Baby LIVE! Šarlotka (38): Objavenie nôh a pohybu vzad

Šarlotka sedí a trénuje aj postavenie

Choroba pomohla. Je to fakt zvláštne, ale počas choroby naše dieťa prišlo na to, že má nohy. Šarlotka zistila, že sa dá nimi hýbať a dokonca že správnou koordináciou nôh a rúk si sama sadne, môže štvornožkovať, dvíhať sa na kolená a už sa pokúša postaviť sa.

Ešte má veľmi slabé nohy, ale pokusov je neskutočne veľa, takže je to len otázka tréningu.
Poviem vám, ja som šťastná za každý posun v psychomotorike, lebo som sa už začínala obávať, že s ňou nie je niečo v poriadku.

Asi to chcelo len cvičiť, masírovať, uvoľňovať stiahnuté šľachy a viac sa jej venovať. Preto sme ale rodičia, aby sme jej pomohli, no nie?

Čítajte tiež:

• Desiaty až dvanásty mesiac života
• Poďte sa hrať! alebo Hry pre najmenších

Smer vzad!

Takže najnovšie novinky sa točia okolo pohybu najmenšej Bombičky. Zatiaľ sa hýbe len dozadu, či už plazením alebo štvornožkovaním.

Je to o to väčšia sranda, lebo nevidí, kam ide, len je taká happy z toho, že vôbec ide, že obvykle “zaparkuje” niekde pod stoličkou, pod stolom, pod sedačkou…
Ako správna žena, parkovanie nie je jej silná stránka 🙂

Domáci lazaret

Chrípku sme všetci zvládli relatívne v pohode, už len trošku viac soplíme a Norko so Šarlot kašlú, ale je to výrazne lepšie ako pred týždňom.

Príroda by to mala zariadiť nejako tak, že aspoň jeden člen rodiny je vždy zdravý, lebo sme tu mali taký lazaret a nemal sa kto o nás postarať.

Naši boli v kúpeľoch, takže aj keď sa malej uľavilo a chcela divočiť, museli sme sa jej napriek horúčkam a únave venovať.
Bolo to náročné, pripomenulo mi to však pravdu, že nič nie je dôležitejšie ako zdravie.

Opäť som si uvedomila, že pre mňa nie je tak dôležité materiálne detské vybavenie ako zdravie vlastného dieťaťa.

Deň bez úsmevu

Jeden deň, keď mala horúčku a všetko ju bolelo, sa vôbec neusmiala. Celý deň bez jej úsmevu bolo pre mňa ako rok vo väzení. Ona je také malé usmiate slniečko, stále sa škerí, kričí, spieva si, robí grimasy…a tento jeden deň nič. Len kamenná tvárička, ubolené očká a smutno na perách. Strašne ma to bolelo za ňu.

Našťastie lieky a domáca liečba rýchlo zabrali a na ďalší deň už otŕčala zúbky a začala objavovať funkcie svojich končatín.
Ak by každú chorobu mala prežívať takto, tak to sa žiadnej ďalšej nebojím.

Boj tekutinou bol nereálny..

Aj keď môžem zodpovedne prehlásiť, že pri ďalšej Bombičke ma nikto za nič na svete neprinúti prestať kojiť. Každý mi hovoril, že najlepšie z jej tela dostanem chorobu tekutinami. Lenže nikto mi nepovedal, ako ich do Šarlot mám narvať, odmietala mlieko, vodu, čaj, polievku…jednoducho nič.

Som presvedčená o tom, že s funkčnou cickou by sme to zvládli lepšie. Urobila som chybu, som poučená a už si dám nabudúce pozor. Zodpovednejšie zvážim, či je to pre mňa až tak nevyhnutné. Stále mám totiž pocit zlyhania za to, že som ju kojila len deväť mesiacov a nie aspoň rok, ako som mala v pláne.

A aby som vás informovala o novinkách v projekte Baby-friendly prevádzky – pracujem na ňom veľmi intenzívne. Verím tomu, že v krátkom čase vám ho budem môcť predstaviť a uľahčiť život všetkým rodinám. A tak trošku aj prinútiť slovenských poskytovateľov služieb orientovať sa viac na rodiny 🙂

Držte sa, oddychujte a starajte sa o seba!

Vaše Bombičky

Foto: Braňo Herchl