babyweb.sk > Bábätko > Baby LIVE! > Baby LIVE! Šarlotka (34): Cvak-cvak. Mám zuby
Baby LIVE! Šarlotka (34): Cvak-cvak. Mám zuby
Mama ma vôbec nepustila posledný mesiac k písaniu. Vraj sa potrebovala vypísať a ja pritom mám tóóóóľko noviniek…
Už chrúmem
Mám dva zuby. S mamou sme sa večer modlievali ku zúbkovej vile a ona prišla narovnako s Ježiškom. Večer som išla spať bez zubov a ráno som sa zobudila s dvoma dolnými.
Už ich mám také veľké, že mi babka dáva normálne veľký kus jabĺčka do ruky a ja chrúmem. Ale ešte ich neviem moc používať, preto musí byť jabĺčko uvarené, aby som sa nezadusila. No keď sa teraz na hocikoho usmejem, každý si ich hneď všimne.
Už začínam vyzerať tak trochu ako dospeláci, okrem zubov mi už aj vlasy začínajú rásť.
Zatiaľ je to skôr taký tatkov zostrih, ale ani sa nenazdáte a bude zo mňa veľkáčka na titulné stránky časopisov. Aj nôžky mi už chudnú, ako cvičíme a masírujeme s našimi, začínam sa veľa hýbať, skúšam, čo s nohami viem a baví ma to.
Plazím sa smer vzad
Najnovšie sa viem plaziť dozadu. Je to sranda, mama mi hovorí rak a niekedy ma musí hľadať po obývačke, lebo som už dosť rýchla. Aj dnes ráno ma položila pod okno, kde mám takú mäkkú skladačku na zemi a naši tomu hovoria ihrisko, mama si odskočila dva kroky do kuchyne a ja som spravila gúľ-gúľ-gúľ-rak-rak a musela ma hľadať.
Dostala som sa až ku kuchynskému stolu. Ale niekedy sa mi jednoducho nechce nič so sebou robiť, tak sa len pozlostím na zemi a niekto mi pomôže posadiť sa a ja sa hrám.
Veľmi sa mi páči čítať si, dostala som od Ježiška prvú ozajstnú knižku o zvieratkách, tak si ju každý deň čítam, aby som nič nezabudla a trénujem si nové polslovíčka.
Zatiaľ mi idú len “ma”, “ta”, “ja”,”ba”, “da”, ale zdá sa, že naši mi rozumejú. Odkukávam od nich keď na mňa hovoria, ako mám skladať ústa, aby mi z nich vyšiel správny zvuk.
Prečítajte si tiež:
• Stále sa odkopáva!
• S malým bábätkom do mrazu?
Mamu musím mať na dohľad
Nechápem prečo, ale mama ma odložila dvakrát k takým iným deťom a cudzím tetám. Bolo tam pekne a aj veľa nových kamošov, no akosi som zrazu nevedela medzi nimi nájsť mamu. Silno som ju volala a ona sa vrátila :), ale teraz sa stále bojím, že ma zas niekam odloží a keď sa vzďaľuje, radšej kričím preventívne, aby neodišla.
Tak sa mi to teraz páči, lebo je stále pri mne, môžem si ju hocikedy okusovať, bozkávať, štípať, robíme baran-baran-buc a kadejaké srandičky.
Myslím, že mama pochopila, že keď ju nemám vo výhľade, tak nie som spokojná. Dávam to znať patrične nahlas.
Sliepky majú pštrosie vajcia?
Už nemám cicík. Asi som už veľká na to, aby som papala mliečko z cicíka. Asi som nemala našim ukázať, že si sama udržím fľašku s mliečkom a aj sa viem trafiť do úst. Niekedy ma mama prekvapí takým, čo úplne chutí ako to cícíkové, vtedy sa musí ku mne pritisnúť, ja si ju pritiahnem a túlime sa a ja sa cítim, akoby som papala z cícíka.
No a naše pipiny začali znášať pštrosie vajíčka. Lebo teta, čo piekla tortu pre Ellu, keď sme jej išli blahoželať na narodky povedala, že tie vajcia sú obrovské a minula len polovicu a aj to jej torta skoro ušla z pece. A že aká krásna torta to bola, samé motýliky, krtkovia, lienky, kvietočky…a jednu sviečku v strede mala.
Vraj aj ja takú dostanem keď už vyrastiem a budem mať rok. Už sa na to teším, budeme nosiť pipinám veľa dobrôt z kuchyne a potom znesú aj na moju tortu pštrosie vajíčka.
Čítajte aj:
• Óperka, opatrovateľka alebo stráženie detí
• Lyžovanie s bábätkom
Sánky sú lepšie ako kočík
A viete čo je ešte nové? Budem mať nového suseda alebo susedku :). Vo februári sa nám do našej osady narodí nové bábätko a ja budem jeho veľká kamoška.
Budem ho všetko učiť, lebo už aj Ellu som naučila kričať a aj Erika som naučila, ako si má pýtať jesť. Tak aj toto nové mimčo budem všetko učiť, nech sa v živote nestratí, ako hovorí mama. Už mu s mamou chystáme moju kolísku, maličké vecičky a tata plánuje nejakú oslavu so susedom, že aby bolo mimino zdravé. Možno zoberú aj mňa na oslavu a možno bude aj torta, sa teším.
Minule sme boli s našimi bežkovať a tatko ma vyklopil zo sánok, lebo chcel aby som išla s nimi športovať, len to nešlo tak dobre.
Odvtedy ma radšej dajú k babine, lebo vraj tam mi je lepšie a je to bezpečnejšie. Ja sa ale rada vozím v sánkach, je to také iné ako v kočíku, hlavne nemôžu dostať defekt, lebo nemajú kolesá.
S babinou sme niekde v meste dostali defekt a teraz mám pokazený kočík. Tatino mi ho musí opraviť, len nemá kedy, lebo musí veľa pracovať, aby sme mali dosť peniažkov.
Nech vás všetkých choroby obchádzajú!
Vaša Šarlot
Foto: Braňo Herchl