Baby LIVE! Šarlotka (58): Premena z bábätka na slečnu

Bývanie v kancelárii?

Keď si uvedomím, čo všetko je ešte len pred nami (a to veľmi nerozumiem všetkým tým veciam, čo Norko rieši so strechármi), neverím, že sa nasťahujeme do septembra.

Chceli sme to riešiť tým, že sa presťahujeme do kancelárie, mali sme však mať už nové priestory, z tých však zatiaľ vzišlo, lebo sa nestihli dorobiť.
Takže sme v našich pôvodných kanceláriách obložení nábytkami a škatuľami, stolíkmi a kreslami…

Kým je dedo v kúpeľoch, okupujeme babku a keď sa vráti, pôjdeme asi niekam na dovolenku 🙂
Snažím sa mať nadhľad a neriešiť celú túto situáciu, beriem všetko pozitívne a netrápim sa. Aj keď som typ človeka, ktorý má rád svoj komfort a nerada ho uberám iným.

Ale čo už, strecha sa urobiť musela, Norko ma na to pripravoval štyri roky, a teraz to prišlo. Nič sa nedá robiť, keď chceme lepšie bývať a žiť, musíme sa prispôsobiť.

Hoci je to niekedy nepríjemné a obmedzujúce, život nie je vždy ružový, niekedy je čierno-biely a záleží len na našom uhle pohľadu, či ho vidíme ružovo, červeno alebo bielo….

Ťaháme sa do výýýýýškyyy

Šarlotka je už veľkáčka. Chodila by najradšej všade sama, ani ruku dospeláka nepotrebuje.
Spoznáva svet z inej perspektívy a náramne sa jej to páči. Keď vidí niekde otvorené dvere, už je vonku a musím mať oči na stopkách, aby mi neušla.

Pravdepodobne je to tým, že nielenže začala chodiť, ale aj poriadne narástla. Mám pocit, že za dva týždne sa potiahla o riadny kus, možno aj 5 centimetrov.

Odrazu jej žiadne body nezapnem, legíny jej akosi vyskočili na trojštvrťovú veľkosť, rukávy na svetríkoch sa skrátili k lakťu.
Na poradni nám oznámili váhu – 10 kíl. Čakala som viac, ale keď sa spätne vrátim mesiac dozadu, vnímam obmedzenejšie jedenie a vyberanie chutných a nechutných jedál. Čiže premena z bábätka na slečnu je už asi dokonaná a mne neostáva iné ako sa s tým zmieriť.

Čítajte aj:

• Vývoj reči počas prvého roku
• Desiaty až dvanásty mesiac života

Slečna už má vlastný názor

Musíme teda začať s ozajstnou výchovou. Doteraz to bolo skôr také „light“ usmerňovanie, no hneď ako sa prehupla cez jeden rok, začína si uvedomovať svoju identitu, skúšať hranice tolerancie a presadzovať si svoj názor.

Už to nie je také mačiatko na kľúčik, už nezatancuje vtedy keď ja chcem…robí len to, čo chce ona a čo uzná za vhodné. Preto obvykle zatancuje minútu potom, ako ju o to poprosím. Len aby to vyzeralo, akože je to z jej vlastnej hlavy 🙂

Mama vie…

Dnes sme boli na pätnásťmesačnú včeličku, z ktorej som mala väčšie nervy ja ako pacient.
Keď sme sa blížili k ambulancii, uvedomila som si, že kebyže sa nedržím kočíka, asi by som sa celá triasla. Stále totiž nie som úplne presvedčená o správnosti očkovania a keď som si predstavila, že zas moju malú nôžku prebodne ihla…uff, mala som čo robiť… 🙂

Slečna to však zvládla na jednotku s hviezdičkou a po minúte plaču a pri pohľade na moju peňaženku bolo všetko v poriadku – úsmev na tvári a sústredene začala vyberať „korunky“ a „kartičky“ 🙂
Mama vždy všetko vyrieši. Mama je len jedna a vždy vie, čo robiť 🙂

Krásny slnečný víkend prajeme,

Kočovnícke Bombičky

Foto: branoherchl.sk