Tehuľka LIVE! Táňa (49): Začíname cvičiť a hrať sa na školu

Srdiečko ako zvon, očká a hlávka však stále trápia

Kardiológia asi zatiaľ ako jediná dopadla na výbornú, srdiečko máme úplne v poriadku, bije ako zvon a ďalšia kontrola nás čaká až o pol roka. Na chirurgii boli páni doktori tiež, dá sa povedať spokojní, nepozdáva sa im iba predĺženie hlávky. Zozadu sa kosti na lebke zle zrástli, má ich akoby podsunuté. O mesiac ideme opäť na kontrolu a tiež aj ultrazvuk mozgu.

Menej spokojná bola pani doktorka na vstupnom rehabilitačnom vyšetrení. Akoby skopírovala všetky moje postrehy, ktoré som už chcela hodiť za hlavu a dať Tobimu ešte čas, pretože som mala pocit, že ho až príliš sledujem a porovnávam, ale teraz ma pani doktorka dokonale zmiatla.

Vôbec sa jej nepáčilo, že nefixuje očká, nereaguje na hračky a ani zvuky, respektíve neotáča sa za nimi, čo je pravda, reaguje iba vtedy, keď sa mu prihovárame alebo dáme hračku priamo do „pohľadu“. Tiež sa jej nepozdávalo, že pozerá stále akoby cez nás a väčšinou má očká smerom nadol a keď ho donútime pozrieť hore, tak pravé očko veľmi uteká a zreničky mu začnú kmitať.

No a okrem toho sa jej nepáčilo, že vôbec nedrží hlávku, ani ju nenadvihol, keď bol na brušku, keď to na neho skúšala cez cviky, no a v neposlednom rade sa jej nepozdávali rúčky. Jediné čo dá sa povedať pochválila, sú nôžky.

Tobi pekne priberá, no cvičiť a cvičiť, musíme..

Cvičenie sa začne!

V piatok ideme prvýkrát cvičiť, poslala nás priamo k vrchnej, tak dúfam, že nepotrvá dlho a všetko sa zlepší. Spolu s Tobim absolvoval vstupné vyšetrenie aj Chris, no s ním to bolo o niečo komplikovanejšie, keďže sme ho museli najskôr ponaháňať, aby som ho donútila vyzliecť sa a chvíľku postáť.

Na rehabilitácie bude chodiť nejaký čas aj on, čo sa „teším“, keďže som sa poriadne zapotila, kým som ich oboch postupne povyzliekala a následne poobliekala a medzitým komunikovala aj s doktorkou a dávala pozor, aby tam Chris nezanechal spúšť, poprípade neodišiel s ďalšou modrinou.

Prečítajte si aj:

Hračky
Šušlanie pred deťmi? Odpustime si ho

S Chrisom sa hráme na školu

Boli sme pozrieť aj pani logopedičku, Chrisa pochválila, aký je šikovný a ako spolupracuje, ale s rečou to nebude až také jednoduché. Tak ako som aj očakávala, nám povedala, že má zatiaľ ľahkú formu disfázie a poruchu reči, vraj sa niekde muselo prejaviť to, že je tiež predčasník a keďže on sa až zázračne vyvíjal ako dieťa narodené v termíne, odniesla si to jeho reč.

No prišli sme k nej v pravý čas a keď budeme spolu na tom pracovať, vypilujeme aj reč :o) Dostali sme aj domácu úlohu, tak sa každý deň hráme na školu…

S Chrisom to nie je jednoduché, keďže neobsedí ani dve minúty a musím mu dávať prestávky, aby sa dokázal sústrediť, lebo inak sa zatne a neurobí vôbec nič, alebo s jeho prefíkaným mozočkom spraví naschvál inak.

Napríklad má opakovať „cica pije vodu“ a on naschvál „mňau pije mliečko“.

To sa aj pani doktorka nasmiala, keď mu v závere dala cukrík a poprosila ho, aby upratal hračky. No lenže mala tú „drzosť“, že mu dala iba jeden cukrík, tak zahlásil „Kiko nemá ruky (ruky za chrbtom) prataj ty!“ čo nato povedať.

Čítajte aj:

Rozpráva naše dieťa dobre?
Cvičenie rodiča s deťmi

Ťahanice so súdmi skončili

Tento týždeň sme mali aj spoločné fotenie pre baby-web, veľmi sa teším z toho, že sa nám podarilo zladiť sa a prišli sme všetci do poslednej nohy:o), keďže nemáme takmer žiadnu spoločnú rodinnú fotografiu, na ktorej by niektorý článok našej maxi-rodinky nechýbal. Takže už len čakám, kým fotograf spracuje výtvory:).

No a posledná pozitívna správa tohto týždňa je, že máme za sebou konečne všetky ťahanice so súdmi. Chrisík má nový rodný list, osvojenie prebehlo bez problémov a chlapci sú oficiálne svoji. Na otázku: „Ako sa voláš Chris?“ Rozkošne odpovedá: „Kiko Babaj“ 🙂 (rozumej Labaj)

Aha, a ešte som zabudla na jedno pozitívum. Volali mi z pľúcneho, že Tobimu schválila poisťovňa očkovanie látkou synagis proti respiračným ochoreniam, o ktorom som písala v nedávnom článku, takže v piatok sme boli na prvom očkovaní, z čoho sa tiež veľmi teším, keďže prichádza obdobie chrípok a vírusov.

Doteraz sme mali šťastie a hoci sme už boli chorí všetci, Tobiho to našťastie obišlo. Takto bude mať aspoň každý priebeh ochorenia, čo sa týka pľúc a priedušiek, ľahší priebeh.

No a konečne som sa cez víkend dostala aj k svojmu hobby a podarilo sa mi dokončiť časť série fotografii, ktoré mali byť hotové hneď po pôrode :o)

Vaša Táňa