Potravinové alergie: Detektívom nielen na tanieri

Zmena našich stravovacích návykov a túžba spoznávať nové chute vedú k rastu výskytu potravinových alergií. Ľudia konzumujú oveľa viac jedál „skrášlených“ rôznymi dochucovadlami, farbivami, skrátka chémiou obsahujúcou alergény. Najviac však bývajú alergiou na potraviny postihnuté deti, dokonca trikrát viac než dospelí. Začína sa to už u dojčiat a batoliat. Pritom vystopovať potravinovú alergiu čo najskôr je dôležité, ale zároveň neľahké.

Príznaky sa zakaždým nerozpoznajú

Žihľavka, ekzém, vracanie, hnačky, bolesti brucha, nádcha, to všetko môžu byť príznaky alergickej reakcie. Ale tiež nemusia a v tom je práve problém. U tých najmenších prezradí potravinovú alergiu najčastejšie ekzém. Dojčené bábätká bývajú vďaka materskému mlieku chránené. Ak sa však u ich rovesníkov kŕmených umelo po jedle pravidelne objavuje ekzém, je potrebné skonzultovať to s lekárom. „Je dôležité prísť čo najskôr, nestrácať čas tým, že budete skúšať iné druhy mlieka,“ radí francúzska nutričná špecialistka Laurence Plumey. „Predovšetkým ak existujú pre alergiu rodinné dispozície.“

Alergia nie je intolerancia

Aby bola situácia ešte o niečo komplikovanejšia, tak okrem alergie existujú aj prípady, že organizmus nie je schopný stráviť a vstrebať určitú látku. Potom dochádza k vracaniu, hnačkám, plynatosti, bolestiam brucha až kŕčom. Kým potravinová alergia je imunitne podmienená a jej prejavy sa dostavia pomerne rýchlo, viac či menej výrazne, potravinová intolerancia si v prejavoch dáva načas (spravidla po 15 až 60 minútach) a jej prejavy nie sú také zrejmé. Na vyvolanie ťažkostí je väčšinou potrebná veľká porcia intolerancie potravín.

Potravinová intolerancia je spôsobená zníženou aktivitou alebo dokonca absenciou enzýmu, ktorý štiepi určitú súčasť danej potraviny. A tak niektoré deti neznášajú laktózu (mliečny cukor), pretože im chýba laktáza, teda enzým štiepiaci laktózu. Podobné je to s neznášanlivosťou lepku.

Menej alergénov u najmenších

Malé deti bývajú alergické predovšetkým na mlieko, najčastejšie kravské. Ide o alergiu na bielkoviny v ňom obsiahnuté, vekom sa však ich znášanlivosť zlepšuje a po dvoch až štyroch rokoch je šanca, že ho deti budú môcť znovu zaradiť do svojho jedálnička. „Po roku veku bývajú deti alergické na vaječný bielok, medzi tromi a šiestimi rokmi to bývajú arašidy,“ hovorí Etienne Bidat, pediater so špecializáciou na alergie. Alergické problémy v tomto veku spôsobujú aj ryby, kakao alebo napríklad horčica, sója, niektoré druhy orechov, ovocia a zeleniny.

Keď sa jablko s brezou neznesie

Ak je dieťa alergické na kravské mlieko a na sóju, prípadne na dva druhy orechov, tak to nie je nič čudné. Ale taká alergia na kivi a peľ brezy, to už laika zaskočí. Zasvätený vie, že skrížená alergia peľ-potravina nie je žiadnou raritou a v strednej Európe ňou trpí až 50 percent peľových alergikov. Aj keď sú alergény na prvý pohľad také rozdielne, sú si podobné na biochemickej báze a na to dané protilátky imunitného systému zareagujú. Hlavným prejavom skríženej alergie medzi peľom a potravinami je orálne alergický syndróm. Po konzumácii surového ovocia alebo zeleniny do niekoľkých minút začnú postihnutého páliť pery, podnebie, jazyk, škriabať v hrdle, koža okolo úst môže sčervenať a objavujú sa aj opuchy. Ak v jedle pokračujeme, môže sa dostaviť aj závažnejšia alergická reakcia. Alergie peľ-potravina mávajú časovo obmedzené prejavy. Niekto si môže pochutnávať na jablku po celý rok, len čo však začnú kvitnúť brezy, dostaví sa alergická reakcia.

Čítajte tiež:

• Alergia a dedičnosť
• Desať najčastejších otázok a odpovedí o alergiách a astme
• Mäso v jedálničku detí – áno či nie?

Skúšobný balónik po štyroch mesiacoch

Prechod na inú ako mliečnu stravu môže u detí začať po štvrtom a pred šiestym mesiacom. Vtedy sa ukáže, ako je detský organizmus schopný prijímať novinky v jedle. Táto skúška by sa nemala odkladať, pretože čím neskôr k tomu dôjde, tým je väčšie riziko negatívnej reakcie. Toto odporúčanie sa týka všetkých detí, nielen tých, v ktorých rodinnej anamnéze je alergia. Práve rodičia, ktorí sami trpia alergiou, sa však pre obavy snažia moment zoznamovania s potravinovými novinkami odkladať a vaječný bielok alebo rybu, ktoré patria medzi rizikové, dieťaťu servírujú napríklad, až keď dovŕši rok. To je zle. Dobré je skutočne začať medzi 4. a 6. mesiacom, keď ešte nie je potravinová paleta taká široká. Ak podávame nové potraviny postupne, možno lepšie sledovať reakcie na ne.

Aj malé množstvo škodí

Ľudia bez skúsenosti s alergiou sa domnievajú, že malé množstvo „zakázanej“ potraviny nemôže škodiť. Nie je to však pravda, je potrebné ju úplne vylúčiť, niekomu dokonca stačí len sa jej dotknúť a už sa dostaví alergická reakcia. V prípade alergie na vajcia je potrebné dávať si pozor aj na kozmetiku, ktorá ich môže obsahovať, napríklad šampón. Pre alergikov je zásadné pozorne čítať etikety potravinových i kozmetických výrobkov. Stáva sa totiž, že niektoré potraviny môžu obsahovať až 14 alergénov, hoci v nepatrných dávkach. A čo je horšie, často je problém vyznať sa v etiketách na potravinách. Dochádza k tomu, že napríklad v rôznych omáčkach, krémoch a iných pochutinách z prefabrikátov nie je možné uviesť a napríklad aj vystopovať, z čoho všetkého boli jednotlivé komponenty vyrobené.

Až ja budem veľký…

Dobrou správou pre malých alergikov je skutočnosť, že ich ťažkosti môžu byť len prechodné, že z nich „vyrastú“. Tak je to napríklad s alergiou na bielkovinu v kravskom mlieku. Tiež alergia na vajcia môže spontánne ustupovať. Pri arašidoch má nádej tak 20 percent detí. Naopak, niektoré alergie sú, bohužiaľ, definitívne a zbaviť sa ich nemožno. Napokon vedci odhadujú, že do roku 2050 bude na svete každý druhý človek trpieť nejakou formou alergie. Daň za pokrok a výdobytky, ktorými si ničíme svoje prirodzené prostredie.