Inšpirujte sa jedálnym lístkom pre deti od jedného do troch rokov

Mlieko

Aj v súčasnosti zostáva dôležitou potravinou mlieko. Dieťa by malo denne vypiť asi 500 ml mlieka. Do dvoch rokov veku nepodávame mlieko so zníženým obsahom tuku.
Do jedálneho lístka zaraďujeme aj ďalšie mliečne výrobky – mäkký tvaroh, jogurt a syry, ktoré sú bohatým zdrojom dôležitého vápnika, ďalej chudé mäso, obilniny, strukoviny, chlieb (spočiatku bez kôrky) a pečivo. Zelenina a ovocie by sa mali podávať každý deň.

Čo by v jedálnom lístku nemalo byť

Dieťaťu nedávame mastné, sladké a vyprážané pokrmy, údeniny, korenené a priveľmi slané potraviny, sladké malinovky a podobne. Jedlá rýchleho občerstvenia (fast food), ako sú hranolky, pečené klobásy, párky v rožku, hamburgery s majonézou atď. by dieťa v tomto, ale ani v neskoršom veku nemalo jesť.

Detský jedálny lístok

Strava má byť rozdelená na celý deň. Častejšie, ale menšie porcie jedla v priebehu dňa nasýtia kvalitnejšie. Medzi jednotlivými jedlami nechávajte interval 3-3,5 hodiny, aby bolo predchádzajúce jedlo už strávené a zvýšila sa chuť na ďalší pokrm.
U nás sa často väčšina príjmu potravy presúva do popoludňajších a večerných hodín. Dieťa tak väčšiu časť energie z jedla prijíma v čase, keď už ju vlastne nepotrebuje.

Rozdelenie dennej stravy

• raňajky – 25 %

• desiata – 10 – 15 %

• obed – 30 – 35 %

• olovrant – 10 %

• večera – 15 – 20 %

Mali by ste vedieť, že…

• jedálny lístok by mal obsahovať také potraviny, ktoré sa k sebe hodia chuťovo, farebne aj konzistenciou a mali by byť príjemné na pohľad.

• násilné nútenie určitého jedla pravdepodobne vyvolá u dieťaťa opačnú reakciu a trvalé odmietanie, ktoré môže pretrvať až do dospelosti.

• nový pokrm ponúkajte iba v malom množstve na začiatku zvyčajného jedla, keď je dieťa ešte hladné.

• zavádzanie nových druhov potravín môže byť spojené aj s rizikom alergickej reakcie, preto je dobré zavádzať nové druhy ovocia, zeleniny a iné potraviny postupne s odstupom 2-3 dní, aby sme rozpoznali prípadnú neznášanlivosť niektorej z nich.

• netrestajte dieťa, keď určité jedlo nechce, ale ani mu nesľubujte odmenu, keď zje jedlo bez protestov.

• s pribúdajúcim vekom môže dieťa väčšinu jedál jesť spolu s dospelými. Pri príprave jedla spravidla postupujeme tak, že časť hotového, ešte neokoreneného pokrmu oddelíme pre dieťa a zvyšný pokrm korením a soľou upravíme pre ostatných členov rodiny.

• odporúčame, aby dieťa pri príprave jedla pomáhalo, pretože si k nemu vytvorí vzťah a oveľa ochotnejšie ho potom konzumuje.

• nenúťte dieťa, aby zjedlo viac, ako samo chce. Ak normálne rastie, je zrejmé, že je dosť.

• keď sa dieťa s jedlom neponáhľa, nesúrte ho. Je normálne, že deti jedia pomalšie ako dospelí.

• u batoliat je veľké riziko dusenia pri jedle. Medzi potraviny, ktoré dieťa môže vdýchnuť, patria hlavne tie, ktoré sú tvrdé a ťažko rozpustné. Preto je dôležité, aby dieťa jedlo pokojne a pri jedle nebehalo. Pozor na kúsky surovej zeleniny a ovocia, kandizované ovocie a pukance. Oriešky, mandle a iné podobné potraviny by batoľa nemalo jesť vôbec.

• pre správny vývoj dieťaťa nie je nutná len kvalitná a pestrá strava, ale aj dostatok lásky, dobré vzťahy v rodine a pokojná atmosféra pri stolovaní.

Praktické rady pri príprave jedálneho lístka pre batoľatá

Ako by mal vyzerať správny jedálny lístok pre deti vo veku od jedného do troch rokov?

Polievky

Polievky sú dôležitým a u detí väčšinou obľúbeným pokrmom. Podávame ich pred hlavným jedlom na obed, kedy povzbudia chuť na jedlo a pripravia tráviaci trakt na prijatie hlavného chodu. Druh polievky vyberáme tak, aby chuťovo a výživovo dopĺňala celý obed. Menším deťom polievky mixujeme a nedávame im veľké porcie, aby sa príliš nezasýtili a aby sme ich tým neodradili od ďalšieho chodu. Polievky sú vhodné aj na večeru, a to najmä v zime, keď ich môžeme doplniť krajcom chleba alebo pečivom. V horúcich letných dňoch prídu určite vhod osviežujúce a výživné polievky z ovocia.

U detí venujeme pozornosť dochuteniu polievok. Snažíme sa používať nedráždivé korenie, predovšetkým zelené bylinky, a úplne vylúčime čierne korenie a iné ostré korenia. Učíme deti menej soliť a v obmedzenom množstve používame dochucovadlá, ako je vegeta, ktoré obsahujú značné množstvo soli.

Mäso

Najväčšie zastúpenie by v jedálnom lístku detí malo mať mäso drobných domácich zvierat, teda kuracie, morčacie, králičie a ryby, hlavne morské. Vhodné je aj teľacie a jahňacie mäso, hovädzie a bravčové mäso podávame v menšej miere, divinu a vnútornosti dávame deťom len výnimočne. Mäso pripravujeme najčastejšie varené alebo dusené, musí byť mäkké a malo by sa dať dobre hrýzť. Menším deťom mäso mixujeme.

V žiadnom prípade na detský tanier nepatria mastné a korenené mäsité jedlá, na prípravu nepoužívame zmesi korenia s glutamanom sodným. Mäso nemusia mať deti každý deň. Jedálny lístok by mal byť čo najpestrejší a z bohatej ponuky ďalších surovín (zeleniny, cestovín, strukovín a obilnín) môžeme pripraviť veľmi chutné a výživné bezmäsité jedlá.

Denný prísun mäsa by mal byť 25 – 40 g podľa veku dieťaťa. Asi 30 g mäsa nahradí jedno vajce alebo 4-5 lyžíc varených strukovín.

Strukoviny

V detskom stravovaní sa málo objavujú strukoviny, aj keď sú veľmi výživné a svojou hodnotou dokážu nahradiť mäso. Strukoviny by mali byť v detskom jedálnom lístku najmenej jedenkrát týždenne. Úplne nevhodná je kombinácia strukovín a údeniny.

Strukoviny spôsobujú nafukovanie, tieto problémy sa zmiernia dokonalým varením domäkka, pasírovaním alebo mixovaním a ochutením napríklad majoránom, rascou či bazalkou. Odporúčam začať s drobnou červenou šošovicou, ktorá sa po namočení uvarí za 10-15 minút.

Čítajte tiež:

• Test: Aký je váš vzťah k jedlu?
• Jedlo ako závislosť
• Žijeme BIO, žijeme lepšie?

Zemiaky

Zemiaky predstavujú veľmi dobrý zdroj energie predovšetkým pre vysoký podiel škrobu a obsahujú cenné látky, hlavne draslík. Najčastejšie ich podávame ako prílohu k rôznym pokrmom. Koncom zimy, keď sa kvalita niektorých odrôd zhoršuje, ich podávame menej a volíme iné prílohy.

Zelenina

Zelenina patrí vo výžive dieťaťa k dôležitým potravinám. Jej výber závisí predovšetkým od veku dieťaťa. Je totiž rozdielne stráviteľná pre nadúvanie, obsah vlákniny alebo niektoré relatívne nepriaznivé látky. K prvým druhom zeleniny v detskom jedálnom lístku patrí mrkva a cuketa, pre príjemne sladkastú chuť je obľúbený hrášok.

Ovocie

Ovocie možno použiť čerstvé i tepelne upravené. Vynikajúce sú čerstvé ovocné šťavy, pri príprave nápoja ich riedime pitnou vodou. Tepelnou úpravou sa znižuje kyslosť ovocia, zlepšuje sa jeho stráviteľnosť a takto upravené je vhodnejšie najmä pre menšie deti. K prvým druhom ovocia v detskom jedálnom lístku patria banány, jablká (olúpané), neskôr podávame hrušky (podusené), jahody a postupne pridávame ďalšie druhy ovocia.

Cestoviny

Cestoviny patria k potravinám s pomerne krátkym časom prípravy, dajú sa rôzne kombinovať s mäsom, vajcom, so syrom či zeleninou a sú aj výživovo hodnotné. Zaujímavým spestrením jedálneho lístka môžu byť pohánkové či amarantové cestoviny. Cestoviny podávame asi jedenkrát týždenne.

Obilninové kaše

Kaše z obilnín – pšena, krupice (pšeničnej a kukuričnej), krúpov, ovsených vločiek a ryže sú vhodným pokrmom, trebárs na večeru, aj pre väčšie deti. Jednotlivé obilniny môžeme navzájom kombinovať, napríklad pripravíme kašu z ovsených vločiek a krupice, z ryže a pšena. Náš čas výrazne ušetrí instantné kaše, ktorých je v obchodoch bohatý výber.

Kašu môžeme osladiť cukrom (aj prírodným) alebo tekutým medom. Porciu kaše môžeme obložiť pokrájaným čerstvým ovocím alebo kompótom, kopčekmi vyšľahaného tvarohu či jogurtu. Ak vaše deti nepatria práve k veľkým jedákom, zaručený úspech budete mať s kašou, ktorú na tanieri ozdobíte pomocou ovocia, zaváranín, jogurtu, hrozienok (prepláchnutých) atď., ktoré poukladáte do podoby rôznych tvárí.

Nátierky

Nátierky môžeme podávať na raňajky, desiatu či olovrant alebo ako ľahkú večeru. Nemali by byť pikantné, ale ani chuťovo nevýrazné. Na dochutenie sa snažíme čo najviac využiť bylinky – petržlenovú či zelerovú vňať, pažítku, žeruchu, kôpor, bazalku.

Nátierky rozotierame na celozrnné pečivo alebo chlieb, využiť môžeme aj rôzne druhy krehkého chleba. Pre lepší vzhľad môžeme krajce chleba nakrájať na menšie tvary (na štvorčeky, trojuholníčky a pod.) a nezabudneme ich ozdobiť zeleninou.

Sladkosti

Sladké pochúťky sa stali synonymom detstva, ale všetci vieme, že našim deťom veľmi neprospievajú – deti po nich strácajú chuť pravidelne jesť, kazia sa im zuby a nedodávajú organizmu žiadne živiny. Veľmi opatrní budeme v podávaní kupovaných sladkostí.