Cesta do prenatálu, cesta k sebapoznaniu?

„Nikdy nezabudnem na jedného klienta v kurze zameranom na prenatálne obdobie. Cúvali sme po jednotlivých mesiacoch, keď sa v súvislosti so „spomienkami“ na svoj druhý mesiac prenatálneho života tento muž začal prejavovať veľmi emotívne. V tom čase sa jeho matka neúspešne snažila o potrat,“ predstavuje svoj najsilnejší zážitok terapeutka Šárka Vejmolová.

Zdroj: archiv redakce

K návratom do vlastných životov v prenatálnom období ako terapeutickej metóde ju doviedol vlastný syn. Krátko po jeho narodení bola postavená pred hotovú vec – váš syn bude celý život ťažký alergik.

„Povedala som si: Nie! Musí existovať spôsob, ako to zmeniť,“ priznáva vyštudovaná pedagogička, teraz absolventka mnohých odborných kurzov a terapeutka alternatívnych metód. Pracuje s prvkami One brain (kineziológia), SRT, hlbinnej abreaktívnej psychoterapie a so skrytou symbolikou podvedomia.
„Začala som hľadať a nachádzať,“ pokračuje. „Syn je niekoľko rokov bez alergií a ja viem, že to ide. Vytvoriť si život, ktorý žijeme radi a v ktorom sa cítime dobre. Ak naozaj chceme.“

Metóda návratu

V terapii regresie do prenatálneho obdobia života sa pacient dostáva do svojej základnej životnej situácie, keď sa dáva „napospas“, keď sa o seba musí nechať starať a vkladá svoj dôveru do „rúk“, teda do maternice matky.
Tento akt prebieha ešte na embryonálnej úrovni, keď sa už oplodnené vajíčko chystá uhniezdiť v sliznici maternice.
„Než sa uhniezdi, je oplodnené vajíčko dokonalou, samovyživujúcou individualitou, ktorá sa iba rozhoduje, či sa v matkinom lone vôbec uhniezdi,“ domnieva sa terapeutka.
Samozrejme, že tak možno hovoriť iba s ľuďmi, ktorí sa narodili, teda rozhodli sa vlastne: „Áno, idem do toho.“ Pocity sprevádzajúce toto rozhodnutie by sme slovne mohli formulovať takto:

Aké boli emócie, ktoré toto rozhodnutie sprevádzali?

Bol to pocit prijatia, radosti alebo strach?

Podobné pocity nás potom sprevádzajú počas života v okamihoch, ktoré túto situáciu pripomínajú. Často sú s tým spojené mnohé problémy, ako túžba kombinovaná s nedôverou alebo neschopnosť prijať lásku. Terapia to rieši skúmaním prvých dní nášho života.

Tie nám podľa terapeutky môžu ovplyvniť celý život:

Mnoho ľudí, najmä žien, sa stretáva s pocitom, že sa necíti vo svojej ženskej koži úplne ako doma. To je najčastejší jav u druhých dcér, keď rodičia očakávali narodenie chlapca a prišlo opäť dievčatko. Táto žena má často potrebu druhým dokazovať, že si ich lásku zaslúži, a nevedomky napĺňa ich predstavu, že by vlastne mala byť muž. Robí to často prostredníctvom typicky mužskej vlastnosti alebo postoja – je výkonná, pracovne úspešná, často popiera svoje ženstvo, prípadne nemá deti.

Táto metóda má jednu hlavnú podmienku úspešnej liečby: musíme jej veriť.

O význame prvých dní našej existencie sú však pevne presvedčení i vedci:

Nový život musíme rešpektovať od samého začiatku a je dôležité, aby bol považovaný za rovnocenného partnera v dialógu s matkou a ďalšími ľuďmi. Tento dialóg sa začína v okamihu počatia a pokračuje vo všetkých ďalších štádiách života. Ovplyvňuje kvalitu pôrodu a kvalitu vývoja človeka v detstve, dospievaní a dospelosti práve tak, ako schopnosť milovať a uznávať druhých alebo nadväzovať hodnotné vzťahy.

Takto naliehavo nás žiada o úctu k životu medzinárodne uznávaný psychológ a pôrodník Peter Fedor-Freybergh. Prenatálne obdobie života predstavuje podľa neho unikátnu príležitosť, ako predísť mnohým psychickým, emočným aj telesným problémom v neskoršom živote.

Tiene

Tiene zážitkov nášho bazálneho vzťahu – vzťahu s matkou pred naším narodením – sa v našom neskoršom živote premietajú do nášho partnerského života.
Naše citlivé miestečká sa hlásia v podobe všelijakých zdravotných, psychických a vzťahových problémov.
Ženy môžu svoje hlboko zakorenené boliestky pozorovať v predmenštruačnom období. Najmä pri silných prejavoch predmenštruačného syndrómu (PMS) žena siaha až na dno svojho ženstva, svojej citlivosti, zvýraznene ukazuje svoje problémy.

Neobmedzený dialóg

Tehotenstvo skutočne môžeme vnímať ako aktívny dialóg medzi matkou a dieťaťom. Dôkaz hodnoty nenarodeného života prinášajú samotné mamičky, ktoré sú tradične vnímavejšie ako odborníci: o novom živote, ktorý vnútri nich pulzuje, nikdy nehovoria ako o embryu alebo o plode, ale hovoria o svojom dieťati alebo ho už nazývajú menom či prezývkou. Tento dialóg sa začína vo chvíli, keď vedome či podvedome začnú svoje nenarodené dieťa nazývať TY, a nie to.

Zdroje:
Marek, V.: Nová doba porodní, Eminent, 2002
Verny, K. et Kelly, J.: The Secret Life of the Unborn Child, 1981