Tehuľka Romana v 25. týždni: Ruky nám na stískanie nestačili

Ako Kubko sadil mrkvu

Tento týždeň sme strávili u babičky a dedka na Slovensku. Kubko mohol celé dni behať po záhrade a naháňať sa s kamošom, naším psíkom, no zaúčal sa aj do práce v záhrade.

S babkou posadili mrkvičku, len neviem, či aj narastie, lebo podľa babky stíhal zahŕňať riadky skôr, ako tam ona stihla nasypať semienka:). Ale hlavne, že sa zabavil a ja som si mohla trochu oddýchnuť.

Každodenné návštevy tatinka v nemocnici a hlavne cestovanie električkou mi dali celkom zabrať. Teraz som si mohla užívať polihovania v tráve, keďže Kubko trávil väčšinu času so starými rodičmi, prípadne s prababkou.

Ihrisko len pre seba…

Najväčšou atrakciou však zostali šmýkačky na ihrisku. Najlepšie na ihrisku u babky je to, že Kubko je tam obvykle sám a keďže máme malého individualistu, ktorého veľa detí skôr desí, s prázdnym ihriskom bol maximálne spokojný.

Najväčšou výhodou pre mňa je to, že v porovnaní s ihriskom, ktoré máme doma, je aj bezpečnejšie a ja nemusím za Kubkom stále behať.

Sadnem si na lavičku, Kubkovi stačí, keď ho sledujem a môžem sa venovať aj svojmu druhému synčekovi, zatiaľ bezpečne ukrytému v brušku.

Prečítajte si tiež:

Ísť do parku či na ihrisko?
S bábätkom v posteli

Chrústik „fičí“ na káve

Chrústik opäť začína poriadne poskakovať a mám pocit, že snáď ani nespí. Dúfam, že po narodení mu to nezostane 🙂 Kubko bol od začiatku veľký spáč a priznám sa, že by mi vôbec nevadilo, keby túto vlastnosť zdedil aj jeho braček.

Tešila som sa, že drobca na poradni opäť uvidím, ale pani doktorka ultrazvuk nerobila, tak som bola trošku sklamaná. Ale počúvali sme ozvy srdiečka a tep 150 úderov za minútu opäť ukázal, že srdiečko nám bije ako zvon (to, že som pred vyšetrením pila kofolu, som pani doktorke radšej nepovedala :)).

Zisťujem, že chrústik na kofeín dosť reaguje, čo som pri Kubkovi vôbec nepoznala. Kubkovi bolo úplne jedno aj v tehotenstve aj v období dojčenia, koľko kávy som vypila, jeho spánok to nijako nerušilo.

Obávam sa, že pri chrústikovi to budem musieť obmedziť. Teraz pijem dve kávy denne, lebo začínam byť opäť veľmi unavená. Únavu mi zhoršuje aj alergia, keďže teraz nemôžem brať žiadne lieky na jej zmiernenie. 🙂

Čítajte aj:

Alergia a dedičnosť
Jedálny lístok pre tehotné

Alergia jedna, nemilá..

Čo ma ale nemilo prekvapilo, je to, že alergia na peľ sa začína prejavovať aj u Kubka. V podstate som s tým rátala, keďže Robert aj ja sme alergici, ale dúfala som, že Kubko zostane ešte aspoň pár rokov uchránený.

Začal však veľmi kašľať a bez vreckoviek sa nemôžeme pohnúť ani na krok, ale vďakabohu, kvapky od lekárky zabrali hneď. Soplíky nás síce stále trápia, ale aspoň môže pokojne spávať.

Prvú noc u babky a dedka sa totiž budil každú polhodinku, takže si viete predstaviť, akí sme boli obaja unavení a mrzutí.

S Kubkom na ihrisku

Ako sa budem otáčať v posteli?

V piatok sme sa spolu vrátili do Brna. Trošku som sa obávala cesty, keďže už dávno som s Kubkom necestovala sama, ale Kubko skoro celú cestu prespal, tak sme to zvládli bez prestávky.

Kubkovi som už večer povedala, že pôjdeme za tatinkom, tak ani nevedel dospať. Domov sme dorazili skôr, tak sme stihli ísť nakúpiť aj upiecť tatinkovi na privítanie krásnu srdiečkovú tortu. A viete si predstaviť, keď tatinko konečne dorazil…

Dve ruky na vystískanie celej rodinky mu nestačili. Len ho prekvapilo, ako som za ten týždeň „narástla“. Bruško mi poriadne poskočilo a už mám o osem kilogramov viac ako pred otehotnením. Tak sa začínam trošku báť, koľko ešte priberiem, keďže mi stále veľmi chutí, a už teraz mám problém otočiť sa v noci na posteli 🙂

Keďže Roberta čakajú ešte rehabilitácie, celý týždeň ho budeme mať doma, tak sa veľmi tešíme. Ani neviem, pre koho bolo to odlúčenie najťažšie. Tak si teraz užívame, že sme všetci spolu a dúfajme, že ďalšie odlúčenie nás čaká, až si pôjdeme po chrústika do pôrodnice:) Želáme vám krásny slnečný týždeň a budeme sa tešiť opäť v utorok.