Baby LIVE! Šarlotka (15): Voda vyrába mliečko?

Plávanie a zázraky

Chodíme s tatom každé ráno plávať, teda tata pláva a ja spím na pláži v kočíku. Mamu necháme pospať a obvykle príde za nami na pláž po chvíli a pláva s tatom. A po plávaní má toľko mliečka, že ma niekedy aj drzo zobudí, lebo jej vraj všetko vyteká do trička.

Neprotestujem, je to vždy príjemné prekvapko. Mama je ako ten keksík z reklamy, už má omliekované asi všetky tričká, ktoré si zobrala so sebou. To more a soľ, pohoda a plávanie sú totiž zázračnice.

Mama odkazuje všetkým iným mamám, že keď majú málo mliečka, nech skúsia plávať. Funguje to aj v jazere i v bazéne. Jej to pomohlo a ja som absolútne spokojná, lebo mám bruško stále plné a nikdy nevyhladnem tak, že musím kričať.

Dá sa spať aj škaredo?

Teraz kričím len vtedy, keď ma hnevajú zuby alebo som unavená a babi nechápe, že ma má dať do kočíka, že nezaspím na rukách.

Babi a dedi sú s nami na dovoške a naši ma k nim sem-tam donesú večer, aby mohli ísť na nejakú „feštu“, či čo.

Keby som nemala toho dosť po celom dni na pláži a vo vode, tak by ma určite vzali so sebou. Ja už ale spím a babi nevie o tom, že viem, keď mi nakúka pod plienku a zalamuje rukami, ako pekne spím. Neviem, ako sa dá spať škaredo, ale vraj ja spím pekne.

Čítajte aj:

• K úspešnému dojčeniu môže prispieť aj detoxikácia
• Jedálny lístok na cesty

Som kráska, čo už:)

Včera som si šplechla aj trochu slanej vody a od radosti som potom zabávala celú pláž smiechom a krikom. S mamou sme sa jašili, ona mi prdela na brucho a krk, šteklila ma a ja som sa strašne nahlas smiala. Potom som sa rozkokošila (to povedala tak mama) a tak som si trénovala hlasivky.

Kričala som a smiala som sa tak hlasno, až k našej deke prišla taká teta a ujo, kukali na nás, smiali sa a hovorili mame, že som neuveriteľne krásna. Potom, keď odišli sme sa s mamou rozprávali, že keď budem väčšia, tak ma asi prihlási do nejakej reklamy, lebo jej už veľa ľudí povedalo, že som krásne dieťa.
Reklama je to, čo ide medzi správami a Panelákom? Lebo Panelák pozeráme, keď papám a stále sa na ňom smejeme. Teda mama sa smeje na ňom a ja na nej. No a tú reklamu mama vždy prepína, tak nechápem, prečo ma chce prihlásiť do niečoho, čo nepozerá.

Aj deka je hojdačka

Keď sme boli predvčerom na pláži, čo sme na ňu museli ísť dlho po takej kamenistej ceste, nemala som kočík a nevedela som nijako zaspať. Straaaašne som kričala, až všetci ľudia odišli od nás z pláže na druhú stranu. Ale tata „mekgajver“ (mama mu tak hovorí) vymyslel hojdačku z osušky, a to vám bola paráda. V sekunde som zaspala a odvtedy ma stále takto uspáva. Som veľký fanúšik hojdačiek, doma mám tri a na cesty už mám teraz ďalšiu.

A je tu teplo. Som skoro stále holatá a aj tak mám všade také malé červené bodky. Ale keď sme prišli do Maďarska prvý večer, bola taká zima, že mi mama musela dať pod legíny aj pančuchy a teplú flísovú mikču. Ako keby už mala byť jeseň. A po celej ceste na dovošku sme mali „kišu“ a brrrr zimu.
No ako sme vystúpili z lode – krásne a teplo. Naši sa smejú, že oni čakali na prvé ochutnanie mora do pätnástich a ja ešte ani pol roka nemám a už sa vyvaľujem na pláži a plávam v mori ako slanečka. Neviem, prečo oni tak dlho čakali, šak mali zobrať babi a dediky a ísť.

Prečítajte si tiež:

• Pozor na detské úrazy v lete!
• Cestovanie lietadlom po pôrode

Pôjdeme vtáčikom?

Našla som si tu aj kamošku. Volá sa Barunka, má skoro dva roky a stále mi chce kukať do kočíka. Ale je ešte malinká a nedočiahne, tak sa vynašla a vyliezla na koleso a hneď mala hlavu vnútri. Ona je z Prahy a priletela lietadlom. Hovorila mi, že to bolo supiš. Vošli obrovskému vtáčikovi do bruška, dostali čaj aj džúsik a za chvíľu vystupovali pri mori.

Tak s mamou premýšľame, či nepoletíme k tete Katke do Londýna. Hmm, no veď uvidíme, aké bude počasie. Lebo keď prší vtáčiky nelietajú, sú skryté u nás na balkóne pod strechou. Už mi okakali opraté veci, keď sa sušili vonku. Mama sa na
nich hnevala, ale veď keby nekakali, by ich bolelo bruško, no nie?

Vidimo se! Hajde, bog, bog!

Morská panna Šarlota

Foto: Braňo Herchl