Tehuľka LIVE! Táňa (29): Tobinko bojuj!

Ťažká cesta

Šťastie je zvláštna vec. Nikdy ho nemáš, pretože vždy ho môžeš v okamihu stratiť. Ak očakávate, že sa vám opäť prihovorím ako spokojná tehuľka s rastúcim bruškom a myšlienkami na prípravu výbavičky a kútika pre nášho bublinkáča, mýlite sa. Život sa vie v okamihu zmeniť a nasmerovať vás na presne opačnú cestu…

Máme za sebou dramatický týždeň našťastie však so šťastným koncom – aspoň zatiaľ. Čaká nás ešte ťažká cesta, kým si budeme môcť vydýchnuť a povedať si, zvládli sme to, je to za nami a z detskej postieľky sa na nás bude usmievať spokojná tvárička nášho drobčeka.

Prečítajte si tiež:

Najhorší je začiatok, tvrdí mamička nedonosenej Klárky
Infekcia s negatívnym účinkom na plod

Túžba po živote

Práve som sa vrátila z prvej návštevy nášho Tobiaska. A moje pocity? V nemom úžase ostávam stáť nad dočasným domčekom môjho chlapčiatka. Z jeho telíčka sála niečo…čo, neviem pomenovať. Cítim to, prenáša sa to aj na mňa. Túžba po láske, nehe a istote…túžba po živote. Najradšej by som ho k sebe privinula a zasypala to drobné telíčko bozkami… Je však príliš krehunké. Zostávam nehybne stáť, dýcham spolu s malým dieťaťom, ktoré zrazu, nečakane, začalo pretvárať môj svet – náš svet.

Čítajte aj:

Najčastejšie problémy pri dojčení
Ako uchovávať materské mlieko?

V hodine dvanástej…

Tobinko musel prísť na svet cisárskym rezom v piatok 31. augusta o 9.49 hod. doslova v hodine dvanástej. Po narodení nedýchal a nereagoval, takže ho museli ihneď kriesiť. Ešte na sále dostal jednu dávku látky na dozretie pľúcok a aj napriek tomu, že sme mali za sebou kortikoidovú prípravu, neskôr na oddelení sa mu opäť prihoršilo a musel dostať ešte jednu dávku.

Tento náš malý batôžtek šťastia vážiaci 1130 gramov, ktorého umelo premiestnili z bezpečia svojej garsonečky do o niečo väčšej garsonky de luxe, dýcha s pomocou pľúcnej ventilácie, v brušku má zavedenú sondu a v rúčke infúziu. Nie je to jednoduchý pohľad na drobné, až priesvitné telíčko a už vôbec nie bez sĺz, ale horšie je poznanie alebo zmierenie sa s tým, čo asi toto naše drobuliatko cíti.

Síce mu je teplučko tak ako v maminom brušku, ale zrazu nepočuje pokojný tlkot maminho srdiečka, zrazu nepočuje ten známy mamin hlas, ani necíti dotyky a pohladenia. Preč sú aj hry na schovávačku – „kto skôr pošteklí, kto skôr kopne.“ Odrazu len z diaľky počuť množstvo cudzích hlasov, pípanie prístrojov, cíti dotyky cudzích rúk, ktoré sa síce snažia byť nežné a láskavé, ale predsa nie sú to ony…

Prvé dotyky – konečne

Dnes sme sa však posunuli o krôčik ďalej. Dnes k nemu prvýkrát zablúdila tá známa ruka. Ruka, ktorá ho s nehou a láskou hladila takmer sedem mesiacov, ruka, ktorá mu po celý čas dávala pocit bezpečia a istoty, tá ruka, ktorá by najradšej vzala na seba všetky tie trápenia a boliestky.

Ruka mamky – mamky, ktorá ťa nesmierne ľúbi a túži ťa zovrieť v náručí. Tak bojuj synček môj! Viem a verím tomu, že ty to zvládneš, si predsa náš veľký, statočný bojovník.

A o tom, že to myslí vážne, nás presvedčil hneď prvou fotografiou, na ktorej má ručičku presne tak pri tváričke, ako na každom ultrazvuku, ale tentoraz pevne zdvihnutý ukazováčik, akoby nám chcel povedať: „Veď počkajte, keď podrastiem, a zosilniem, ešte uvidíte aká je so mnou sranda“. Drobček nesmierne sa na ten okamih tešíme.

Musím nabrať silu

Milí moji čitatelia, o tom, čo predchádzalo pôrodu, aká bola príčina ukončenia tehotenstva a ako aj o tom, ako sa cítim po pôrode ja, vám napíšem v nasledujúcom týždni. Teraz na to nemám silu.

A úprimne, musím sa naladiť na pozitívnu vlnovú dĺžku, aby sa mi podarilo rozbehnúť moje „mliekárne“ na plné obrátky a dať tak Tobimu to najdôležitejšie a momentálne aj jediné, čo mu môžem dať a to v podobe živej vody – môjho mliečka.

Lúčim sa s vami jednou krásnou a pravdivou myšlienkou, ktorá mi dodáva silu: „Když něco velmi chceš, celý vesmír se spojí, abys své přání uskutečnil. Jenom nesmíš přestat věřit.“

Vaša Táňa