Baby LIVE! Šarlotka (9): Som ako kliešť, prisajem sa a pijeeem

Plch a plyšáčik

„Chytila som na pasece plšíka…” toto si spieva mama už dva dni. To, čo nás budilo v noci chrumkaním a buchotaním a čo nám ohrýzalo jablká v komore, bol totiž plch.
Chytil sa sám na svoju mlsnotu, vošiel do škatule s náradím, asi si myslel, že tam nájde niečo fajné pod zub, a nevedel nájsť cestu späť.

Ja som si ho chcela nechať ako plyšáka do postieľky, ale mama povedala, že to určite nie je dobrý nápad.

Neviem prečo, lebo to bola taká krásna plyšová veverička s dlhým huňatým chvostíkom. Keď budem väčšia, určite si takú chytím a budem ju chovať. Ja mám zvieratká rada, veľmi rada.
Mám ich plnú postieľku a každá návšteva mi dajaké nové prinesie. O chvíľu už nebudem mať miesto na spanie.

Bavíme sa úsmevmi

Máme u nás návštevu, čo hovorí inak ako naši. Ešte im nerozumiem, ale keď sa na mňa usmejú, tak sa usmejem aj ja a oni sú z toho celí šťastní, takže si asi začíname rozumieť.

A tá teta je veľmi šikovná, lebo naučila našich, ako so mnou lepšie manipulovať.
Tata má teraz takú super novú polohu, v ktorej ma nosí na ruke, a pritom mi masíruje bruško. Ja sa mu vždy za odmenu vyprdkám a vygrgám a on sa z toho náramne teší a chváli ma.

Teta, ktorá je na návšteve, to s detičkami fakt vie, pracovala v nemocnici na bábätkovskom oddelení, tak mame radí aj s mliečkom, s cicíkmi a také všelijaké super veci. Teta hovorí našou rečou, jej rozumiem, ale keď sa s ujom rozpráva, tak jej moc nerozumiem. Ale sa usmievam a to stačí.

Prečítajte si tiež:

• Leto s deťmi, ako má byť: základom je pitný režim
• Deti a opaľovanie alebo aby leto nebolelo

Šarlotka a mamina ako modelky:)

Smraďoch jeden 🙁

Máme za sebou, ako hovorí mama, tragický týždeň. Nejaká potvora nám zabila dve sliepky. Asi vidí len sivú, lebo zabila dve sivé a ostatné nechala našťastie nažive.

Ale aj tak mama veľmi smútila a aj si trošku ponadávala. No a keď bol tata s ujom a tetou dole v dedine na pivo, tak im kamaráti povedali, že to bol asi taký smraďoch s prúžkovaným chvostom. Sliepkam vraj vypil krv a nechal ich tak. Tatino hovorí, že to je jednoducho príroda a musíme ju rešpektovať, aj smradoch potrebuje prežiť.
Len by na to prežitie nemal používať naše pipinky. A okrem toho všetkého ešte aj naša Peťka odletela a už sa nevrátila. To bola moja najobľúbenejšia pipinka a za tou mi je ľúto.

Chodíme s mamou po okolí a hľadáme ju, či nie je len niekde zatúlaná. Zatiaľ sme nemali šťastie, tak smútime ďalej. Tato sľúbil, že keď príde do dediny také veľké auto s veľa pipinkami, že nám kúpi nové.

Už sa na nich teším, poukazujem im všetko a uvidím, ako ich bude komandovať pipinová šéfka – naša biela najväčšia.
A viete prečo, mi je ľúto za tou sivou malou? Lebo ona bola „perfiš“, vždy keď sme išli zatvoriť pipinkový domček, tak ďobala do nohy našich.
Asi si myslela, že sú rastlinky :(, alebo možno preto, lebo ona bola v ich hierarchii tá najposlednejšia no a chcela mať niekoho ešte pod sebou, tak si spravila z našich podriadených. A dávala im to najavo ďobaním. Veru škoda ich.

Čítajte aj:

• K úspešnému dojčeniu môže prispieť aj detoxikácia
• S bábätkom v posteli

Rastiem ako z mlieka

A viete, čo mi mama začala dávať večer papať? Také husté mliečko z fľašky. Lebo vraj mi už jej mliečko nestačí, lebo rastiem ako valibuk a pani doktorka jej povedala, že mi to už má začať dávať.

Inak som nespokojná a hladná a kričím. Nechutí mi tak ako mamine, no ale keď iné nie je, tak zjem. Ja vlastne zjem všetko, čo mi dajú. Mama mi hovorí kliešť.

Prisajem sa a odpadnem až vtedy, keď mám bruško vyššie ako nos. Niektoré veci mám už tak smiešne malé, že ma to nich nikto nevie natlačiť. A už aj plienky mi začínajú byť tesné, lenže mama mi povedala, že ešte máme tri veľké balíky takých malých plienok, tak ich musíme minúť. Snáď to nejako ešte vydržím.

Vyrazím na pláž:)

Babka mi zohnala tie plavky, čo mama chcela. Si predstavte, že v bábätkovskom sekáči. Vraj sa tam predávajú veci po iných deťoch. A stáli tri eurá.

Neviem, či to je veľa, ale mama sa veľmi potešila a babka ich hneď aj kúpila. Také s chobotnicou, aby som odplašila v mori žraloky (to povedal tatino). Ale ja nechcem odplašiť žraloky, ja sa chcem s nimi hrať. Lebo rybky sa mi páčia. Aj naše rybky v jazierku sú „perfiš“, niekedy sa naháňajú a hryzú ako žraloky, vidno len dve plutvy nad hladinou ako lietajú z jednej strany jazierka na druhú.

A sú to veľkí hladoši, keď im hodíme s mamou také rybkové granulky, skáču nad hladinu a bijú sa o každú jednu ako keby sme im už nikdy nemali dať. Naši ich volajú piraňe.

Idem už spať, už sa mi zatvárajú oči. Čaute všetci.

Vaša Šarlotka

Foto: Braňo Herchl