„Som Kristína,“ oznámila mi nenarodená dcéra

PRÍBEH K narodeniu, vlastne počatiu môjho druhého dieťaťa, sa viaže zvláštny príbeh. Výber mena prvého dieťaťa sme si s manželom užívali – vyberali, preberali, debatovali, skloňovali a hľadali meno, ktoré nebudú ľudia potvoriť zdrobneninami. Z nášho spoločného snaženia vzišlo meno Šimon. S dcérou bolo všetko inak.

Zdroj: archiv redakce

Keď mal Šimon rok a pol, raz ráno som sa prebudila a mala som také zvláštne a celkom jednoznačné vnuknutie: som tehotná a čakám dcéru Kristínu. S touto neodbytnou myšlienkou som si bežala kúpiť tehotenský test. Vnútri som cítila, že je to zaručené… lenže test bol negatívny. Tak nič, asi trochu vymýšľam, pomyslela som si. Ani som o tom manželovi nehovorila a na celú vec som zabudla.

Čo sa však nestalo. Ubehlo pár týždňov a očakávaná menštruácia nikde. Že by? A hľa, skutočne – teraz niet pochýb, som v tom. Na tajomnú historku som si však už ani nespomenula. S manželom sme mali ohromnú radosť, pretože druhé dieťa prišlo tak akurát včas bez toho, že by sme museli nejako tlačiť na pílu. „Bude to dievčatko,“ oznámili mi na sone.

Tehotenstvo som si užívala a, samozrejme, čoskoro došlo na starú známu anabázu s výberom mena. V tej chvíli som si spomenula na svoj zvláštny sen, Davidovi som však nič neprezradila, nechcela som ho ovplyvňovať. „Tak čo navrhuješ, David? Ako sa bude volať naša dcéra?“

Prečítajte si tiež:

• Podľa čoho vyberáme meno?
• Vyberieme meno slovenské alebo cudzie?

„Čo tak Veronika, Alica alebo Kristína?“ trafil do čierneho David a mne bolo v tej chvíli všetko jasné. Zvláštne na tom bolo, že dovtedy ani jeden z nás o tomto mene neuvažoval. Teraz som už mohla prezradiť i svoju tajomnú historku.
V pôrodnici som navyše narazila na svoju spolužiačku z vysokej školy, ktorú som odvtedy nevidela. Ako myslíte, že sa volá? Samozrejme, Kristína. O tom, že moja kamarátka, ktorá mi svedčila na svadbe, je tiež Kristína, sa už ani nezmieňujem, to je predsa jasné. Veľa iných Kristín však nepoznám.

Našej Kristínke sa s jej menom žije dobre. Akurát keď volá kamarátka Kristína a ja sa pýtam Davida, či môžem ísť na druhý deň s Kristínou von, odpovedá bez problémov, že to je úplne jasné. Potom sa trochu čuduje, že vyrážam na dámsku jazdu a nechávam ho strážiť deti. Však on si zvykne, veď v tom má takisto prsty.