Neviem, ako ďalej… potrat či dieťa bez otca?

OTÁZKA TÝŽDŇA. Čakám bábätko, ktoré bolo najprv chcené z oboch strán, ale situácia sa zmenila a partner už dieťa nechce. Ja pracujem, mám hypotéku, ale keď odídem na materskú dovolenku, prídem o príjem, pretože partner so mnou ani s dieťaťom zostať nemieni.

Zdroj: archiv redakce

Neviem, čo mám robiť, či ísť na potrat – z čoho sa nervovo zrútim, ale zachránim svoju existenciu, alebo si dieťa nechám, ale prídem o prácu a z materskej sama nevyžijem. Môj ex-partner je dobre situovaný muž, má jedno nezaopatrené dieťa. Chcela by som vedieť, či je povinný finančne sa postarať o mňa aj o dieťa a koľko by mu súd určil výživné.

Janka

Odpovedá Zuzana Hrnčiarová

Podľa zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na okolnosti, ktoré ste uviedli ohľadom majetku otca Vášho dieťaťa, ako aj ohľadom Vašej životnej situácie, by teda súd prihliadol pri stanovení výživného v prípade súdneho konania a podľa toho by určil výšku výživného. Ak teda nie je možné rozumne sa s otcom dieťaťa na výške výživného dohodnúť, odporúčam riešiť situáciu súdnou cestou. V takýchto prípadoch je však lepšie si zaobstarať profesionálnu pomoc advokáta, ktorý by Vás pred súdom zastupoval.

Zároveň treba upozorniť na skutočnosť, že súd môže stanoviť povinnosť platiť výživné len v tom prípade, ak je preukázané otcovstvo (resp. ak je podaný návrh na určenie otcovstva). Podľa zákona o rodine platia tri domnienky otcovstva:

a) otcom dieťaťa je manžel matky (predpokladám však, že to nie je Váš prípad),

b) otcovstvo dieťaťa možno určiť súhlasným vyhlásením rodičov, a to pred matričným úradom alebo pred súdom. V prípade, ak nie je vo Vašom prípade možné dosiahnuť ani takéto určenie otcovstva, prichádza do úvahy ešte tretia možnosť, a to:

c) podanie návrhu na určenie otcovstva na súd. V takomto prípade sa za otca považuje „muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.“ Už zo samotného zákonného znenia vyplýva, že otcovstvo podľa tejto domnienky je možné určiť len po narodení dieťaťa. S konaním o určenie otcovstva je pritom zo zákona spojenie aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.