Keď bábätko stále plače

„Aj ja som to so staršou dcérou zažila, preto viem, ako sa ženy cítia,“ usmieva sa Klára Borůvková, ktorá pôsobí ako dula, laktačná poradkyňa a prevádzkuje i poradňu pre rodičov extrémne uplakaných detí.

„Zvyčajne mi mamičky zavolajú s prosbou o radu s dojčením. Je to logické – keď je dieťa nepokojné a plačlivé, zle pije a málo priberá na hmotnosti. To sa nepáči detskému lekárovi a vzniká problém. Problém, ktorý sa skrýva za dojčenie a mamička ho nedokáže pomenovať. Vlastne, keď o tom uvažujem, mamičky nadmerný plač a nespavé deti väčšinou nepovažujú za problém, ktorý by mali riešiť. Konštatujú to, ale majú pocit, že musia trpieť dovtedy, než z toho dieťa vyrastie. Ani klasické knihy o materstve a starostlivosti o novorodencov neporadia. Tie síce uvádzajú, že deti trpia nadúvaním, že niekedy zle spia, ale radu neponúkajú. Potom mamičku o to viac prekvapí, že riešenie existuje.“

Nesprávne postupy?

Matky majú niekedy (i vplyvom svojich mamičiek či babičiek) pocit, že predsa nemôžu dieťa rozmaznávať už od začiatku. Že brať si novorodenca do postele je nesprávne (… zaľahnem ho, bude chcieť so mnou spať do dospelosti… ), že si tým vlastne spôsobia do budúcnosti ešte väčšie problémy. „Kedy inokedy sa však maznať s bábätkom, než keď je ešte úplne maličké? Keď sa potrebuje adaptovať na vonkajší svet a cítiť bezpečie a maminu lásku?“ pýta sa Klára Borůvková.

Štvrtý trimester

„Niekedy mamička úplne presne nerozumie signálom, ktoré bábätko vysiela. Niekedy sú signály také slabučké, že odhaliť ich môže byť pre neskúsenú matku príliš ťažké,“ upozorňuje dula.

Nepokoj veľmi súvisí s celkovým preťažením nervovej sústavy novorodenca. Autor zaujímavých kníh o deťoch Harvey Karp (Najšťastnejšie bábätko v okolí, Najšťastnejšie batoľa v okolí) má pre prvé tri mesiace života termín „štvrtý trimester“. Tvrdí totiž, že deti sa rodia príliš nezrelé a mnoho vnemov okolitého sveta ich preťažuje.

Sú však vybavené radom reflexov, ktoré im umožňujú vyrovnať sa s tým. Patrí k nim i plač, keď už je všetkého veľa. Edukatívne hračky, farby, zvuky, to všetko na bábätko pôsobí rušivo, ak nerešpektujeme jeho limity, mieru, po ktorú je to pre bábätko únosné. V prvých týždňoch života potrebuje dieťa hlavne spať a spať.

Keď nemôže, unavený organizmus sa, paradoxne, správa tak, akoby malo o všetko v okolí záujem. Bojuje proti únave aktivitou. A nakoniec plače a plače a plače. Plačlivé deti zle spia i v noci, to je ďalší paradox.

Čítajte tiež:

• Náročný život s náročným dieťaťom
• Popôrodná depresia
• Neuveriteľné schopnosti novorodencov

Dieťa ako barometer

Myslíme si, že dieťa prežíva intenzívny pocit, že sa chce vrátiť tam, kde mu bolo dobre – k mamičke do maternice. Pomôžme mu a bude spokojné. Zabalením do zavinovačky, znehybnením (vyzerá to desivo, ale reflexné rozhodenie ručičiek bábätko vystraší, prebudí sa a opäť je dôvod na plač), priviažte si ho do šatky na brucho, pestujte ho, hojdajte, klokankujte (v polohe chrbátik pritlačený na mamičkino bruško so skrčenými nôžkami).

Ale pozor! „Dôležité je aj vnútorné nastavenie mamičky – keď je zúfalá, nešťastná z plaču a neverí si, dieťa to cíti. Deti sú veľkým barometrom! Niekedy ho môžete hojdať a pestovať aj tri hodiny a rovnako sa dočkáte plaču,“ varuje Klára Borůvková.

„Dieťa skrátka potrebuje bezpečie, pokojnú starostlivú osobu, ktorá ho pevne zovrie v náručí a dodá mu sebadôveru. A mala by to byť práve sebavedomá mamička, istá si svojou starostlivosťou. Dodá tým istotu i svojmu bábätku.“