Baby-blues a popôrodná depresia: Tanec hormónov kontra vážna porucha

Slovo depresia je veľmi módne a označujeme ním často každý svoj smútok, pocit beznádeje. Aj v tomto prípade ide o dva rozdielne javy, aj keď sa oba týkajú psychiky. Baby-blues, teda popôrodný splín, je javom fyziologickým, zatiaľ čo popôrodná depresia patologickým. Splín, ktorý sa dostaví pár dní po pôrode, súvisí s hormonálnymi„kotrmelcami“ v tele ženy. Popôrodná depresia sa ohlasuje až po niekoľkých týždňoch alebo dokonca po mesiaci.

Zatiaľ čo v prvom prípade stav smútku po pár dňoch odznie, depresia sa môže vliecť týždne, mesiace, niekedy aj roky. Dá sa povedať, že zatiaľ čo smútok po pôrode je zviazaný s budúcnosťou, teda s neznámym svetom, ktorý sa s príchodom novej bytosti otvára, depresia máva často korene v minulosti. Ak v nej zostali nejaké nevyriešené problémy, práve teraz sa otvárajú ich stavidlá.

Vír hormónov sa sám upokojí

Zhruba tri dni po pôrode dochádza v tele ženy k výraznej hormonálnej zmene. Tehotenské hormóny si už svoje „odpracovali“ a striedajú ich iné, spojené s tvorbou materského mlieka. Je to skutočný hormonálny masaker, ktorý sa podpíše na psychike a prejaví sa zvratmi nálad, rozbúrenými emóciami. Žena v tom období prekonáva veľkú fyzickú premenu, cíti ešte dozvuky pôrodu, bolesť, ťažkosti s ním spojené, príliš sa kvôli dieťaťu a dojčeniu nevyspí, navyše je bombardovaná početnými návštevami blízkych.

Uvažuje aj o tom, ako sa jej osobný aj rodinný život radikálne zmení, aká zodpovednosť teraz leží na nej aj partnerovi. Každá žena prežíva tento stav inak, s inou intenzitou. Niektorú prepadne splín len na niekoľko hodín, napríklad keď jej muž alebo matka odídu z pôrodnice, iná ticho trpí aj niekoľko dní.

Vyrozprávať sa aj držať za ruku

Skrývať pocity smútku však nepomáha. Mnohé ženy to robia z obavy, že okolie ich označí za „hysterku“. Tiež časté nejasnosti, čo vlastne je popôrodný splín a čo depresia, môžu túto situáciu občas skomplikovať a stáva sa z nej strašiak. Pokiaľ si novopečená mamička uvedomí, že stav smútku po pôrode je normálny a skoro prejde, tak sa s ním lepšie vyrovnáva. Ak ho nedokáže zvládať sama, nemala by sa hanbiť a povolať pomoc.

„V takejto situácii je podstatné, aby mamička mala pri sebe niekoho, kto dokáže dobre počúvať, komu sa môže zveriť,“ hovorí Nathalie Lancelinová, francúzska psychologička špecializovaná na popôrodné problémy žien.

Je jedno, či to bude niekto z rodiny alebo odborník. Tieto stavy by sa nemali podceňovať, pretože niektoré matky ich prežívajú zvlášť intenzívne. Navyše vzťah matka – novorodenec funguje na princípe spojených nádob. Pokiaľ má mamička nejaké problémy, prejaví sa to aj u dieťaťa.

Pozor na zakukleného nepriateľa

Štartérom popôrodnej depresie nie sú hormóny, ale súhra fyzických a psychických faktorov zviazaných s úplne novou situáciou, v ktorej sa žena ocitá. Prijať status rodičia totiž nie je také jednoduché a samozrejmé ako túžba mať dieťa a naplniť biologickú úlohu matky. Zvlášť ak ženin vzťah s rodičmi bol problematický. Keď sa k tomu priráta nedostatok sebadôvery alebo nejaké vzťahové problémy, žena dostáva postupne pocit, že svoju situáciu nezvláda.

Cíti neprekonateľnú únavu, pocit úzkosti, strach z toho, že zlyhala ako matka. Vyčíta si, že sa o dieťa nedokáže náležite postarať a milovať ho a časom prestane starostlivosť o dieťa skutočne zvládať.

Problémom je, že o svojich pocitoch mlčí, pretože sa obáva stigmatizácie. Ako by sa na ňu ľudia pozerali, keby povedala, že svoje dieťa nemiluje? A tu je práve kameň úrazu, pretože partner či jej najbližší si často nevšimnú, ako trpí, prípadne jej smútky, výkyvy nálad, poruchy spánku, nechutenstvo pripisujú čerstvému materstvu.

Pritom práve partner ženy a otec dieťaťa ako najbližšia osoba hrá v tejto situácii zásadnú úlohu. Ak je dostatočne všímavý, tak môže pomôcť, bohužiaľ, v opačnom prípade aj uškodiť. Popôrodná depresia je totiž začarovaný kruh, z ktorého sa matka sama nedostane. A čím hlbšie sa do nej prepadá, tým nebezpečnejšie sú jej prejavy.

Čítajte tiež:

• Psychogynekológia vracia ženám stratenú rovnaváhu
• Moje telo po pôrode: S čím sa musí vysporiadať?
• Posttraumatická stresová porucha nepostihuje len vojakov

Až raz kotol buchne …

Sťahovanie sa do seba, uzatváranie sa v súkromí, nekontrolovateľná plačlivosť, to všetko patrí k príznakom popôrodnej depresie. Nesmierna únava a na druhej strane aj nepokoj, nespavosť aj v prípadoch, keď človek po prebdených nociach túži po spánku, možno tiež zaradiť medzi symptómy rovnako ako nechutenstvo alebo prejedanie. Bez pomoci môže žena v tomto stave nejako fungovať až do chvíle, keď už je všetkého odrazu priveľa.

Trpí príliš, dlho, je príliš vyčerpaná a príliš veľa potrieb dieťaťa neodkáže naplniť. Pretlak je taký silný, až kotol buchne. Zvyčajne to ľudí v okolí zaskočí, ale konečne ich to „nakopne“ a upozorní, že niečo nie je v poriadku a je potrebné konať. A to je prvý krok k úspechu. Tragédiou je, keď sa matka aj napriek tomu snaží zahmlievať v očakávaní toho, že zo svojich stavov „vyrastie“ a jedného dňa sa sama od seba stane správnu matkou.

S mliekom saje emócie

Ak trpí matka, trpí i dieťa. V tom to prípade sa to môže prejaviť postupne tráviacimi ťažkosťami, kožnými, spočiatku neškodnými, pri pretrvávajúcom stave sa však môžu stať chronickými. Dieťa je plačlivejšie, alebo naopak podozrivo tiché, zle spí. Každé reaguje inak. Matkina popôrodná depresia ho však vždy nejako zasiahne. Často padne tiež otázka, či má matka v takom stave dojčiť. Dojčenie upevňuje väzbu matka – dieťa, avšak žena postihnutá popôrodnou depresiou by sa doň nemala nútiť.

„Oveľa prínosnejšie je pomôcť matke, aby sama dokázala povedať, čo jej prekáža viac a bábätku viac vyhovuje,“ odporúča psychologička. Pokiaľ sa začne zamýšľať nad tým, čo chce a môže urobiť pre seba a čo chce a môže urobiť pre dieťa, už to je dôležité odrazenie sa od dna.