Detské frázy, ktoré nás dokážu vytočiť

Kráľovstvo za ticho

Ustavičné džavotanie, hlasný prejav a salva otázok. Ktorý rodič by to nepoznal? A hoci vieme, že je toto správanie u detí normálne, je súčasťou ich vývoja, i tak si niekedy zapchávame uši a za pár minút absolútneho ticha by sme dali čokoľvek.

Na druhej strane je toto obdobie veľmi milé a neopakovateľné a deti si z neho odnášajú i mnohé výchovné ponaučenia. Preto je veľmi dôležité, aby sme im čo najdlhšie a najlepšie vydržali odpovedať na ich všetečné otázky a nevybuchovali pri pre nás otravných frázach, ktorými nás dennodenne zahŕňajú. Pre nás rodičov je toto obdobie skúškou rodičovskej trpezlivosti a my by sme sa mali snažiť, aby sme obstáli.

Vety, ktoré nás najviac privádzajú do šialenstva

Server MumPoll.com uskutočnil prieskum, ktorý odhalil najpoužívanejšie detské frázy, ktorými deti svojich rodičov „vytáčajú“ najviac. Do prieskumu bolo zapojených asi tisíc rodín. S takmer stopercentnou garanciou patrí k najotravnejším vetám: „To nie je fér!“, „Vážne musím?“ alebo obľúbené: „To som nebol/a ja.“

Skúšajú, čo si môžu dovoliť

Hovorkyňa prieskumu Emma Elsworthyová komentovala jeho výsledky slovami: „Napriek tomu, že sú deti 99 % času rozkošné, majú schopnosť byť niekedy skutočne neznesiteľné, predovšetkým keď sa pýtajú na absolútne čokoľvek a stále dookola. Deti sú, samozrejme, zvedavé a niekedy odvrávajú, ale nie je to preto, že sú zlé, len skúšajú hranice, kam až môžu zájsť.“

Je jasné, že keby naše deti robili len to, čo majú, čo od nich chceme a želáme si, náš život by bol omnoho jednoduchší. Na druhej strane, keby sa nás stále nevypytovali „prečo“, „ako“ a „načo“, asi by sme sa o dosť viac nudili. Navyše zvedavosť je výborná vlastnosť, vďaka ktorej sa dajú nadobudnúť mnohé vzácne poznatky a vedomosti, ktoré by sa deti inak nedozvedeli. Takže sa snažme povzniesť a odpovedať, kým je to možné.

A prečo?

Štúdia tiež ukázala, že až 37 % mamičiek a otcov sa nedokáže vyrovnať s najčastejšou otázkou, ktorá sa začína slovom „prečo“. A tak to ide stále dookola. Polovica britských rodičov tiež priznáva, že im najväčšiu hrôzu naháňa vetička „ja sa nudím“, po ktorej nasledujú dlhé hodiny nariekania a sťažovania.

Cestovanie je peklo

Druhou otázkou, ktorá napína rodičovské nervy na prasknutie, je známa cestovateľská fráza: „Už tam budeme?“, ktorá je samozrejmosťou azda v každom aute s malým dieťaťom pri jazde, ktorá trvá dlhšie ako desať minút. Ďalším častým strašiakom rodičov je klasická otázka „Vážne musím?“, ktorú môžeme počuť v akejkoľvek situácii, počínajúc rodičovskou prosbou o upratanie izby až po „najedz sa“.

Čítajte tiež:

• Nálepkou hyperaktívny sa zbytočne plytvá
• Ani víťaz, ani porazený: Gordonova metóda pomáha komunikácii medzi rodičmi a deťmi
• Dieťa robí zle! Prečo?

Kto to bol?

Veľmi častou „štartovacou“ vetou je pre rodičov: „to som nebol/a ja“. Touto vetou sa naše ratolesti snažia ospravedlniť zničenie nejakého predmetu, ublíženie súrodencovi alebo kamarátovi alebo iný čin, o ktorom vedia, že vyvolá negatívnu reakciu dospelých. A to, samozrejme, i v prípade, že to nikto iný v skutočnosti urobiť nemohol.

Vety, ktoré nám dokážu ublížiť

Najhoršie pre každého rodiča je určite počuť: „nenávidím ťa!“ alebo: „nikdy mi nič nedovolíš!“. Tieto vety by sme však nemali vnímať cez svoje city, pretože deti používajú skôr ako slovnú zbraň proti autorite, bez toho, aby to, čo hovoria, mysleli skutočne vážne.

Zdroj: najmama.sk