Baby LIVE! Šarlotka (20): Najlepší je palec na nohe

Kašaaaa

Už som taká veľká, že mi z autosedačky trčia nohy a v kočíku dočiahnem od jedného okraja po druhý :). Najlepšie na tom je, že už som dosť pevná a silná na kadejaké gymnastické triky.
Prevaľujem sa, dvíham hlavu, keď mám niečo alebo niekoho pri sebe, tak si sadám a strašne ma baví vidieť svet okolo seba zo sedu.

Viete, aká je moja najobľúbenejšia ohrýzačka? Palec na nohe :).
Mama mi však už konečne dáva normálne jesť. Nie len mlieko, už aj všelijaké mňamky na obed a najnovšie už dostávam aj podvečer kašu. Júj tá mi chutí. Otváram ústa ako vianočný kapor vo vani a keď náhodou nestíhajú plné lyžičky chodiť k mojim ústam dostatočne rýchlo, zlostím sa. A teda zlostiť sa viem poriadne, to vám prisahám!

Chytili mi ušká

Práve včera ma mama zobrala k takej pani doktorke, čo mi kadečo strkala do uší, mala na hlave obrovské zrkadlo a keď sme vošli do čakárne, mama ma nečakane pustila z ruky a položila na takú posteľ. No a to sa mi nepáčilo, lebo som chcela byť pri nej, tak som sa rozkričala.

A vraj dobre, lebo aspoň nás počula pani sestrička, ktorá nás zavolala hneď radšej dovnútra. Mám trošku “chytené” ušká. Veru si ich chytám aj mama mi ich chytá, len ma to odrazu začalo bolieť. A dáva mi do nich teraz také fuj kvapky, ale už ma toľko nebolia. Je to, ako keď sa ponáram v bazéne, plné uši vody.

Prečítajte si tiež:

• Zeleninové príkrmy
• Dojčenie – hlavné zásady

Prvý zub

Tlačí sa mi jednotka dole. Neviem, čo to je, ale vám poviem, strašne ma zlostia ďasná.
Svrbia, bolia, som z toho celá nervózna a vraj budem mať z toho také zúbky ako má sesterka. Ona má už štyri a ja ešte nemám nič. Ale pani doktorka, keď mi kontrolovala hrdlo, či tam nemám akéhosi bacila, tak povedala, že už sa tlačí jednotka dole.
Mám dni, kedy by som si do úst dala hocičo, len aby som sa mohla „posvrbiť“. Mama hovorí, že som ako malé šteniatko, všetko sa pokúšam rozkúsnuť a zjesť.

Aj naša Dolly vraj bola niekedy šteniatko a všetko hrýzla. Teraz sa pokúša ukradnúť moje hračky, ale mama jej vždy povie, že to je moje, tak si donesie zo svojho košíka svojho plyšáka a hráme sa spolu.

Už sa mi ju podarilo párkrát aj chytiť za chlpy a poťahať. Moc sa jej to nepáčilo, ale naši jej vysvetlili, že ja môžem.
Inak ja môžem všetko. Vraj som v našej rodine jediná, čo má špeciálne privilégiá. Môžem kričať, plakať, byť hladná o polnoci, cikať do plienky…úplne všetko, čo si zmyslím, mi dovolia:).

Mám inak aj novú kámošku Hanku. Ona je taká veľká, už ma môže aj nosiť na rukách, ale len keď je pri nás jej maminka. Bola u nás na víkend a ocikala mi cestovateľskú postieľku. Priniesla mi ako darček plyšového hafka, ale mi ho celý víkend nechcela dať. Až keď odchádzala mi ho dala, aj to len preto, lebo jej maminka sľúbila kúpiť takého istého.
No Dolly mi ho hneď ukradla a schovala ho medzi svoje hračky.

Čítajte aj:

• Spánok cez deň a v noci
• Najčastejšie choroby detského veku

Náš zverinec… kvok-kvok

Jedna naša sliepka sa učila plávať a utopila sa. Tak už máme len tri.
Stále sa naša farma zmenšuje a mama je z toho smutná. Objednali sme si už nové sliepky, len neviem či nezamrznú, lebo u nás už v noci mrzne. Je taká zima, že mi mama dáva do postele čiapku. Vraj preto, že mám teraz tie uši choré, aby som vyzdravela.
Keďže totiž ešte nemám vlasy, nemá ma čo hriať a čiapka je na noc dobrá.
A viete kto sa k nám zas nasťahoval? Myšky! V noci chrumkajú, stále kradnú z komory zeleninu a naši povedali, že budeme mať nového súrodenca. Vraj sa naša farma rozšíri o kocúrika.

Mamu totiž tie myšky tak hnevajú, že povedala dosť a ide sa proti nim bojovať. Tak teraz cez víkend ide tato robiť pre kocúrika bývaníčko v sliepkovom domčeku a potom si ho k nám nasťahujeme. Už sa teším na ďalšie zvieratko, už budeme veeeeeľkáá rodinka.

A okrem toho jedna biela sliepka vraj chce mať bábätká. Stále kradne všetky vajíčka, čo iné znesú, sadne na ne a robí také kvok-kvok-kvok. A keď jej chceme s mamou zobrať tie vajíčka, tak ďobe. Som zvedavá, či teda dačo bude mať, lebo mama hovorila, že nemá tie správne vajíčka a okrem toho je vraj taká zima už, že by sme pipinky museli mať doma.
To by sme celú záhradu preniesli do našej obývačky??? Hm, no neviem, či je to dobrý nápad 🙂

U nás je každé ráno už biela trávička a keď ideme do roboty, tak ma mama oblieka ako cibuľu, ani hýbať sa neviem. Sedím v autosedačke ako malý balvan a len gúľam očami. Tak vždy radšej hneď zaspím a mám pokoj.
Nezamrznite a užite si krásny jesenný víkend.

Lúčim sa cmuk:)

Foto: Braňo Herchl