Baby LIVE! Šarlotka (67): Radosť v srdci

Dnes som však dostala nádherný e-mail – na svet prišla Sonička, ktorá zaplnila voľné miestočko v živote mojich kamarátov a teším sa s nimi. Takéto okamihy prekrývajú moje tmavé odtiene bytia a napĺňajú ma energiou. Sonička, hor´ sa do života! 🙂

Po strastiplnom lete plnom prerábania domu, sťahovania sa z miesta na miesto, riešenia všetkého možného od nákupu tehál po vybavovanie povolení a hypoték sme dnes v noci prvýkrát spali vo svojom. Neuveriteľný pocit zadosťučinenia. Pokoj v duši. Radosť v srdci.

Ešte je pred nami veľmi veľa práce, ale už to bude len lepšie. Dočkali sme sa nášho vysnívaného domu v podobe, o akej sa nám, pravdupovediac, ani nesnívalo. Možno bude úplne „hotový“ až o rok-dva, je to však zatiaľ to naj, o čom som mohla kedy snívať. A keďže je to veľký dom, treba ho aj zaplniť. A nemyslím tým nábytkom 🙂

Keď počas stavby chodili ľudia okolo, naši majstri si uťahovali z každého, kto sa pýtal, načo nám bude taká obrovská chalupa – vraj sa chystáme mať osem detí, tak nech sa netlačia v jednej izbe. Osem sa asi porodiť nechystám, ale dve-tri by som dala. Ako sa hovorí, keď pánboh dovolí… idem si teda pýtať to dovolenie, veď už mám svoj vek a telo stále nebudem mať plodné, tak nech to stihnem 🙂

Turistka

Tento týždeň je zlomový v živote mojej dcéry. Začala chodiť do jasličiek. Nie sú to také klasické jasličky, je to súkromné opatrovanie, pre jednoduchosť slova to však všetci nazývame jasličkami. Prvý deň sme boli spolu asi dve hodinky, hrala sa, jedla s ostatnými deťmi a na mňa si ani nespomenula.

Druhý deň som s ňou po úspechu z prvého dňa pobudla asi polhodinku a potom som si odskočila na chvíľu do práce, že ako bude reagovať. Keď som sa vrátila, Šarlot ani nezaregistrovala, že som bola preč, a hoci mi dala pusinku, bola len taká letmá, keď okolo mňa prebiehala pri hre s kamošmi. Tak sme sa dohodli s pani opatrovateľkou, že ju skúsime nechať do poobedia a uvidíme. Na moje počudovanie to hviezda zvládla ľavou zadnou, skôr ja som mala problém vyrovnať sa s novou životnou situáciou, keď prichádzam na to, že moje dieťa ma nepotrebuje. Nikdy by mi nenapadlo, že takýto nepríjemný pocit sa vo mne skrýva. Ja som bola tá, ktorá sa tešila na jasličky a na to, že si Šarlotka užije kolektív, naučí sa nové veci, že bude v opatere starostlivých ľudí, že sa môže celý deň bezstarostne hrať, že sa jej bude stále niekto venovať… a odrazu toto!

Čítajte aj:

Odlúčenie a emočné prejavy dieťaťa
Je dobré dať dieťa do jaslí?
Aká som matka?

Ráno neplače ona, ale ja v aute, keď odtiaľ odchádzam. Ako mi každý hovorí, zvykne si. A hádam si zvyknem aj ja 🙂 jedna kamoška mi to tento týždeň pekne vysvetlila – s každým ďalším dieťaťom prestaneš mnohé veci riešiť a život sa ti paradoxne zjednoduší.

Krásny slnečný víkend vám prajeme,

Bombičky