Baby LIVE! Matej (3): Má za sebou kolotoč vyšetrení

Malého musím pochváliť aj za to, ako zvládol našu púť po lekároch. Začala hneď v pondelok, keď sme sa vybrali na návštevu k našej pani doktorke. Do pol roka nás preventívna prehliadka čaká každý mesiac. Potešilo ma, keď lekárka vravela, že Maťko sa vyvíja veľmi dobre. Od prepustenia z nemocnice narástol štyri centimetre a pribral jedno kilo.

S manželom nás trápilo Maťkovo slziace očko, tak sme sa spýtali a lekárka nám napísala odporučenie k očnému na prepláchnutie slzných kanálikov. Ďalej nám vystavila papier na vyšetrenie kĺbov u ortopéda, keďže po treťom týždni je táto kontrola povinná. To všetko nás ešte čakalo. Maťkovi doktorka na záver predpísala vitamín D, ktorý mu budeme podávať po dvoch kvapkách každý deň počas jedného roka.

Čakáreň plná plaču

Tak sme sa vybrali do našej slávnej nemocnice. Náš malý zázrak celú cestu autom prespal a zobudil sa až u očného, kde si trochu poplakal pri preplachovaní. Našťastie to celé trvalo len pár sekúnd, takže sa už len trochu posťažoval plačom a zas zaspal. Jeden problém sme mali vyriešený a presunuli sme sa k ortopédovi, kde nás čakalo nemilé prekvapenie.

V čakárni bolo asi tridsať detí a minimálne každé druhé plakalo, či kričalo. Predstava stráviť tam s malým pár hodín, ma desila. No na moje prekvapenie šlo vyšetrovanie bábätiek veľmi rýchlo. O chvíľu sme boli na rade. Pán doktor pozrel Maťka ultrazuvkom, urobil záznam a mohli sme ísť. Všetko bolo v poriadku.

Keďže sme aj tak strávili dosť času bez kŕmenia, malý si začal pýtať mliečko typickým „maťkovským spôsobom – prikladaním rúčky k ústam. Napapal sa pred cestou domov v aute. Naše prvé návštevy lekárov sme teda mali úspešne za sebou a na Maťkov výkon som bola hrdá. Celý čas bol pokojný, výborne spolupracoval. Až keď sme prišli domov, ožil a začal poriadne plakať. No nemožno sa mu diviť, po tom všetko veľmi vyhladol, takže sme sa hneď pustili do kŕmenia.

Polepšil sa

Celkovo sa Matej stáva vzorným dieťaťom, celý tento týždeň plakal len minimálne a aj to len vtedy, keď si pýtal jesť, alebo keď sa dožadoval mojej pozornosti. Už sme si tak zvykli, že keď nespinká, stále sa mu venujem a v noci sa budí trikrát na nakŕmenie a prebalenie a hneď potom zas zaspí. Už aj ja sa teda celkom dobre vyspím.

Kým sa manžel nevráti z práce domov, s Matejom opakujeme náš naučený kolotoč – kŕmenie, prebaľovanie, masáže bruška a uspávanie. Málokedy stíham robiť aj niečo iné, ale teraz je najpodstatnejšie to, aby malý bol spokojný a cítil sa dobre.

Snažila som sa vymyslieť spôsob, ako by som sa mohla aspoň trochu pohybovať. Vyskúšala som babyvak, v ktorom si ho nesiem a snažím sa aspoň pripraviť manželovi obed a trochu poupratovať, čo sa mi aj napriek celodennej námahe väčšinou podarí.

Najradšej je v mojom náručí

Maťko ma nechce pustiť ani na krok, najradšej je v mojom náručí. Keď zaspí a chcem ho položiť do postieľky, hneď sa preberie a začne dávať najavo, kde mu je najlepšie. V noci v postieľke vydrží, ale pred tým než zaspí, chce ležať v našej posteli. Páči sa mu, keď je medzi veľkými rodičmi, vtedy je najspokojnejší, samozrejme, že najprv musia byť uspokojené všetky jeho primárne potreby…

Manžel mi pomáha a zapája sa do činností, ktoré môže zvládnuť, teda prebaľovania, kúpania a uspávania a veľmi sa z toho teším. Považujem to totiž za dôležité, aby sme robili veci spoločne.

Dávam sa dokopy

No a čo sa týka mňa – mamičky, prvorodičky. Zvykám si a dávam sa dokopy. Šestonedieľka je v druhej polovici a zatiaľ som nezaznamenala ani nič také, ako popôrodnú depresiu, aj keď určité obavy časom prichádzajú. Obavy z toho, či niekde nerobím chybu, či správne pristupujem ku vzťahu s Maťkom, alebo keď pochybujem o tom, čo mu najviac prospieva. Rád je mnoho, len ktoré sú tie správne? Prichádzajú zo všetkých strán, na internete sa dá všeličo dozvedieť, ale na veľa vecí musia prísť rodičia sami, aby sme zistili, čo je pre nás najlepšie.

Rany po pôrode sa každým dňom hoja, mala som deväť stehov, čo bolo zo začiatku dosť bolestivé hlavne pri sedení, ale teraz je to už viac-menej bez komplikácií.

Myslím, že ťažké začiatky máme za sebou.

Dnes, v piatok 1. apríla má presne 31 dní. Ráta sa nám to ľahko, keďže sa narodil 1. marca.

Vaša mamička Maja