Tehuľka Andrea v 31. týždni: Jar je tu!

Na Štrbskom na nás však čakali hneď dve prekvapenia. Prvé bolo takmer úplné bezvetrie a druhé ešte lepšie: miesto kačičiek sa po plese preháňali bežkári. Smiali sme sa na sebe, že MY „zdejší Liptáci“ nevieme, že v marci ešte bývajú plesá pod ľadom. Zhodili sme zo seba hrubé mikiny a nechali len zimné bundy, pretože slniečko celkom slušne pripekalo a niektorí odvážlivci tam pobehovali v tričkách s krátkymi rukávmi.

Také krásne počasie som na Štrbskom ešte nezažila, no musím priznať, že aj keď to máme rovno pod nosom, chodíme tam asi tak dvakrát do roka. Spravili sme si teda pár pekných fotiek a pomaly sa pobrali domov. Pri takýchto výletoch sa musíme prispôsobovať Tomáškovmu režimu, čo je niekedy nevýhoda, ale v podstate mi to tentoraz vyhovovalo. Na dlhú prechádzku okolo plesa som aj tak nemohla ísť a výhľadu som už bola nabažená dosť.

Ani neviem, či sa vám mám priznať, že som znovu ochorela. Opäť tie moje nešťastné dutiny. Nemyslím, že som prechladla na Štrbskom, ale skôr tu u nás, pretože pofukoval chladný vetrík a mne teda nebolo najteplejšie. Ibaže ako sa obliecť, keď na slnku na vás pečie a vy by ste najradšej behali len v plavkách a v tieni máte pocit, že tá zimná bunda, čo máte na sebe, je akási pritenká…?!

Zvyšok rodiny je úplne fit a opäť som si to odniesla iba ja. Prekvapuje ma aj fakt, že u Tomáška v škôlke sú choré skoro všetky deti (včera boli z jeho triedy iba štyria – z devätnástich), no on sa statočne drží. Ja som hneď v pondelok utekala k doktorke a ani som sa nesnažila prechladnutie vyliečiť najskôr doma. Veď som to už neraz skúšala a vždy bezvýsledne.

Opäť som dostala rovnaké kvapky ako naposledy a vraj ak by sa to zhoršilo, mám sa prísť ukázať. Najskôr to vyzeralo, že to prejde rýchlo, no to by som nebola ja… Akosi mi to zliezlo do krku a v noci som stratila hlas. Začalo ma dusiť ako „tuberáčku“ a zrejme tým kašľaním dostávalo zabrať aj bruško, lebo znovu začalo viac tvrdnúť. Pripadá mi to ako nekonečný kolotoč, z ktorého neviem vystúpiť. Kúpila som si v lekárni sirupčeky a skúšam to teda liečiť doma. Ak to za pár dní neustúpi, budem musieť opäť ísť k doktorke.

Kúpila som si aj celaskon, ktorý mi v januári v inej lekárni nepredali, pretože tehotné ho vraj nemôžu. No a potom sa dozviem, že práve tehotné potrebujú zvýšený prísun vitamínu C… A potom dôverujte tým, čo to predávajú…

Čítajte aj:

Nepodceňujte antikoncepciu po pôrode
Bábätko do sauny? Bude zdravé ako buk!
Test: Dokážete si odpočinúť?

Pozitívum tohto týždňa však predsa len nejaké bolo. Tomi si začína pomaličky zvykať na škôlku. Rána sú už podstatne lepšie, ako bývali, a dvakrát sa mu podarilo vojsť do triedy úplne bez plaču. Musela som síce ja vydať viac energie, aby som ho rozptýlila pri prezliekaní, ale výsledok stál za to. Po víkende to zrejme bude o niečo horšie, ale aj tak si myslím, že to najhoršie už máme za sebou (klop, klop, klop).

Budúci týždeň ma čaká poradňa, tak sa už teším na Lucinku, že ju znova uvidím. Teda ak sa opäť nebude skrývať. V brušku sa riadne vrtí a niektoré kopance začínajú byť bolestivé alebo, naopak, hrozne šteklia. Bruško už mám riadne veľké a na otázky, či čakám dvojičky, už prestávam reagovať.

Aké by malo vlastne bruško byť? Celé prvé tehotenstvo som dookola počúvala, aké mám malé bruško, že kde sa mi tam to dieťa schováva, a teraz si už ľudia myslia, že buď prenášam, alebo čakám aspoň dvojičky… No, nevyhoviete im ničím. Bruško si jednoducho rastie svojím tempom a rovnako aj zvyšok môjho tela. Gény veľmi neobabrem, pretože rastiem hlavne od pása dole, ale u mňa jednoducho celý život pôsobí zemská príťažlivosť 100-percentne… 

Tak o týždeň som tu aj s novými správami z poradne. 

Andrea

Andrea je v 31. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?