Kristína v 17. tt: Úraz

Foto: Zuzana Beringerová, www.sofiafoto.sk

Akoby zázrakom sa mi vrátila energia a aj každodenná únava poľavila. Na cvičenie okrem krátkej jogy som však už nemala síl. Musela som si stanoviť priority. Teraz nimi bolo urobiť to nevyhnutné, čo si film vyžaduje, a medzitým sa snažiť ušetriť čo najviac energie. Pár dní sa takýto režim dá zvládnuť, ale fungovať takto celý týždeň si naozaj vyžadovalo dobré plánovanie.

Posledné tri dni, keď sme natáčali, som vstávala pred piatou, strávila hodinu až dve šoférovaním a okolo dvanásť hodín na nohách a koncentrovaná. Samozrejme som sa snažila sedieť, kedy sa len dalo. No viac ako desať minút oddychu som nikdy nemala. V myšlienkach som začala obdivovať tehotné ženy, ktoré v takomto čase musia vstávať do práce a hodiny v nej tráviť na nohách. Keď som sa po takýchto dňoch vrátila domov, len som si stihla niečo ľahké uvariť, už na mňa prišla taká únava a ospalosť, že som sotva stihla prejsť do postele.

Práve počas celého týždňa mi pomohli jogové cviky, s ktorými sa dá aj v stoji alebo jednoduchom sede ponaťahovať svaly a osviežiť, ďalšími zasa večer uvoľniť. Vyžadujú si minimálny výdaj energie, ale veľa jej dodajú. O to viac sa teším na hodiny tehotenskej jogy, kam začnem chodiť hneď, ako sa mi skončia filmové povinnosti.

V takéto dni, keď sa musí riešiť jeden problém za druhým a každú chvíľu sa o niečom rozhodovať, sa dá len ťažko myslieť na vlastné brucho. Veľakrát som naň celkom zabudla, čo bol veľký nezvyk oproti predchádzajúcim týždňom. Keď som napríklad ležala natlačená v kufri auta spolu s kamerou, až vtedy som si uvedomila, že s väčším bruchom by som tu určite takto ležať nemohla. Alebo keď sa nedal otvoriť kufor, preliezla som cez operadlá na zadné sedadlá. Až o niekoľko sekúnd neskôr som si spomenula, že si musím dať pozor, aby som si neudrela brucho. Dokonca som si ani nevedela spomenúť, ako som preliezala a či som si na brucho nezatlačila. Nemala som z toho radosť.

Čítajte tiež:

• Desať superpotravín na správny vývoj mozgu bábätka
• Strie: Bojujte proti nim prírodnou cestou
• Bylinkové tehotenstvo

No a potom sa stala veľká nepríjemnosť. Ked‘ som sa rozprávala s hercami a naznačovala niečo rukami, niekto zo štábu si nevšimol, že mám ruku opretú vo dverách auta a z nejakého dôvodu tie dvere zatvoril. Bolo to staré auto, ktoré sme vždy zatvárali silným buchnutím. Natáčali sme pri diaľnici, takže moje vykríknutie nebolo počuť. Keď dvere nešli kvôli mojej ruke zatvoriť, niekto, kto sa nepozeral, sa pokúsil tie dvere zatvoriť znova. A znova mi privrel ruku medzi zápästím a lakťom do dverí. Až druhý výkrik pomohol. Lenže po prvom šoku ruka neprestala bolieť a ja som zvyšok dňa strávila popri práci myšlienkami, že môže byť zlomená. A že nebudem môcť ísť na röntgen. A ani sa vrátiť k cvičeniu. A že budem obmedzená nielen rastúcim bruchom, ale aj rukou v sadre. Myšlienky sa rozvíjali do rôznych scenárov.

Keď som prišla domov, až vtedy som sa mohla vyzliecť a ruky si porovnať. Nerozlišovali sa ani som na mieste nemala modrinu, ale bolesť v určitých pohyboch bola stále prítomná. Rozhodla som sa zatiaľ do nemocnice nejsť, ale počkať minimálne deň, či bolesť prejde, aby som sa vyhla zbytočným vyšetreniam, ktoré by mohli ublížiť alebo vyrušiť človiečika v bruchu. Ako to dopadlo, vám budem môcť napísať až na budúci týždeň.

Kristína je v 17. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

Partnerom rubriky je: Femibion – väčšia istota pre mamičku, že bude mať dostatok aktívnej formy kyseliny listovej pre správny vývoj svojho bábätka. Prečo? Vďaka Metafolínu. Viac o doplnku stravy na www.femibion.sk.