Tehuľka LIVE! Táňa (51): Ďakujem za úsmev
Úsmev. To je to, čo mi pomáha. Doktori nám totiž nedodali veľa optimizmu, na verdikt však musíme čakať dlhé dva týždne.
Zdroj: archiv redakceZdraví vás chorôbka. Tešila som sa, že nás choroby obchádzajú, no asi som to zakríkla a je to tu. Mám pocit, že cítim každú jednu kostičku v tele, pridala sa aj horúčka a aby toho nebolo málo i triaška. Ešte tak môcť si dopriať taký luxus, ako je poloha „ležmo“…
Spustila som teda silný protiútok – zázvor, citrón, med, a to všetko som poistila cibuľovým sirupom. Po dome sa premávam s rúškom cez ústa. Zatiaľ som to z rodiny schytala len ja – klop-klop, a dúfam, že to tak aj ostane.
Prečítajte si aj:
Plávame s bábätkami
Zeleninové príkrmy
Prekvapko na ráno
Príjemnejšou novinkou je úsmev. Tobiasko mi totiž pripravil pre tento týždeň prekvapenie a aj ja som sa po piatich mesiacoch dočkala prvého cieleného ranného úsmevu.
Keď som mu nakukla do postieľky ráno o šiestej a zanôtila: „Dobré ránko svetlo mojich očí…“, Tobiasko sa doširoka zasmial, čo zasmial zarehotal sa, zlato moje. Takú radosť mi urobil…
Spravíme maximum
Dobré správy však často striedajú zlé. Boli sme na nedonoseneckej poradni. A tam sa lekárke, možno ani netuší ako, no podarilo „pohladiť“ moju dušu a vliať „optimizmus“ do mojich myšlienok. Spýtala sa ma, či máme potvrdené, že Tobiasko vidí…
Problém s očkami som vám už spomínala, naše zlato nereaguje očami na hračky, ani na nás, nedíva sa za nimi, musíme mu hračky „postaviť“ priamo do pohľadu…
Od návštevy poradne to najmä večer na mňa doľahne. Dívam sa na Tobiho a uspávam ho, sledujem jeho spokojnú tváričku a rozmýšľam, čo ho ešte čaká, čo mu život prinesie a či mu naozaj budeme vedieť dať všetko, čo bude potrebovať. Tieto otázky si kladie asi každý rodič, ktorý má dieťatko s akýmkoľvek zdravotným hendikepom…
Viem teraz len jedno, spravíme maximum a ešte viac než to, aby jeho detstvo a život bol čo najpohodlnejší a v rámci možností najjednoduchší.
Čítajte tiež:
Prvý rok života, rok najbúrlivejších zmien
Najhorší je začiatok, tvrdí mamička nedonosenej Klárky
Čakanieeee
O dva týždne sa dozvieme viac, o dlhé dva týždne… To čakanie je asi najhoršie.
Vtedy sme objednaní k neurológovi, ktorý posúdi a povie, k akému poškodeniu či obmedzeniu prišlo a čo ďalej. Pri týchto ťažkých myšlienkach a tomto čakaní mi pomáha spomienka na Tobiaskov úsmev. Dodáva mi silu….
Foto: Brano Herchl
