Od počítačov po bio. Ako kvôli zdravému životnému štýlu nestratiť hlavu

Ako utiecť pred žiarením

Elektromagnetické žiarenie, ktoré so sebou prináša používanie napríklad mobilných telefónov alebo počítačov, sa považuje za škodlivé predovšetkým pre tehotné ženy a malé deti. Dlhodobé dosahy sa síce ešte nedajú presne vyčísliť, napriek tomu už sú zrejmé riziká. Niektoré štúdie sa napríklad zmieňujú o možnej súvislosti s autizmom. Pretože tieto prístroje nemôžeme úplne vyškrtnúť zo svojho života, nájdeme im aspoň zodpovedajúce miesto. Základom je obmedziť dĺžku ich používania a zväčšiť vzdialenosť medzi nami a prístrojom vysielajúcim elektromagnetické vlny. Najjednoduchším opatrením je nemať doma mobil či počítač pri posteli.

Bystré opatrovateľky majú svoje riziká

Ak chceme zaobstarať elektronický prístroj, ktorý stráži dieťa v miestnosti počas našej neprítomnosti, siahnime radšej po jednoduchším analógovom, nie digitálnym. Najlepšie digitálne modely opatrovateliek síce umožňujú okrem zvuku prenášať aj obraz a sú kvalitnejšie, ale pre elektromagnetické žiarenie sú rizikovejšie. Zaťaženie elektrosmogom síce nie je fatálne, ale napriek tomu nie sú tieto prístroje úplne „čisté“.

Všeobecne sa odporúča umiestniť opatrovateľky minimálne asi meter od hlavy bábätka a vybrať si model, ktorý nie je ustavične v pohotovostnom režime. Napokon vypínať by sme sa mali naučiť aj telefóny a počítače, ak ich práve nepoužívame. Počítačový kútik v obývacej izbe by sme mali mať čo najďalej od sedenia, v kuchyni si zase dáme pozor, aby mikrovlnka nestála vo výške detskej hlavy. Tiež sa neodporúča zdržiavať sa blízko nej, keď je v prevádzke.

V aute si telefonovanie odoprieme

V aute alebo vo vlaku sa snažíme netelefonovať v zónach, kde je zlý signál. Prístroj sa to totiž snaží kompenzovať a riziko žiarenie je vyššie. Radšej pošlite esemesku. Úplne najzdravšie je však vôbec v aute netelefonovať, a to platí aj pre spolujazdca. Vlny sa v uzavretom priestore odrážajú tam a späť a my sme im oveľa viac vystavení. V najnutnejších prípadoch radšej použite handsfree. Žiareniu moderných spotrebičov, samozrejme, nemožno zamedziť stopercentne, ale ak to ide, snažíme sa mu rozumne brániť.

Prečítajte si tiež:

• Autizmus: hlboký ponor do vlastného sveta
• Čo je to bio?
• Detské opatrovateľky sú na nezaplatenie

Nezabúdajte vetrať

Málokto by uveril, že kvalita vzduchu doma môže byť dvakrát až stokrát horšia ako vonku. Preto je tak dôležité otvárať v každej miestnosti okná dokorán denne prinajmenšom na desať minút. Prehnanou údržbou bytu tento problém nevyriešime. Naopak. Pokiaľ si nakúpime plejádu upratovacích prostriedkov, môžeme celú situáciu aj zhoršiť, najmä ak obsahujú škodlivé látky, ako sú organické rozpúšťadlá. Radšej si zadovážme šetrný čistiaci prostriedok, po jeho použití všetky povrchy pre istotu ešte opláchneme čistou vodou a potom veľa vetráme.

Ani vytapetovanie detskej izby alebo oživenie nábytku novým náterom nemusí byť len výhrou. Opäť pozor na organické rozpúšťadlá a lepšie je sa vyhnúť akrylátovým farbám. Hlavne však pri všetkých týchto prácach držíme deti mimo domu a vpustíme ich tam, až keď je všetko stopercentne zaschnuté a vyvetrané.

Nie je bio ako bio

Pre dieťa len to najlepšie. Takže bio a eko. Od plienok cez detskú kozmetiku až po potraviny a oblečenie, všetko žiadame v biokvalite. No aj medzi bioproduktmi sú rozdiely. Tak ako si vybrať ten skutočne kvalitný?

Znamená to sledovať, či má patričný certifikát. Ani to však nemusí byť smerodajné, pretože nie každá firma má na to, aby podstúpila certifikačný proces. Ochranná známka by teda mala byť len takým malým pomocníkom, pokiaľ sa nechceme zdržovať študovaním zloženia výrobku, prípadne sa príliš nevyznáme v rôznom názvosloví.

Ochranné známky môžu pomôcť

Na medzinárodnej úrovni sa veľmi často používa nemecký BDIH certifikát, jeden z najstarších, vyslúži si ho prírodná kozmetika, ktorá prejde prísnymi testami. Suroviny, z ktorých sa vyrába, pochádzajú v čo najväčšej miere z ekologického poľnohospodárstva alebo z kontrolovaných zberov vo voľnej prírode. Produkty označené BDIH nesmú obsahovať organické syntetické farbivá, syntetické vône, silikóny, parafín, ropné produkty ani chemické konzervanty. Neboli testované na zvieratách.

Podobne existuje francúzska ochranná známka Ecocert rovnomenného certifikačného orgánu, ktorý vyvinul štandard pre biokozmetiku. Americké ministerstvo poľnohospodárstva zase používa certifikát USDA organic, garantujúci, že produkt má minimálne 95 percent zložiek z ekologického poľnohospodárstva. Zároveň nesmie obsahovať geneticky modifikované suroviny, umelé hnojivá a pesticídy a iné zdraviu škodlivé látky.

České i slovenské certifikované biopotraviny bývajú označené grafickým symbolom BIO a jeho modifikáciami, tuzemská prírodná kozmetika býva označená značkou CPK, prípadne CPK bio – tie by mali byť zárukou kvality a kontroly.

Všeobecne možno povedať, že k zdravým produktom a životnému štýlu by mal človek pristupovať so zdravým rozumom, teda s dostatočnou informovanosťou a primeraným nadhľadom.