Tehuľka Andrea v 22. týždni: Prosím o trochu spánku
Ale nám vonku prituhlo, však? Teda aspoň u nás. Obyčajne tu v januári býva bežne 20 stupňov pod nulou, no teraz stačí, že sú mínus tri, a ja mám pocit, že vonku zamrznem. Uplynulý týždeň nebol ničím výnimočný. Možno iba tým pekným, pre mňa magickým číslom 22. Ani neviem, prečo sa mi to číslo tak páči. Možno preto, že súčet dňa a mesiaca môjho narodenia je 22, možno preto, že som vždy v triednej knihe bola dvadsiata druhá, a možno len tak.
Zdroj: archiv redakceChoroba trocha ustúpila, ale stále nie som úplne fit. Dutiny sa mi už tak neupchávajú a konečne nemusím spávať v polosede. Ibaže to moje problémy so spánkom úplne nevyriešilo. Nespavosť sa opäť vrátila. Večer si líham do postele okolo pol jedenástej, hodinu sa prevaľujem z jednej strany na druhú a hľadám si vhodnú polohu. Potom aj tak vstanem a idem na WC.
Cestou sa napijem trocha vody a znova si ľahnem. Čakám ďalšiu hodinu, no po spánku ani stopy. Tak si idem spraviť teplé mlieko s medom. Znova si ľahnem a čakám, čakám a čakám. Začne ma chytať zúrivosť, že túto noc sa znova nevyspím. Znova vstávam a idem na WC. Ľahnem si a konečne zaspím. To už je niekedy aj pol druhej. Lenže to nestačí. Zobudím sa o pol štvrtej, že mi znova treba na WC. So zatvorenými očami sa snažím trafiť do správnych dverí bez toho, aby som vrazila do steny. Vrátim sa do postele, no únava je preč. Cítim sa úplne svieža, akoby som spala 10 hodín. Znova čakám, čakám a čakám.
O pol piatej zvoní Paľovi budík a vstáva do práce. Niekedy ani nerozlepím oči, len aby ma to ešte viac neprebralo, inokedy ho vyprevadím až k dverám. Tomáško sa začína pomaly budiť, už má krehký spánok, a tak musím tíško ležať. Viem, že ešte zaspím.
Väčšinou je to až okolo šiestej, ale hlavne, že zaspím. O štvrť na osem ma už Tomáško budí: „Mamikaaaaa, stáváj! Svetvo!“ Čím chce jasne povedať, že mám odrhnúť závesy a spraviť v izbe svetlo, aby mohol skákať na posteli. Potme sa bojí, aby sa neudrel. Rozliepam oči a mám pocit, že som nespala celú noc.
Neviem, či sa organizmus už preventívne pripravuje na to, že po pôrode sa už nevyspím, ale dosť mi to prekáža. Práve teraz by som sa potrebovala poriadne naspať, aby som po pôrode mala dosť energie. Aj pri prvom tehuľkovaní som mala problémy so spánkom. Nepomáhalo nič. Výhodou bolo to, že keď som už bola doma na materskej, nikto ma ráno nebudil a ja som mohla noc dospávať až do obeda. Bežne som sa budila okolo jedenástej. Teraz niečo také neprichádza do úvahy. Budem to musieť vydržať, pretože nič iné mi zrejme neostáva.
Prečítajte si tiež:
Otec pri pôrode – áno alebo nie?
Krvné zrazeniny hrozia aj tehotným
Lekárska starostlivosť počas tehotenstva (prenatálna starostlivosť)
Dnes ma začala páliť záha. Pevne verím, že sa to nebude často opakovať. Pri prvom tehotenstve som s tým problém vôbec nemala a za celý čas ma pálila záha iba jediný raz. Dokonca sa mi podarilo vyvrátiť mýty o tom, že keď páli záha, bábätku rastú vlasy. Možno ste o tom už niektoré počuli, možno nie. Pretože podľa toho by sa moje prvé bábätko malo narodiť bez vlasov a Tomáško ich mal toľko, že všetky deti z pôrodnice dokopy toľko nemali.
Boli čierne, husté a dosť dlhé. Riadny „vlasáčik“. Každý, kto ho videl, mu vlasy obdivoval. Deti do jedného roka by sa vraj ani nemali strihať, no my sme nemali na výber a keď mal päť mesiacov, tak som mu musela vlásky ostrihať, inak by som mu pomaly začala zapletať vrkoče. 😀 Rástli mu rýchlo a ostalo mu to doteraz.
Aj ma to teší, len keby toľko neprotestoval pri strihaní. Ak budem mať dievčatko, dúfam, že tiež bude také vlasaté, pretože ho strihať nebudeme musieť. Teda aspoň nie tak často. Idem teraz skúsiť pohľadať niečo, čo mi pri pálení záhy môže pomôcť, pretože sa to akosi zhoršuje. Existuje veľa babských receptov, tak hádam aspoň jeden zaberie. Tak znova o týždeň, milé tehľuky, a nezamrznite!
Andrea
Andrea je v 22. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom? 
