Baby LIVE! Šarlotka (17): Mám doma obra

Sedieť, sedieť, sedieť

Ako mi hovorí moja mama, dieťa rastie pred očami závratnou rýchlosťou a niekedy ani nestíham sledovať, čo všetko nové už dokáže. Momentálne bojujeme so sedením.

Ani za svet nechce ležať, len keď spí. Inak by najradšej stále sedela a všetko videla z iného pohľadu. Veľa cvičíme, aby sme spevnili chrbát, len viem, že ešte by nemala dlho sedieť kvôli záťaži chrbtice. Ale vysvetlite jej to!
Snažíme sa ju všelijako “balamutiť”, posadím si ju na stehno tak, že nôžky jej visia dole, čiže z jej pohľadu sedí, z môjho stojí. Vtedy má celý chrbát rovný.

Začali sme chodiť plávať na iné miesto a je tam aj taká super služba, že kým sa mama prezlečie, jedna zlatá slečna sa stará o mimina. No a naposledy som jej Šarlotku dala s tým, že ju môže dať sedieť, ale musí ju ešte pridržiavať. A keď som sa vrátila zo šatne, našla som hviezdu sedieť samú, cmúľala hračku a “kecala” s kámošmi. A sedela veľmi pekne, napoly predklonená a zabratá do hry aj zabudla spadnúť na bok.

Je to sranda, lebo iné deti sa už gúľajú a prehadzujú z bruška na chrbát, Šarlot sa akosi nechce, maximálne sa prevalí na bok, zato sedieť jej už ide ako iným sedem-osemmesačným deťom.

Prečítajte si tiež:

• Význam plávania
• Šestonedelie

Donucovanie? To nechceme

Ako všade okolo počujem, každé dieťa je iné, a preto sa ju vôbec nesnažím nútiť na to, čo sa jej ešte nechce, len ju podporujem v tom, čo ju baví. Tak by som chcela viesť aj celú výchovu, podporovať ju, ale netlačiť na ňu.

Nesúhlasím veľmi s výchovou, keď si rodičia “plnia” svoje sny cez deti a nútia ich napríklad do športu, do klavíra, na výšku…
Moji rodičia ma nikdy do ničoho nenútili, mala som na základke roky, keď som vystriedala karate, balet aj atletiku. No a nakoniec som skončila pri jazykoch a volejbale.

Mama napríklad rada spomína na moju druhú triedu na základnej, kedy som prišla domov s tým, že som sa sama prihlásila do jazykovej triedy a nech mi len podpíše v žiackej, že súhlasí. A to som mala 7 rokov, odvtedy ma jazyky držia a bavia a keď bude Šarlot aspoň trošku po svojich rodičoch, budú ju baviť tiež.

Chýbala mi práca. Som šiši?

No a musím sa vám priznať, že sa cítim veľmi dobre. Prišla som na to, že ma materská nebaví. Teda materská v takom tom pravom slova zmysle. Stále som sa od skončenia šestonedelia cítila tak nejako divne, nevyužito, zakrpateno, neatraktívne, “sprosto”…a tento týždeň som si uvedomila, že mi chýbala práca. Taká tá ozajstná, každé ráno sa obliecť, namaľovať, prísť do kancelárie, zapnúť komp a riešiť.

Som jednoducho od prírody človek zodpovedný a pracovitý a „zaháľanie“ na materskej nebolo nič pre moje šedé bunky. Preto som sa cítila schizofrenicky a nevedela som si nájsť svoje miestočko na svete.
Chvíľu som bola 100% matka, chvíľu manažérka. A to mi nerobilo dobre. Teraz som si to vymenila, cez deň som manažérka s dodatočnou funkciou matky a fakt mi to vyhovuje. Opäť sa cítim potrebná, využitá, spokojne zaspávam a mám režim, ktorý som si prispôsobila so Šarlot.

A zdá sa mi aj Šarlotka akási pokojnejšia, odkedy sme sa vrátili z dovolenky a ja som “nastúpila” do práce. Asi nemám v mliečku tie moje nervozitky a neprenášam na ňu divné pocity. Na dovolenke som si pri šume mora a prázdnej hlave uvedomila, že sa nám začalo to krásne obdobie, o ktorom mi všetky kámošky hovorili. Dieťa je už samostatné, chápeme sa, viem, čo kedy potrebuje, je pokojnejšia, skoro vôbec neplače, má pevný režim, každým dňom objavuje v sebe nové zručnosti, stále sa smeje, komunikuje s okolím…

Najnáročnejšie obdobie bábätkovania máme za sebou a začína sa radostné obdobie rodičovstva. Veľmi sa teším z každého nového dňa, z každého nového úspechu, z každej novej situácie.

Kancelárska myška triedi poštu:)

Čítajte aj:

• Chcete, aby vaše dieťa skoro hovorilo? Spievajte mu
• Materská! Ako, kedy a koľko?

Verím šiestemu zmyslu

Aj zapojenie sa do pracovného kolotoča je obrovskou výzvou, ja však verím, že ju zvládneme všetci na jednotku s hviezdičkou a že prekonáme všetky predsudky, ktoré do našich hláv zasiali ešte za dávnych čias. Lebo spokojná matka znamená spokojné dieťa. A keď k spokojnosti matky je nevyhnutná práca, potom nech jej nikto nezakazuje a neodsudzuje ju za to, že pracuje.

Nerobím v továrni na zmeny, viem si prácu prispôsobiť podľa potreby a keď ma cez deň moja princezná potrebuje, som pri nej. Vždy bude ona pre mňa na prvom mieste, nikdy ju neodstrčím niekam do kúta, lebo kariéra mi nie je prednejšia.

Chcem však byť spokojnou a šťastnou matkou, preto robím prácu, ktorá mi je zároveň aj koníčkom. Kto chcete, odsudzujte ma, ja cítim, že robím správne. Príroda ženám nadelila “šiesty zmysel” a ten mi to schvaľuje.

Krásny, hoc studený víkend.

Bombičky

Foto: Braňo Herchl