Baby LIVE! Šarlotka (50): Chodenie? Zabrať dostávajú ruky a pančušky

Na malilinkú Šarlotku si už ani nepamätám…

Vôbec si nedokážem vybaviť, aká bola Šarlot malinká, keď sa narodila. Dnes sme boli na prvej návšteve našej novej kamošky Aničky, ktorá ma 10 dní.

Keď som ju uvidela, pokúšala som sa vybaviť si v pamäti takúto veľkosť nášho malého divocha, nedokázala som to však.
Večer som si pozrela aj fotky z obdobia tesne “po”, ale nepomohlo.

Neuveriteľne maličké miminka sa rodia. Malé, krehké, zraniteľné, vyžadujúce stopercentnú opateru.
Náš malý drak popri Aničke pobehoval, tancoval, pišťal, snažil sa jej vypichnúť očko…a to bolo pre mňa jednoznačné “uff”.

Dá sa „mamičkovstvo“ zabudnúť?

Obdivujem matky, ktoré majú detičky krátko po sebe. Obdivujem, že sa nezbláznia a že dokážu prežiť. Možno som v duchu modernej doby pohodlná a lenivá, neviem si však ani len predstaviť mať teraz v krátkom čase ďalšie dieťa.

Aj keď na druhej strane mi je jasné, že ak chcem mať viac detí, určite by bolo dobré mať ich v približne rovnakom veku.
Debatovali sme na túto tému so sesterkou, ktorá má medzi deťmi viac ako šesťročný rozdiel. Upozornila ma, že po takom dlhom čase už ide žena úplne „odznova“.

Vraj pri druhom už ani prebaľovať nevedela :), tak čo poviete, je lepšie mať jedno po druhom, alebo väčší vekový rozdiel?

Prečítajte si tiež:

• Nástrahy vzťahu matky a dcéry
• Dieťa a detská izba

Realitu si občas nepripúšťam

V rádiu som počula správu o tom, že v rámci Európy je naša krajina na treťom mieste v miere korupcie. Zarážajúca informácia, ktorá však, bohužiaľ, len odráža realitu v podnikateľskom prostredí v našej malej-veľkej krajine. A nielen v tom podnikateľskom prostredí…

Veľmi si želám, aby moje deti vyrastali v čistom, spravodlivom svete, kde vládnu zásady, ľudia si vážia svoj život a majú jasné ciele.
Som konzervatívna a v niektorých oblastiach života chcem byť naivná. Lebo realita vie človeka tak ponížiť, že si ju radšej nepripustím.
Príde mi jednoduchšie zatvoriť oči a zapchať si uši, ako sa trápiť nad nevyriešiteľným a hľadať neexistujúce.

Tá zodpovednosť je nenormálna

Naučila som sa nebrať sa príliš vážne a snažím sa v rovnakom duchu vychovávať aj našu hviezdičku. Už máme za sebou prvé capnutie po zadku (zo sociálky nikto nič nepočul a nečítal), prvé trucovanie, tvrdohlavé odmietanie mojej prosby…začína sa u nás obdobie dokazovania si svojich osobností.

Viem, že je predo mnou obrovská výzva, poctivo študujem múdre knihy, implementujem dobré rady a učím sa na vlastných chybách. Ale tá zodpovednosť, ktorú cítim pri každom rozhodovaní sa, čo urobiť, je nenormálna.
Nečakala som tak intenzívny pocit, ale prijímam každú výzvu a teším sa z každej novej situácie.

Čítajte aj:

• Potrebujete ísť s dieťaťom lekárovi alebo ste ochoreli?
• Odmieta vaše dieťa ovocie a zeleninu? Možno mu skutočne nechutí

Ako účastníčka súťaže krásy:)

Keďže som z malého mesta, poznáme sa každý s každým. Máme takú starú partiu kamarátok ešte zo základky, asi 10 báb a len ja jediná som ostala natrvalo “doma”.

Ostatné sú rozlezené po svete, začali sme všetky rodiť, a tým pádom sa naše večerné párty stretnutia zmenili na rodinné kávičkovanie v kaviarňach s detskými kútikmi.

Minule sa mi takto ozvala jedna kamarátka, ktorá už roky žije v Taliansku, že je doma. Hoci nemá zatiaľ dieťatko, je deťofil. Tak sme išli na kávičku a koláčik do novej kaviarničky mladej majiteľky, ktorá má sama deti, a preto je celý podnik baby-friendly.

Šarlotke sa v detskom oddelení veľmi páčilo, len s tým chodením to bol trochu problém. Keďže zatiaľ len štvornožkuje a chodí okolo nábytku, odniesli si to pančušky a ruky. A musela som dávať veľký pozor, lebo princeznej sa najviac páčilo motať sa ľuďom popod nohy a bála som sa, aby ju nezašliapli.

S pani majiteľkou sme prebrali možnosti zlepšenia podniku (chýba im prebaľovací pult na záchode) a ako správna podnikateľka hltala všetky moje podnety, pýtala sa na môj názor na zlepšenia, ktoré chce zaviesť a bola otvorená. Toto sa mi nestáva veľmi často a potešil ma jej prístup.

Netvrdím, že som múdra ako rádio, len mám nejakú vnútornú potrebu zlepšovať a skrášľovať svet a rada sa rozprávam s ľuďmi, ktorí sú ochotní zvážiť aj môj názor.

A tiež sa rada pýtam úspešných ľudí na ich názor na moju prácu a nechám si poradiť od skúsenejších.
Ako dobre by sa nám žilo, keby ľudia voči sebe preukazovali úctu… Keby sa rešpektovali, neodrezávali si hlavy, nekradli a nezávideli si…už som ako účastníčka súťaže krásy: “želám si mier na celom svete…” 🙂

Foto: branoherchl.sk