Príliš starí na dieťa?
Porodiť dieťa dávno po tridsiatke je dnes úplne bežné. Núdza nie je ani o otcov po päťdesiatke. Je však správne čakať s deťmi na obdobie, keď už je takmer neskoro? Neriskujeme tým príliš veľa? Ponechajme bokom sociologické a praktické dôsledky neskorého rodičovstva, ktoré by samy osebe stačili na celú kapitolu. Pozrime sa na celú vec z čisto biologického hľadiska.
Zdroj: archiv redakceIdeálny vek na otehotnenie a pôrod dieťaťa je z tohto pohľadu medzi dvadsiatimi a tridsiatimi rokmi. Žena je v tomto období fyzicky zrelá, má stabilizované ovulačné cykly a dostatočne kvalitné vajíčka vo vaječníkoch. Plodnosť ženy dosahuje svoje maximum. V tomto období je tiež veľmi nízke riziko výskytu genetických porúch a pravdepodobnosť spontánneho potratu.
Problémy rastú s vekom
Po tridsiatke sa u žien znižuje kvalita vajíčok a stúpa riziko chromozomálnych porúch plodu. Platí to aj pre Downov syndróm, o ktorom sa hovorí najčastejšie, existujú však aj iné syndrómy. Vzrastá aj riziko vzniku srdcových porúch a vrodených vývojových malformácií plodu.
Z tohto dôvodu sa starším matkám odporučí odber plodovej vody, z ktorej možno niektoré chyby odhaliť. Vyšetrenie však nie je povinné.
S rastúcim vekom matky sa, pochopiteľne, častejšie vyskytujú tehotenské komplikácie ako tehotenská cukrovka, vyšší krvný tlak a opuchy.
Na druhej strane netreba strašiť samými problémami. Čím sú ženy staršie, tým lepšie poznajú svoje telo a tehotenské komplikácie ich nemusia zaskočiť do takej miery ako dvadsaťročnú prvorodičku. Aj subjektívne môžu diskomfort spojený s tehotenstvom znášať lepšie, ak nie sú tehotné prvýkrát a vedia, čo tehotenstvo prináša.
Suma sumárum, aj štyridsiatnička má veľkú šancu bez väčších komplikácií donosiť a porodiť zdravé dieťa. Tak či onak je dobré pripustiť si, že nejaký problém nastať môže, a nebáť sa využiť všetky možnosti vyšetrenia a starostlivosti, ktoré nám súčasná medicína ponúka. Prenatálna starostlivosť je v našej krajine na špičkovej úrovni.
Umelé oplodnenie nie je všespasiteľné
Čo vedie ženy k tomu, že rodia deti skoro až na samej hranici plodnosti? Niektoré z kariérnych dôvodov materstvo odkladajú a pre dieťa sa rozhodnú až dávno po tridsiatych narodeninách. Alebo im na počatie chýba ten správny partner.
Ďalším prípadom sú manželské páry, ktorým deti pomaly odrástli a okolo štyridsiatky zatúžia po bábätku. Často sa tiež stáva, že si druhé rodiny zakladajú ženy po rozchode s otcom prvých detí a chcú v novom zväzku spoločného potomka s novým partnerom.
Všetky dôvody sú pochopiteľné, na druhej strane však aj tak neradno s materstvom príliš otáľať a uspokojovať sa falošným pocitom, že sa v prípade najväčšej núdze spoľahnem na metódy umelého oplodnenia. Ani možnosti modernej medicíny nie sú nekonečné.
Spolu s plodnosťou klesá u ženy aj úspešnosť otehotnenia pri umelom oplodnení. Na to treba myslieť, so všetkými rizikami počítať a vopred si ich uvedomiť. Normálny čas počatia u zdravého páru je rok až dva, vo vyššom veku však treba začať problémy s otehotnením aktívne riešiť už oveľa skôr.
Legislatíva povoľuje uskutočňovať umelé oplodnenie až do konca obdobia, keď je žena schopná otehotnieť, odporúčaná veková hranica je stanovená na 49 rokov. Pre mužov žiadne vekové obmedzenie neexistuje.
Na druhej strane je úspešnosť otehotnenia pri umelom v 45 rokoch s vlastnými vajíčkami iba 1 až 2%. Určitú možnosť v tomto veku predstavuje oplodnenie vajíčkami darkyne, šanca na otehotnenie sa zvýši na 60 %. Šance na otehotnenie prirodzenou cestou sú v tomto veku minimálne.
Každá sme iná…
Navyše vek nemusí byť u ženy tým hlavným a jediným kritériom schopnosti otehotnieť. To, že nejaká žena bez problémov otehotnela a porodila v štyridsiatich, neznamená, že to tak musí byť vždy a u všetkých.
Dôležitejší ako vek je funkčný stav vaječníkov, takzvaná ovariálna rezerva. Inými slovami reálna schopnosť vaječníkov vyprodukovať vajíčko schopné oplodnenia. A tá sa môže líšiť z prípadu na prípad. Zatiaľ čo niektoré ženy si ešte po štyridsiatke privezú z pôrodnice bábätko, iným môže v tom istom veku pomaly, ale isto nastupovať klimaktérium, ktoré za plodnosťou urobí definitívnu bodku.
Čítajte tiež:
Muži nestarnú?
A čo starší otcovia? Z biologického hľadiska je optimálny vek na počatie dieťaťa u muža okolo dvadsať rokov. Lenže skôr ako dvadsaťročného otecka stretneme na školskej besiedke otecka, ktorému sa už na hlave nejaký čas objavujú šediny. Štyridsiatnici čakajú svoje prvé dieťa, päťdesiatnici zakladajú nové rodiny s mladou ženou.
Niekoľko štúdií skúmalo, či aj vek otca má vplyv na vznik Downovho syndrómu a vrodených porúch. Vyzerá to tak, že muži majú oproti ženám výhodu a ich vek nehrá v tomto smere až na niekoľko vzácnejších genetických porúch žiadnu rolu.
Dá sa teda povedať, že u mužov netreba brať neskoršie rodičovstvo tak fatálne ako u žien, kde biologické hodiny nemilosrdne odtikávajú. Plodnosť u muža zostáva zachovaná od puberty prakticky až do konca života. Množstvo spermií síce postupne klesá, po päťdesiatke sa aj ich pohyblivosť zníži približne na polovicu, možnosť splodiť potomka však zostáva.
Navyše množstvo kvalitných spermií je značne individuálne, ktorýkoľvek tridsiatnik na tom môže byť oveľa horšie ako päťdesiatnik. Množstvo a kvalitu spermií možno navyše do istej miery ovplyvniť životosprávou aj kvalitou stravy.
