BABY LIVE! Matej (36): Má za sebou svoj veľký deň

Prežili sme náročný, no predsa krásny týždeň. Malý Maťko mal krst. Po troške stresov nakoniec všetko dobre dopadlo. Z malého máme stále veľkú radosť a ja si uvedomujem, že si už vôbec neviem predstaviť život bez neho. Pomaly som tak začala uvažovať aj nad druhým dieťaťom, nechcem totiž, aby bol medzi súrodencami veľký vekový rozdiel.

Zdroj: archiv redakce

Pri malom Maťkovi sa človek nenudí. Všimla som si, že vďaka jeho energii a pri tom, ako som stále na nohách, sa dobre chudne. Rada tento úbytok kíl sledujem v zrkadle, potom však väčšinou dostanem chuť na nejakú sladkosť. No a musím sa priznať, že sa po nej cítim lepšie. Je to tak najmä vtedy, keď mám za sebou náročný deň. Uplynulý týždeň to nebolo inak. Miestami som nevedela, kde mi hlava stojí.

Maťkov krst

Rozhodli sme sa totiž, že zachováme rodinnú tradíciu a Maťka dáme pokrstiť v kostole. Samotný priebeh bol uspokojivý, ale všetky záležitosti s tým spojené boli pre mňa neskutočne vyčerpávajúce.
Zišla sa, samozrejme, celá rodina a tí priebojnejší presadili svoje predstavy rodinnej oslavy, kým tí podriadenejší prijímali atmosféru takú, aká bola. Ja som sa akosi nezaradila ani do jednej z týchto skupín a keďže Maťko bol celý čas uprostred celej pozornosti, cítila som sa bez neho zrazu akási „neúplná“.

Matejove prvé kroky

Druhé dieťa?

Vtedy som si uvedomila, že s ním vlastne trávim 24 hodín denne a bez neho si dokážem ťažko predstaviť trávenie času tak, aby mi pripadalo zmysluplné. Keď som si už zvykla byť sama s Maťkom celé dni, mám ťažkosti dostať sa zas do spoločnosti a ani ju priveľmi nevyhľadávam.

Neviem, či je to správne, alebo nie, ale viem, že čas kým je Matej malý, nebude trvať dlho, no a ja sa ho stále neviem nasýtiť.
Keď som tak nad tým všetkým uvažovala, pomyslela som si, že by to celé mohlo vyriešiť ďalšie dieťa. Ideálne by bolo otehotnieť v januári, teda pre vekový rozdiel a aj pre moju školu, ale keďže sa to celkom naplánovať nedá, uvidíme, či to vyjde…

Od mlieka som ho ešte neodstavila

Po rodinnej oslave som si opäť užívala na plno Maťkovu spoločnosť a dlhé prechádzky. Ešte aj jesenná atmosféra lesa na mňa pôsobí veľmi dobre a Maťkovi sa na čerstvom vzduchu páči. Sedí v kočíku, pozoruje prírodu a hryzie pri tom do svojho „hryzadla“, na ktorom si trénuje svoje štyri nové zúbky.

Potom si urobíme malý piknik a ja si vychutnávam okamih, keď sa nemusím odhaľovať, ale jednoducho Mateja nakŕmim elegantne s lyžičkou nejakou výživou. Moje mlieko mu aj tak stále chutí a zatiaľ ho nechcem od neho celkom odstaviť. Trochu som sa bála, ako bude zvládať prisatie, keď už má svoje zuby, ale naučil sa to rýchlo a pre mňa takmer bezbolestne. Je síce pravda, že to úplne bezbolestné nebolo, párkrát sa mu totiž podarilo hryznúť, keď boli zúbky čerstvo vyrastené.

Maťkov úsmev a zúbky

Všetko nebezpečné pre z dosahu!

Okrem toho, že všetko skúma ústami a svojimi zúbkami, nezanedbáva malý ani hmat, teda každú vec, ktorá je v jeho dosahu, skúma všetkými dostupnými prostriedkami. Pomáha mu v tom chodítko, ktoré s radosťou využíva, takže všetky visiace obrusy a iné nebezpečné veci sme museli z Maťkovho dosahu odstrániť a na dostupné zásuvky dať chrániče.

V chodítku získal istotu stáť na nohách a myslím, že to čoskoro dokáže aj sám a bez opory. Niekedy ho držím za ruky a nechávam ho chodiť a ide mu to veľmi dobre.

Maja + Matej