BABY LIVE! Matej (44): Raz, dva, tri – už sám chodí

A je to tu! Prvé tri samostatné Matejove kroky. Zvládol ich presne v čase, keď „oslavujeme“ Matejových desať mesiacov. Mám pocit, že spolu s nimi prídu onedlho aj ďalšie zuby. Matej je totiž v posledných dňoch nepokojný a aj dosť uplakaný.

Zdroj: archiv redakce

Pri prvých troch krokoch Mateja pomohol môj manžel. Mal viac odvahy ako ja a pustil Mateja – nechal ho jednoducho ísť po svojich. Stalo sa to, kým som bola v kuchyni a pripravovala večeru. Dvaja moji chlapi vtedy skúšali, čo by dokázali. Výsledkom boli prvé tri kroky a veľký Matej mi potom celý priebeh popísal…

Prvé krôčiky – kopec srandy

Bolo to vraj takto – najprv sa Maťko bez opory obzeral okolo seba a hľadal niečo, čoho by sa zachytil. Tatove ruky však boli ďaleko a nikde na blízku nebolo nič iné, čoho by sa dalo v prípade núdze zachytiť, preto Matej asi uvažoval, čo ďalej. Začal trochu fučať a keď nabral konečne odvahu, rozbehol sa k manželovi a ani si asi poriadne neuvedomil, že to boli jeho prvé krôčiky.

Trošku ma mrzelo, že som ich nevidela, no Matej mi to potom vynahradil. Tieto svoje chodecké pokusy zopakoval ešte niekoľkokrát predo mnou. Bolo to skvelé predstavenie a strašne som sa smiala.
Maťko sa tváril neuveriteľne komicky, neisto a pri tom vykrikoval, čo mu hrdlo stačilo. Celé sa to však dialo s ľahkým úsmevom na jeho perách, takže to bolo veľmi veselé…

Desať mesiacov

Rok 2010 sa skončil a s ním aj presne desať Maťkových mesiacov. Silvester si malý Matej užil spolu s nami. Neviem, či na neho pôsobila atmosféra, ale bolo jasné, že na prelome rokov tak skoro nezaspí.
Na mňa mal tento prechod z 2010 na 2011 opačný efekt. Chcelo sa mi strašne spať už okolo desiatej, no kvôli manželovi som chcela vydržať aspoň do dvanástej, aby sa v ten okamih necítil sám.

Posledné dve hodiny som preto už len vyčkávala záver roka a malý Maťko mi pomáhal. Ešte o jedenástej nechcel o spaní ani počuť a energie mal toľko, že by ju mohol rozdávať. Ľahla som si teda s ním do postele a tak trochu som ho oklamala, že už ideme spinkať.

S Matejom na Silvestra, spať sa mu vôbec nechcelo

Silvestrovský spánok

Keď mi uveril, spokojne zaspal, no ja som mala čo robiť, aby som nezaspala spolu s ním. Veľkého Maťa som však nechcela nechať samého, a tak som sa ešte vrátila k nemu. No hneď ako odbila dvanásta, bola som na najlepšej ceste k poriadnemu spánku.

Inak bývam natoľko unavená, že chodievam spávať už okolo deviatej a Maťko so mnou. Niekedy idem dokonca aj skôr.

Opäť tie zuby

Tento týždeň sa manželovi skončila dovolenka, museli sme sa teda opäť dostať do „normálnych koľají“.
Maťko si musel zvyknúť na to, že sa musím trochu venovať aj iným veciam a nebolo to pre neho ľahké. Hlavne prvý deň po tom, ako sme ostali doma sami, plakal a snažil sa upútať moju pozornosť všetkými možnými spôsobmi. Musela som ho nosiť na rukách a upokojovať ho a až keď sme boli všetci traja opäť spolu, náš Maťko sa trochu upokojil.

Stále však ostal trochu nepokojný, takže si myslím, že to majú na svedomí ďalšie zúbky.

V noci síce spávame dobre (teda až na pravidelné kŕmenie), ale počas dňa v novom roku prežívame občas krušné chvíle. Maťko častejšie plače a snaží sa hrýzť do všetkého naokolo. Už teda len očakávam, kedy sa objavia nové zuby. Dúfam, že spolu s nimi neprídu aj iné nepríjemnosti – ako teploty a prebdené noci. Držte palce…

Vám želám, nech v novom roku zažívate aspoň toľko srandy, koľko sme si mi užili pri Matejovej chôdzi…

Maja + Matejovia