitom ležadle (ležadlo + mamina) tiež nadmieru spokojná. Čerstvý vzduch robí svoje, a tak si pokojne pospala a poriadne oddýchla. My sme si dali kávičku (áno pijem ju aj počas dojčenia) a dovolenkovali sme.
Prečítajte si tiež:
Prázdninové tipy pre mamičky s deťmi
Odkedy môžem ísť s dojčaťom k moru?
Ako zvládať rodičovstvo v pokoji a pohode
Ďalší výlet bol smer Pezinok a jeho krásny zámocký park. Už som sa tam dlhšie chystala, no nejako nebol čas. Park je nádherný a Kubko si tam prišiel na svoje – nakŕmil kačky a ryby, ponaháňal páva a nakoniec sa zahral na ihrisku. No a za odmenu sme išli na zmrzlinu. Po tom, čo som tu Kubka minulý týždeň poohovárala, vstúpil si do svedomia a tento týždeň sa snažil poslúchať. Žeby zase čítal moje články?
No a v rámci prípravy na škôlku sme Kubka jeden deň odložili na hodinu a pol do detského kútika v nemenovanom veľkom obchode s nábytkom 🙂 Bol veľmi spokojný a nechcelo sa mu stadiaľ ísť domov. Takže trenažér vyšiel podľa našich predstáv.
V piatok k nám pred polnocou zavítal náš tatino 🙂 Chvíľku sa zdrží a v stredu ide opäť na cesty, potom sa nám trošku ukáže cez víkend a v pondelok frčí zas. Nuž, aspoň sa nestíhame pohádať.
Kubko sa už nevie dočkať škôlky, kam pôjde, ako on hovorí „om semptebja“ (rozumej od septembra) 🙂 a my s Kristínkou sa už takisto veľmi tešíme, že sa ho trošku zbavíme 🙂 a budeme mať čas len pre seba. Samozrejme, píšem to s istým zveličením, lebo už teraz viem, že mi bude za ním aj smutno.
Vraj k nám idú tropické dni a noci, tak sa ochladzujte, ako to len pôjde. Kiež by sa to teplo dalo zozbierať do nejakej nádoby a v decembri len tak z roztopaše vybaliť 🙂 Každopádne – potničkám ZDAR!
Katarína
