Tehuľka LIVE! Táňa (54): Lúčime sa, aj nelúčime

Obavy a názory

Máme za sebou obávané neurologické vyšetrenie aj neonatologickú poradňu. Nie všetky výsledky sú pozitívne, ale aspoň vieme o niečo viac.

Naplnili sa moje obavy, neurologička nám povedala, že si myslí, že Tobiasko nevidí vôbec..
Ja sa týmto názorom nestotožňujem a pani docentka má ten istý názor ako ja, že Tobiasko vidí ale veľmi obmedzene a z bezprostrednej blízkosti.

Môže ísť o silnú krátkozrakosť, vraj o dioptrie až do -8, podstatné však je, že by nešlo o úplnú slepotu.

Pochvala za papanie

Spokojnosť zo strany lekárov bola iba, čo sa týka prospievania. Tobi váži 6100 gramov a meria 63 centimetrov. Papá ukážkovo a zázrakom vraj je, že papá pekne lyžičkou bez zakuckávania a dusenia sa.

Som rada, že som nakoniec predsa len nedala na rady, že mu mám začať dávať stravu najskôr redšiu vo fľaši, pretože nesedí a ani si neudrží hlávku sám, ale pekne od okamihu, ako mohol začať papať príkrmy, začali sme trénovať lyžičkou.
Doktorom sa tiež páčil pokrok vďaka rehabilitáciám, ale vzhľadom na jeho vek, je to veľmi slabé. Tobi má 6mesiacov, korigovane 3mesiace, ale stále je na úrovni maximálne jedného mesiaca.

Pretrvávajú u neho novorodenecké úľakové reflexy, neotočí sa bez pomoci ani na bok, hlávku si udrží minimálne v vzpriamenej polohe a na brušku nezdvihne vôbec a už vôbec sa neudrží „pásť ovečky“. No je to naše usmiate a „ukecané“ slniečko, džavoce všade a stále, niekedy mám pocit, že sa s nami až háda :o) Dokáže v každej čakárni svojimi výkrikmi vyčariť úsmev aj na tej najzachmúrenejšej tvári.

Nemocnica nás asi neminie

Vzhľadom na celkový zlý neurologický nález a aj kvôli očkám nám odporučili hospitalizáciu na neurologickej klinike, musíme však chvíľu počkať kvôli chrípkovému obdobiu.

Vďaka dojčeniu Tobi ešte chorý nebol, a to napriek tomu, že sme boli chorí už všetci. No ak by nám teraz ochorel, znamenalo by to opäť začiatok. O dva týždne ideme na kontrolu na chirurgiu, tak všetko skúsim prekonzultovať ešte s naším pánom doktorom.

Ďakujeme

Tobi má však za sebou aj ďalší pokrok. V prvom rade by som však rada poďakovala jednej milej čitateľke, ktorá nám poslala peniažky pôvodne na opravu nášho počítača, aby som mohla byť aj naďalej v kontakte s rodičmi, ktorí to potrebujú, aby som mohla pokračovať v tom, čo som začala, aby som mala prístup k potrebným informáciám …

Nakoniec som sa však rozhodla, že prednejší je drobec a kúpila som mu hrazdičku.

Pre niekoho obyčajná hračka, pre niekoho luxus, ale pre Tobiho veľmi potrebná vec na motiváciu, fixáciu a trénovanie nielen hrubej motoriky, ale aj očiek.

Milá Anka môžem vám povedať, že vďaka vám po troch dňoch začal Tobík otvárať dlane a snaží sa chytiť hračiek.

Aj očkami začína viac hýbať, keď má hračky blízko pred očkami a veľmi sa teší, keď sa mu podarí buchnúť do hrkálok. Ešte raz veľká vďaka, vážim si váš záujem a pomoc.

Rok spolu s vami

Milí moji čitatelia prichádza moment, kedy sa s vami budem musieť rozlúčiť. Je to už takmer rok, čo som vám otvorila dvierka do môjho súkromia, vtedy som ešte netušila, čo všetko spolu prežijeme, ale asi to tak malo byť, ako sa vraví, všetko sa deje pre niečo.

Za ten rok sa toho veľa udialo, prežili sme spolu šťastné začiatky tehotenstva, ale aj mnohé problémy spojené s rizikovým tehotenstvom a aj dramatický predčasný pôrod ukončený cisárskym rezom. Takto pred šiestimi mesiacmi uzrel svetlo sveta náš veľký bojovník Tobiasko. Ten deň zmenil celý náš život, ale aj pohľad a vnímanie.

Mnohé sme si uvedomili, mnoho vecí prehodnotili a v našich srdciach dlho driemala otázka s veľkým výkričníkom prečo?

Prečítajte si tiež

Mýty o detských príkrmoch:
Starostlivosť o nedonosencov
Hračky, s ktorými sa deti učia

Nevzdávajme to, nikdy…

Odpoveď nám už teraz dáva sám Tobi svojou prítomnosťou, svojím úsmevom, silou a chuťou žiť. A odpoveď mi dávate aj vy, moji milí čitatelia svojimi slovami, správami, e-mailami, slovami vďaky i podpory…
Mnohé slová hrejú pri srdci, mnohé slová dodávajú silu a vedomie, že nie sme v tom sami. Pochopila som, že práve toto je smer, ktorým som mala ísť a ktorým chcem pokračovať ďalej.

A viete, čo je naozaj dojemné? Keď mi píše šťastný otecko zdravého dieťaťa, že číta každý náš článok a bez hanby nie raz mu zvlhnú oči a pri pohľade na svoje zdravé dieťa ďakuje…

Práve takéto slová ma utvrdzujú v tom, že všetko to má význam a určitý smer. Stáli ste pri nás od prvého okamžiku prežili ste s nami tri ťažké operácie, „absolvovali“ ste s nami takmer štvormesačný pobyt v nemocnici, celý ten čas máme všetci jedno spoločné, a to vieru. Vieru v našich silných bojovníkoch.

Som rada, že niektorým z vás som aj ja svojim príbehom pomohla, dodala silu a odvahu pri podobných príbehoch.
Nikdy sa nevzdávajme a vždy majme cieľ, mojim najdôležitejším cieľom v živote Tobiaska je, postaviť ho na nôžky a zabezpečiť mu plnohodnotné detstvo. Urobím preto maximum, čo je v mojich silách a každý i najmenší pokrok bude pre nás ďalším krôčikom bližšie k cieľu.

Moji bojovníci:)

Náš príbeh pokračuje

Rozlúčim sa s vami jednou milou správou od jednej z vás:

„Tani, tvoje články som sledovala od začiatku, bola som aj ja tehotná v tom čase a strašne som ťa obdivovala a aj malého, ako to krásne spolu zvládate. Neraz som si pri článkoch poplakala, bolo mi ho ľúto a hnevala som sa na toľkú nespravodlivosť.
Dosť často som na vás myslela, a stále pozerala na topky, či si nenapísala niečo nové.

Potom však nastali komplikácie aj mne, malý sa musel narodiť skôr, lebo mu prestávalo byť srdiečko, po narodení nedýchal, bol na ventilácii a však ten kolobeh poznáš… Viem, že vy ste to mali oveľa náročnejšie ako my a keď mi bolo najhoršie, keď som ležala v pôrodnici s mamičkami, ktoré mali deti pri sebe, a ja som myslela na Kubka, že je ďaleko s tými všetkými hadičkami, bolo mi strašne, ale keď som si spomenula na vás, bolo mi lepšie, dali ste mi obaja silu…

Vedela som, že to zvládneme, lebo ste to zvládli aj vy a naši chlapi sú bojovníci, verím, že všetky tie kolobehy u lekárov raz prestanú a budú si môcť nielen, naši chlapci, ale všetky detičky užívať krásne detstvo…
Prajem vám celej rodinke veľa síl a Tobimu a Chrisikovi posielame s Kubkom pusinku.

Sú neskutočne rozkošní obaja a tebe ďakujem, že si mi pomohla, keď mi bolo najhoršie, a ani o tom nevieš – držte sa!“

A práve pre tieto slová som sa rozhodla, že nekončím úplne na stránkach baby-webu iba uvoľním miesto v rubrike Tehuľka live novej čakateľke :o) a hoci nie tak často ako doteraz, ale priebežne budem prispievať ako sa nám darí. Budeme písať náš príbeh ďalej v rubrike Táňa a Tobi

Prajem vám všetkým šťastné a pokojné chvíľky s vašimi ratolesťami a veľa síl pri zvládaní menších i väčších problémoch a vedzte, že každá aj zdanlivo neriešiteľná situácia s dá riešiť len všetko záleží od nás samých.

Zaspomínajme si., alebo Tobiho cesta:

Tobi má 1. týždeň

Tobi pije…a priberá. Hurá

Október – Táňa s Tobim ešte v nemocnici

November – Tobi je už doma. Konečne:)

Január – Tobi už lyžičkuje

Február – A to sme my! Všetci

Foto: Brano Herchl