Baby LIVE! Šarlotka (32): Ach tie „tučné“ centimetre

Magická 9-tka

Deväť mesiacov. Čas, v priebehu ktorého sa v maternici “spraví” nový človek. Čas, za ktorý sa nastávajúca matka musí vyrovnať s myšlienkou, že jej život sa mení. Čas, za ktorý sa minulosť stane budúcnosťou a hormóny si spravia svoju deštruktívnu úlohu.

Presne pred deviatimi mesiacmi sme s radosťou, nadšením, očakávaním a strachom leteli do pôrodnice. Mne sa v hlave miešali myšlienky s modlitbami, prosby s odhodlaniami. Chcela som byť už matkou, no zároveň som sa ňou bála byť.

Nevedela som, čo robiť, aké to je rodiť, čo sa odo mňa bude čakať, či budem mať dosť síl, či prebehne všetko v poriadku, adrenalín opantal moje zmysly a každá myšlienka sa končila v polovici…

Ďalšia ju vytlačila z hlavy von a v tom chaose som sa odrazu stala mamou.

Priznávam, zaskočilo ma moje vlastné dieťa

Plná emócií, strachu z neznáma, bolesti i zmätku. Mala som byť tou najšťastnejšou osobou na svete, cítiť príval šialenej lásky pri pohľade na výtvor môjho tela…no cítila som len obrovskú úľavu, bolo mi zle z vysokého tlaku a bolela ma “jaskynka”.

Tá očakávaná láska a radosť prišli až neskôr, keď som spracovala všetko, čo sa stalo a uvedomila som si, že mám skutočné dieťa. Hoci som sa poctivo deväť mesiacov na ten okamih pripravovala, zaskočil ma úplne nepripravenú. Som veľmi zvedavá, či pri ďalšej Bombičke to bude rovnaké, alebo už trošku lepšie.

Bola som sklamaná z toho, že necítim lásku k tomu ružovému miničloveku. Cítila som len čistú pragmatickú zodpovednosť. Nakŕmiť, prebaliť, uspať, očistiť. Postarať sa o biologické potreby a spať. Nabrať sily, ktoré sa okamihom pôrodu stratili a chýbajú mi dodnes.

Únik do „jaskyne“

Práve ubehlo magických deväť mesiacov od tohto očakávaného a zároveň nečakaného okamihu prerodu. Bilancujem a keďže je k tomu všetkému aj nový rok, dávam si záväzky.

Chcem byť prísnejšia na seba samú, chcem byť vnímavejšia, láskavejšia, chápavejšia a prívetivejšia. Na seba samú a na moje okolie. Mám pocit, že potrebujem dovolenku a oddych. Ale skôr taký psychický.

Odísť niekam do jaskyne, sadnúť si, dýchať ostrý, štipľavý vzduch, premýšľať o nesmrteľnosti chrústa a oddychovať. Neriešiť, nezodpovedať, nemyslieť, nerozhodovať, nechať tak.

Každý mi praje na sviatky, aby som si oddýchla. Nejako to však nejde, nemám pocit, že sviatky mi priniesli príležitosť na oddych. Každý deň prebieha ako v iný deň v roku, hoci nechodím do kancelárie, sem-tam otvorím aj notebook a aspoň maily prelúskam. Akosi sa mi nedá len tak vypnúť a vypustiť zodpovednosť z košiara.

Čítajte tiež:

• Do formy pomocou aerobiku
• Narodilo sa vám bábätko? Športu ani cvičenia sa vzdávať nemusíte!

Metafora života

Doľahol na mňa tlak z očakávania. Z toho, že som matka a musím vedieť byť matkou. Nechápem, ako dokážem mať viac detí a poskytnúť im všetko, čo treba. Neviem si predstaviť, ako to zvládnem a hoci som chcela aspoň tri deti, reálne premýšľam, že ostanem pri jednom. Vadia mi tie “tučné” centimetre, čo mi ostali na najchúlostivejších miestach a nedovolia mi obliecť si lyžiarske nohavice.

Niekto mi povedal, že obchody sú predsa plné takých pohodlných nohavíc, že si stačí len vybrať. Pre mňa je to však znak vlastného zlyhania, pretože som nikdy nemusela riešiť zbytočný tuk tam, kde nemá čo hľadať a odrazu ma otravuje a nechce ma oslobodiť.

Som z toho zúfalá, cvičím, ovládam chute, snažím sa, ale asi málo. Riešim niečo, čo som doteraz nikdy nezažila a neviem, ako to riešiť. Asi sa správam ako každá žena, ktorá sa nevie zbaviť nadbytočných kíl, som frustrovaná, zúfalá a robím to, čo viem, ale nerobím to dobre.

Lebo to nezaberá. Je to pre mňa však len taká metafora života, na neschopnosti cítiť sa opäť fit mi ukazuje, že ešte veľmi veľa vecí neviem a musím sa stále učiť a zlepšovať.

Tááákto som narástla za 9 mesiacov:)

Boj zvaný odstavovanie

K tomu všetkému som odstavovala princeznú od cicky. Neuveriteľný stres. Netušila som, že dokážem byť tak závislá od pocitu nenahraditeľnosti.

Dala som si ultimátum, že to musím zvládnuť sama do konca roka, aby som sa od nového roka mohla dávať zdravotne do poriadku.

Pripravovala som sa na tento okamih mesiac. Presviedčala som samú seba, že je to pre dobro všetkých a že to robím kvôli svojmu dieťaťu.

Každú minútu, keď si pomyslím na to, že už nekojím, sa mi rinú slzy a neviem sa prinútiť myslieť na pragmatické dôvody.

Mrzí ma to a som z toho strašne smutná. Odrazu je Šarlotka samostatná, nepotrebuje ma a hoci som jej mama, dokáže byť celý deň s babkou alebo hocikým iným. Pomedzi prsty mi uniká pocit materinstva a učím sa ovládať svoje pokrútené potreby.

Prečítajte si aj:

• Začínate prikrmovať?
• Dojčením sa prsníky neskazia

Vítam ťa nový rok

Vraj rok 2013 má byť plný úspechov, pozitív a splnených prianí. Vítam ho s otvorenou náručou a s očakávaním. Dávam si ultimáta a hoci viem, že to nejde, chcem sa zmeniť. Chcem byť niekým z časopisu, chcem sa premeniť na dokonalosť.

Pred deviatimi mesiacmi som zahodila masku a stala som sa sebou. Porodila som svoj klon, ktorý mi každú minútu nastavuje zrkadlo a nedovolí mi zastať. Musím ísť vpred, plniť jej priania, starať sa o jej pohodlie a myslieť len pozitívne.

Tak poď nový rok, príď a daj nám úspechy. Nech odíde aspoň 5 kíl, nech mám dosť času na všetko, nech sa vrátim do optimálnej pohody, nech sa hormóny ustália, nech mi všetko ide ako po masle, nech som opäť prívetivá, nech mám dosť peňazí, nech som zdravá, nech sa mi darí v práci, nech…..

Dajte si veľa predsavzatí, aby ste mali počas roka z čoho vyberať. Lebo veď život je dlhý, tak nemôžeme všetko splniť v jeden rok.

PF 2013

Foto: Braňo Herchl