Malá hlava, nízke IQ? Čo prezradí veľkosť lebky

Hoci sa po narodení hovorí predovšetkým o hmotnosti a dĺžke dieťaťa, rovnako dôležitý je aj ďalší ukazovateľ, ktorý tiež meriame a sledujeme. Ide o obvod hlavy, pretože veľkosť lebky koreluje s veľkosťou mozgu. Ak by napríklad bola neúmerne malá, môže to ukazovať na problém, ktorý by mohol mať zásadný vplyv na ďalší život. Existuje aj jasný vzťah medzi rastom mozgu a rastom lebky a medzi veľkosťou mozgu a vyšším IQ, zreteľné je to hlavne od štvrtého roku veku.

Lebka najviac rastie pred pôrodom a prvé dva roky života

Preto sledujeme veľkosť lebky dieťaťa už počas prenatálneho vývoja jednak kvôli vývoju dieťaťa a jednak pre plánovanie pôrodu, keď treba vziať do úvahy prípadný kefalopelvický nepomer, keď bude hlava príliš veľká vzhľadom na šírku matkinej panvy.

Lebka a s ňou aj mozog najviac rastú posledné tri mesiace pred pôrodom a následne v prvých dvoch rokoch po narodení. V šiestich rokoch má dieťa deväťdesiat percent veľkosti hlavy, ktorú bude mať v dospelosti. Od narodenia zhruba do dvoch rokov sa meria takzvaný horizontálny obvod mozgovej časti lebky medzi glabellou, čo je miesto na čele nad koreňom nosa, a najzadnejšou časťou mozgu. Údaje sa zanášajú do grafu.

Pri narodení má detská hlava v priemere obvod 34 centimetrovpočas prvého polroka povyrastie zhruba o jeden až jeden a pol centimetra mesačnedruhého pol roka života vyrastie zhruba o pol centimetra mesačne

Ročné dieťa tak má o deväť až desať centimetrov väčší obvod hlavy ako pri narodení. Napriek tomu treba vziať do úvahy, že chlapci majú v priemere o čosi väčšiu lebku ako dievčatá, pri narodení je to rozdiel asi pol centimetra. Preto sa používajú pre obe pohlavia odlišné grafy. V niektorých rodinách sú navyše bežné hlavy menšie alebo väčšie a neznamená to žiadnu odchýlku či problém.

Je tiež pravdepodobné, že jedenapolročný chlapec, ktorý má celkovo väčší vzrast, bude mať viditeľne väčšiu hlavu ako jeho drobnejší vrstovník a obaja pritom budú úplne v poriadku. V týchto prípadoch je potrebné posudzovať celkové proporcie, rodinné dispozície, vývoj veľkosti hlavy v čase a všímať si prípadné výkyvy.

Príliš malý mozog máva viac príčin

Keď sa človek nevyvíja, zostáva aj lebka malá a hovoríme o mikrocefálii, ak je oboje v norme, ide o normocefáliu. Ak je lebka väčšia, ide o makrocefáliu – v tomto prípade to však neznamená, že je mozog väčší, ale svedčí to skôr o nejakom jeho poškodení, problém môže byť napríklad s mozgovými komorami.

Mikrocefália máva viacero príčin. Spôsobujú ju rôzne genetické syndrómy, ale môže súvisieť tiež s poškodením počas fetálneho vývoja (napríklad nedostatočné prekrvenie, a teda nedostatočná výživa, nadmerná konzumácia alkoholu u matky, vírusová infekcia, ako napríklad rubeola alebo toxoplazmóza počas tehotenstva).

Našťastie sa poškodenie, ktoré vzniklo počas gravidity, dá čiastočne dohnať, pretože mozog má úžasnú autoregeneračnú schopnosť. Keď mu napríklad počas vnútromaternicového vývoja chýba kyslík, telo zmení jeho distribúciu tak, aby ho mozog dostával prednostne. Bohužiaľ, niekedy to nestačí a poškodenie býva nevratné, rovnako ako v prípade, keď je jeho poškodenie napríklad pre vírusovú infekciu väčšie.

Pri mikrocefálii ako prejave niektorých syndrómov záleží na ich charaktere. V každom prípade je dôležité včasné podchytenie, vďaka ktorému možno zabrániť niektorým komplikáciám, ale celkovo nebýva prognóza pri genetickom poškodení veľmi priaznivá.

S malou hlavou sa, pochopiteľne, rodia aj predčasne narodené deti, ale v ich prípade hlava – ak nemajú nejaké ďalšie komplikácie – zodpovedá proporciám a na vývoj ich mozgu a lebky tak nemusí mať predčasné narodenie žiadny vplyv.

Čítajte tiež:

Hydrocefalus: Včasná liečba znamená dobrú prognózu

Včasná diagnostika je mimoriadne dôležitá aj pri hydrocefale, ktorý sa, naopak, prejavuje nadmerne veľkou lebkou. Sama som mala pred časom sedemmesačnú pacientku s podozrením na túto diagnózu, nasvedčovali tomu všetky príznaky. Mala veľkú lebku a typický pohľad detí s hydrocefalom – hovoríme o ňom ako o príznaku zapadajúceho slnka, pretože pri pohľade dole nesleduje horné viečko horný okraj dúhovky, ako to zvyčajne býva, ale vidieť bielko. Vyšetrenie potvrdilo podozrenie a dievčatko podstúpilo neurochirurgický zákrok, vďaka ktorému sa všetko upravilo. Dnes má päť rokov, obvod hlavy má v norme, rovnako zodpovedá norme jeho vývoj. Hydrocefalus vzniká poruchou odtoku mozgovo-miechového moku, ktorý následne utláča mozog.

Pri spomínanom neurochirurgickom zákroku sa do mozgu zavádza hadička, ktorou sa trvalo odvádza prebytočná tekutina do pohrudnice. Inak by jej stúpajúce množstvo utláčalo mozog. Ak sa hydrocefalus podchytí včas, býva ďalší vývoj dieťaťa bezproblémový, aj keď sú, samozrejme, nevyhnutné pravidelné kontroly. Väčší obvod hlavy sa vyskytuje aj pri niektorých vzácnych strádavých metabolických ochoreniach.

Keď fontanely zrastú predčasne

S rastom hlavy súvisia aj fontanely v lebke. Keď sa dieťa narodí, jeho lebečné kosti sú pomerne elastické, navyše majú membránové švy, ktoré sa neskôr osifikujú.

Na lebke sú tiež fontanely, štvorcípe väzivové blany trojuholníkového tvaru, väčšie vpredu a menšie vzadu na hlave, vďaka ktorým môže lebka rásť a vďaka tomu môže správne rásť aj mozog. Fontanela mizne medzi dvanástym až osemnástym mesiacom, niekedy o niečo skôr, inokedy o čosi neskôr, závisí okrem iného aj od toho, aká bola veľká. Niekedy však švy zrastú predčasne, vtedy je potrebný včasný neurochirurgický zákrok.

Rodičia často vzhľad fontanel riešia, pretože vedia, že by mali byť v pokoji, nemali by byť vyklenuté ani prepadnuté, nie každá odchýlka od ideálu však znamená problém, napríklad v podobe infekcie mozgu alebo nedostatku tekutín.

Fontanela zdravého dieťaťa môže mať viacero podôb. Hlavne v prípade, keď je väčšia, môže byť prepadnutá, bez toho, aby to značilo nejaký problém, podobne ako môže byť trochu vyklenutá alebo môže mierne pulzovať a neznamená to, že sa niečo deje. Podobu fontanely môže ovplyvniť závažné akútne ochorenie, čo sa prejavuje výrazným pulzovaním, vyklenutím fontanely, zvýšenou teplotou.

Veľmi dôležité je posúdiť celkový stav dieťaťa – ak je v poriadku, čulé, veselé, dobre je, pije a spí, netreba sa znepokojovať. Varovnými príznakmi sú okrem teploty, ktorá však vôbec nemusí stúpať, neutíšiteľný plač, letargia, vracanie, nechutenstvo a to, že dieťa nechce piť. V takom prípade je fontanela a jej nezvyčajný vzhľad jedným z faktorov, na ktoré treba prihliadnuť a posúdiť, či dieťa napríklad nemá meningitídu.


Článok vznikol v spolupráci s Canadian Medical Care Praha

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist