Tehuľka LIVE! Anka v 31. týždni: Už o pár dní sa presvedčím

Hoci sa snažím myslieť aj na niečo iné, moja myseľ však patrí iba Matúškovi. O pár dní mám poradňu a som strašne zvedavá, či sa malý predsa len neotočil. Veľmi si to želám, no obávam sa, že jeho pretočenie by som vycítila.

Zdroj: archiv redakce

Utešujem sa aspoň tým, že ho uvidím. Najbližšie dni sú okrem poradne významné aj mojím nástupom na dovolenku, čo mi ešte ostala a potom na materskú. Konečne budem mať viac času pripravovať veci pre maličkého.

Ako som už vravela, takmer všetky moje myšlienky patria maličkému. Nemožno sa diviť, pôrod je už takmer za dverami a okrem toho idem o pár dní na ďalšiu poradňu. Na jednej strane sa teším, že opäť uvidím nášho Matúška, no na druhej strane sa obávam, že sa potvrdí moja predtucha o tom, že sa malý stále neotočil. A to bude pre mňa znamenať cisársky rez.zzz

„No-no-no“

Teraz, aj keď si to snažím predstaviť, vôbec neviem, ako náš malý leží. Kopance v podbrušku síce už necítim, no aj tak mám stále dojem, že leží priečne. No samozrejme sa môžem mýliť. Bola by som šťastná, keby poslúchol všetky dohovárania a na ultrazvuku by ma prekvapil tým, že by bol otočený. Dokonca aj naša Hanka mu hrozila: „No-no bráško, dostaneš po zadočku, keď sa neotočíš.“

Hanka je tiež mamičkou

Hanka je skvelá, na bračeka sa už veľmi teší a pýta sa, koľko ešte musí narásť, aby prišiel medzi nás. Jej to tehotenstvo už pripadá veľmi dlhé. Tento týždeň sa však veľmi tešila, prišla nám objednaná autosedačka – vajíčko. Hanka sa nevedela dočkať, kým ju otvoríme a hneď, ako len mohla, do nej nasadila prvého pasažiera – svoju bábiku.

Museli sme ju pripútať a zakryť a hlavne ju musela hojdať, aby bábika náhodou neplakala. A toto ju drží už pár dní. Vždy, keď prídeme domov, kolíše bábiku. Je podarená, dokonca aj keď pozerá rozprávku, tak jednou rukou hojdá svoju bábiku a vraví, že aj maminka tak za chvíľu bude hojdať.

Žiaden klystír

Ako sa blíži pôrod, premýšľam nad tým, aké to bude. Už predtým, než som vôbec otehotnela, som uvažovala nad rôznymi úľavovými polohami pri pôrode. Všeličo som počula a aj čítala. Zaujal ma pôrod mojej známej, ktorá rodila v cudzine. Do pôrodnice nastupovala už s kontrakciami každé tri minúty, žiadne holenie a žiaden klystír. Očistu si robila celkom sama.

No a čo ma upútalo najviac, bol pôrod do vody. To by som ozaj brala. Podľa mňa to musí byť super pre mamičku, no aj pre bábätko. Pôvodne som aj hľadala pôrodnicu, kde by sa dalo takto rodiť, no je veľmi ďaleko od môjho bydliska. Keď sa malý otočí, tak ostávam pri klasickom pôrode. Čo by som bola veľmi spokojná.

Pomohla sprcha

Keď tak spomínam na pôrod Hanky, najskôr som sa prechádzala po chodbe a predychávala kontrakcie. Potom mi pichli epidurálku a mne sa uľavilo, ľahla som si a zbierala sily na pôrod.

Vždy, keď na to spomínam, vybaví sa mi môj manžel, ako stál pri mne a podporoval ma. Bola to veľká pomoc, necítila som sa s ním ani tak stratená, veď predsa sama v cudzom nemocničnom prostredí…

Asi dve hodiny po pôrode, som už, ako tak spomínam, šla do sprchy. Cítila som sa veľmi dobre. Do sprchy som potrebovala chodiť asi každú hodinu, no veľmi mi to pomáhalo. Uľavilo sa mi, zmizol pocit pálenia.

Tento týždeň nastupujem na dovolenku. Už sa teším, čas na prípravu vecičiek pre malého naozaj potrebujem a tiež aj chvíľku pre seba. Okrem toho, chodiť s tým mojím veľkým bruchom do práce a fungovať tam, je pre mňa už celkom náročné.

Mám ešte dva týždne dovolenky a potom v júni nastupujem na materskú.

Do pôrodu mám asi dva mesiace, som napätá, keď uvidím a vybozkávam našu ďalšiu lásku.

Dnes (vo štvrtok 13. mája) je moje tehotenstvo v dĺžke 31+ 5.

Vaša Anka

A čo všetko už má drobček v jej v brušku? Pozrite sa na to!