Baby LIVE! Šarlotka (28): Bez matiek by svet zanikol

Užívala som si prednosti matky

Matka s dieťaťom pre všetkých Španielov predstavuje budúcnosť, istotu, lásku a obetu. Preto mi všade otvárali dvere, pomáhali s kočíkom, otvárali špeciálne prednostné pokladne, únikové východy, Šarlot dostávala hračky, úsmevy, prihovorenia…

Poviem vám, niekedy som si pripadala až zvláštne, ale užívala som si to.

Opäť som bola tou nezlomnou, sebaistou, spokojnou Mikou, ktorá milovala cestovanie, spoznávanie nových svetov a kultúr, ktorá nikdy nepocítila, že je utlačená k mantinelu spoločnosti. Možno toto všetko je spôsobené aj výrazným nedostatkom detí a odsúvaním hranice prvorodenia.

Pohodička v Barcelone

Kočík pod igelitom

Po iné roky, keď sme chodili do Barcelony, som si neuvedomila, ako málo matiek s deťmi vidím. Teraz som akosi prirodzene okukávala kočíky a veru nebolo čo, tak málo ich bolo. A keď aj nejaké na ulici boli, z 80% to boli moslimky, kde je viacdetnosť povinnou výbavou.

Čo ma ešte zaujalo bolo nosenie igelitu proti dažďu na kočíkoch. Skoro každý kočík ho mal, či pršalo, či nie. Deti sa v igelite museli podľa mňa pekne “parili”.
Netuším, na čo to je dobré, či na ochranu detí pred bacilmi, či na teplo, či to je len nejaký módny výstrelok, každopádne mi to pripadalo veľmi podivné a neviem, či by som dobrovoľne trápila svoje dieťa v igelite.

Šarlotka zvládla svoju prvú cestu lietadlom na jednotku s hviezdičkou, vôbec žiadny problém. Ako rodená cestovateľka len sme jej museli zakrývať ústa, keď mala chuť spievať a trénovať hlasivky, lebo v uzavretom priestore to nie je až také príjemné ako vonku. Ale cumeľ to vždy vyriešil a dudlanie pomáhalo aj na vyrovnávanie tlaku v ušiach.

Prečítajte si tiež:

• Látkové plienky – rozum do vrecka
• Stále sa odkopáva!

Šarlot sa odstavila

Čo sa zmenilo cestou do Barcelony je laktácia. Neviem prečo, ale Šarlotka sa ako keby odstavovala, odmieta prsník, alebo keď si cucne, tak len tak, aby ma neurazila.
No a po príchode domov som spozorovala, že jej nezáujem spôsobil zníženie produkcie a teraz, keď by si aj cucla viac, nie je čo.
Skúšam ju preto prikladať častejšie cez deň, len je to celkom boj, lebo jej sa nechce rozťahať cicku, trvá to omnoho dlhšie ako doteraz a keď netečie, tak ju to nezaujíma. Skúsila som aj rozmraziť materské mlieko zo zásoby, ani to moc nemusí, ak sa mi podarí do nej dostať ráno a večer 80ml tak si blahoželám.

Zatiaľ som jej do stravy pomaly pridávala len biely jogurt a mám trošku obavu, či nemá toho mlieka málo. Skúsila som aj umelé mlieko, ani to jej však veľmi “nejde”.

Budúci týždeň ideme na poradňu tak sa musím poradiť s doktorkou, čo ďalej. Ale keď sme boli na návšteve u kámošky, ktorá disponuje detskou váhou, tak som pri čísle, ktoré váha ukázala, pozdvihla obočie a zasmiala som sa. Lebo hviezda má okolo 7,5kg a to je rovnaká váha, akú má sesterka Ella o tri mesiace staršia. Môj malý papkoš sa pokúša Ellču predbehnúť.

Čítajte aj:

• Ako nezaplaviť deti darčekmi?
• Kedy nám začnú rásť zúbky?

Musela som si zahryznúť do jazyka

Môžem vám povedať, že po skúsenosti zo Španielska mi je smutno, keď sa v našej krajine stretávam s názorom, že matka s dieťaťom je pre štát nepohodlnou požieračkou sociálneho systému, v spoločnosti je niekde na samom konci rebríčka.

Mám aj jeden zábavný a zároveň smutný príklad z vlastnej skúsenosti: stáli sme tri mamičky s piatimi kočíkmi pred obchodíkom s detskými vecami, ktorý vypredával zásoby s 50% zľavou.

Všade okolo nás bolo námestie, veľa preveľa miesta pre iných ľudí, ktorí potrebovali ísť svojou cestou. Rovno pomedzi nás a kočíky sa vybral pár v rokoch mojich rodičov a keďže mali problém prejsť, začali nahlas hundrať, že “no jasné, mamičky s kočíkmi, nemajú čo robiť, nudia sa, tak aspoň zavadzajú…”

Do mňa 300voltov a musela som si zahryznúť do jazyka, aby som nevybuchla a bola slušná. Ale neodpustila som si poznámku o tom, že miesta na námestí je pre každého hojne. Po týždni, kedy som bola ako matka s kočíkom a dieťaťom „hýčkaná“, mi toto padlo dosť zle a uvedomila som si opäť a zas ako bývalý režim ťažko zasiahol do ľudského vnútra a ako ho nenávratne zničil.

Verím, že po odrastení niekoľkých generácií sa to všetko zlepší a aj u nás sa ľudia budú zamýšľať hlbšie a vážiť si viac samých seba a tým pádom aj všetkých ostatných.

Možno už moja dcéra bude ako matka na vrchole spoločenského rebríčka a bude si užívať svoj status s hrdosťou.
Budem ju tak vychovávať, chcem aby vedela, že byť ženou a môcť dať niekomu ďalšiemu život je ta najdôležitejšia misia na svete. Lebo bez žien-matiek by svet zanikol.

Neprimrznite

Mama Mika

Foto: Braňo Herchl