Chcete, aby vaše dieťa skoro hovorilo? Spievajte mu

Dieťa si reč osvojuje napodobňovaním. Čím častejšie bude dostávať vhodné zvukové podnety, tým častejšie ich bude napodobňovať. To je dôležité zvlášť v období, keď samo ešte nehovorí. V tomto období vníma hlavne zvukovú stránku reči. Podľa rytmu, melódie, intonácie atď. sa naučí rozpoznať obsah nášho prejavu, hoci jednotlivým výrazom nerozumie. Hovoríme, že nemluvňa vníma tzv. modulačné faktory reči (silu, výšku, melódiu, farbu, tempo atď.).

Hlas matky

Sila hlasu vyjadruje hlasitosť, ktorej škála sa začína pri šepote a končí sa krikom. Prízvuk súvisí s materinskou rečou, výška hovorenej reči závisí od komunikovaného obsahu, ako je tento obsah pre hovoriaceho dôležitý, či sa pýtame, voláme, oznamujeme, či hlas počas prejavu klesá nahor alebo dolu. Vzniká melódia a intonácia reči. Farba hlasu je pre každého človeka charakteristická, podľa farby hlasu spoznáme, s kým hovoríme. V prejave tiež meníme tempo reči. Bábätko sa opakovaným počúvaním naučí rozoznávať hlasy blízkych ľudí. Čoskoro bezpečne rozpozná hlas matky od iných ženských hlasov. Intenzívne vníma rozdiely a učí sa ich spoznávať.

V žiadnej inej forme reči než v ľudskom speve nie je tak ideálne zastúpená celá škála modulačných faktorov. Už pri striedaní dvoch tónov môžeme vytvoriť rôzne melódie, rytmickým opakovaním a tempom „pesničku“ meníme (uspávanka, pochod…). Práve spev piesní rozvíjaniu reči (okrem rozprávok a riekaniek) veľmi dobre pomáha, jeho význam je pre rozvoj reči nenahraditeľný.

Kulisy doby

Pôvod piesní je v ľudových slávnostiach a obyčajoch a rovnako ako riekanky a básničky boli v minulosti jednoduché pesničky a popevky súčasťou každodenného života či už na dedine, alebo v meste. Spievalo sa pri práci aj pre zábavu. A ako sme na tom so spievaním doma dnes? Počúvame rádio, magnetofón, televíziu… na spievanie neostáva priestor. Dobrovoľne sa obklopujeme kulisami hudby, často na hranici hygienických hlukových noriem. V takomto prostredí je pre malé dieťa veľmi ťažké naučiť sa sluchom rozoznávať kvalitu jednotlivých zvukov.

Mnoho rodičov kúpi dieťaťu profesionálne nahrávky detských alebo ľudových piesní a potom treba už len stlačiť tlačidlo. Ale dieťa potrebuje počuť práve náš hlas „v akcii“, náš hoci aj nedokonalý spev. Nie je nutné podávať profesionálne výkony. Stačí obyčajné melodické a rytmické zaspievanie jednoduchých spievaniek a veršovaniek.

Na Babywebe tiež nájdete:

• Šušlanie pred deťmi? Odpustime si ho
• S bábätkom na koncert?
• Ako rýchlo uspať dieťa
• Chcete sebavedomé a šikovné dieťa? Čítajte mu!

Neviete spievať? Nič to!

V logopedickej ambulancii sa od rodičov často dozvedám, že s dieťaťom a deťmi nespievajú, lebo to nevedia. Omyl! Každý je schopný spievať. Dieťa svojich rodičov bezvýhradne miluje takých, akí sú, nehodnotí ich a prijíma, čo mu ponúknu. Akýkoľvek pokus o spievanie je vždy lepší než nič. Ľudí, čo skutočne nemajú hudobný sluch, je veľmi málo. Viac než na melódiu sa zamerajme na rytmus a tempo.

Pri pokojnom a rytmickom speve sa dieťa v náručí upokojí, prestane plakať, počúva, často aj zaspí. Keď nám spievanie príliš nejde, vytvoríme si vlastnú rytmizáciu jednoduchých slov, slovných spojení či viet. Nepúšťame sa do komplikovaných melódií, ale na dvoch tónoch (klesáme a stúpame hlasom v rytme) vytvoríme vlastnú „pesničku“. Použijeme meno dieťaťa a spojíme ho s činnosťou, ktorú práve robíme, alebo pomenúvame hračky, osoby… Napríklad Ma-ja ha-já u mamy, bu-de sko-ro spin-kať. Kú-pe-me Aničku, u-mý-va-me ručičku, u-my-je-me i nožičku… Väčšinou takto rytmizujeme spontánne. Pre dieťa to má obrovský význam. A preto nemyslime na správnu intonáciu, nespievajme „slová a tóny“, ale radosť, smútok, ľútosť, lásku… spievajme srdcom.

Náš hlas je originál

Do repertoáru postupne zaraďujeme jednoduché populárne detské riekanky a pesničky, môžeme ich tiež spojiť s pohybom, tancom…

Napríklad Ťap, ťap, ťapušky, Cupi lupi do chalupy, Varila myšička kašičku a pod. Knižky pre najmenších ponúkajú celý rad takýchto pesničiek.

Ľahko zistíme, či rodičia doma dieťa k spievaniu vedú a spievajú s ním. Keď deti v logopedickej ambulancii vyzveme, aby niečo zaspievali, lovia v pamäti. Rodičia im našepkávajú, aby zaspievali, čo sa učia v škôlke alebo niečo z tej super kazety, čo majú doma. V škôlke však už dieťa zmeškaný čas nedobehne. To už má mať napočúvaný slušný repertoár pesničiek a tie ľahšie má mať aj „v krvi“. Niektorí rodičia sa dokonca cítia dotknutí, keď ich na to upozorníme. Predsa sa pred dieťaťom nebudú strápňovať! Ale dieťa potrebuje vnímať spievanie už od narodenia, pri uspávaní, pestovaní, kúpaní…

Tak ako čítanie rozprávok a recitovanie riekaniek, aj spievanie je emocionálna záležitosť. Pre naše dieťa je podstatné, že pesničku spievame práve my, rodičia. Citová väzba dieťaťa a rodiča je jedinečná, dieťa vníma, že náš spev ide zo srdca. Že spievame s láskou, hoci spev nie je dokonalý. Náš hlas je pre dieťa originál!